7. mája 2012 (LifeSiteNews.com) – François Hollande, predseda Socialistickej strany, vyhral prezidentské voľby vo Francúzsku. Získal 18 004 656 hlasov, čo je 51,63%. Odstupujúci prezident mal o viac ako 1 390 000 hlasov menej a 48,37%. Viac ako 2 milióny voličov (5.8%) voličov vhodilo prázdnu obálku, čo je jasný znak nedôvery obom kandidátom, ale tiež to dokazuje váhu rozhodnutia líderky konzervatívneho Národného frontu Marine Le Pena nepodporiť Nicolasa Sarkozyho.
Tento výsledok otvára cestu k legalizácii homosexuálneho „manželstva“, výskumu embrií a zvyšovania verejných výdavkov na podporu potratov a antikoncepcie.
Hollandova prvá prezidentská reč v sobotu večer v malom francúzskom mestečku Tulle nenaznačovala, čo bude okrem dodržiavania „republikánskeho sekularizmu“ jeho prvá agenda.
Očakáva sa však, že jeho prvé snahy sa budú týkať školstva. Hollande chce viac učiteľov, viac financovania a menej slobodného výberu vo verejnom systéme v mene rovnosti ako aj menej verejných zdrojov pre súkromný systém. Súčasťou tohto plánu je strata možnosti zníženia daní v prípade dotácie pre nezávislé školy. Väčšina týchto škôľ prežíva iba vďaka týmto dotáciam.
Výskumy odhadujú, že 58% z 6,5 miliónov občanov, ktorí volili Marine Le Pena v prvom kole, po ktorom vypadla, dali v druhom kole svoj hlas odchádzajúcemu prezidentovi. Toto nestačilo, keďže zelení a ľavica vrátane komunistov dala svoj hlas Françoisovi Hollandeovi po vypadnutí ich kandidátov v prvom kole.
Hollande tiež ťažil z čiastočného prechodu voličov od centralistického Françoisa Bayrou, ktorý sa vyhlasuje za katolíka (9,11% v prvom kole). Bayrou 48 hodín pred voľbami oznámil, že bude voliť Hollanda. Vždy robil hrubú čiaru medzi svojím náboženským presvedčením a politickými postojmi. Napríklad v mene sekulárnej spoločnosti kritizoval francúzsku vládu, že po smrti Jána Pavla II spustila vlajky na pol žrde.
Počas posledných dvoch týždňov kampane sa Nicolas Sarkozy snažil presviedčať voličov Marine Le Pena ako aj rastúceho počet francúzskych občanov, ktorí sú proti neeurópskym prisťahovalcom, zrušeniu hraníc krajiny a strate národnej identity. Jeho politiky v týchto oblastiach neboli dobré , čo vysvetľuje neochotu voličov vrátiť ho späť do úradu, ale zároveň jeho verejné prejavy boli neobyčajne priamočiare.
Počas svojho hlavného prejavu pred viac ako 100 000 ľuďmi 1. mája Sarkozy odpovedal na potlesk: „Nikto nás nezastaví, aby sme nehlásali naše kresťanské korene.“ Sarkozyho predchodca, bývalý prezident Francúzska a jeho bývalý politický poradca, Jacques Chirac bol jeden z niekoľkých európskych lídrov, ktorý sa úspešne snažil vyhnúť akejkoľvek zmienke o európskych kresťanských koreňoch v európskej ústave.
Sarkozyho rozhodnutie postaviť svoju kampaň na pravicových témach mu pravdepodobne pomohlo znížiť straty v nepriaznivej situácii: finančná a európska kríza a rastúca nezamestnanosť už zapríčinili pád európskych lídrov – vo voľbách alebo bez nich – v Taliansku, Portugalsku, Veľkej Británii, Španielsku a Grécku.
Ale tiež to vyvolalo bezprecedentnú nenávisť mienkotvornej tlače, ktorá je skoro 100% ľavicová a liberálna. Sarkozyho nazvali „extrémistom“ a jeho stretnutie porovnali so zjazdmi NSDAP v Norimbergu.
Niekoľko členov Sarkozyho strany Zväz za ľudové hnutie už sa podobne kriticky vyjadrilo o pravicovo orientovanej prezidentskej kampani. Samotný Sarkozy si v nedeľu večer uznal porážku a prisľúbil, že v júlových dvojkolových parlamentných voľbách nebude viesť kampaň. Od kandidátov jeho strany možno očakávať liberálnejší prístup.
Sarkozyho porážku možno použiť na marginalizovanie prívržencov prolife a zástancov „nezjednateľných“ princípov navrhovaných pápežom Benediktom XVI.: úcta k životu od počatia po prirodzenú smrť, pridržiavanie sa tradičnej definície manželstva a priznanie práv rodičov na výchovu a vzdelávanie ich potomstva.
Veľa bude závisieť od toho, aké skóre dosiahnu kandidáti Marine Le Pena v 577 volebných obvodoch: očakáva sa, že sa dostanú do druhého kola s najmenej 12,5% hlasov vo viac ako 300 volebných obvodoch, pravdepodobne s dvoma ďalšími konkurentmi. Táto situácia, ak Zväz za ľudové hnutie vytrvá v odmietaní zjednávania vzájomných dohôd o stiahnutí kandidatúry, môže skončiť pádom ľavicových kandidátov.
Socialistická strana už dominuje v Senáte, má 21 z 22 francúzskych regionálnych zhromaždení a mnohé väčšie mestá. Toto môže dať Françoisovi Hollandeovi skoro úplnú kontrolu.
Toto je dôvod, prečo prívrženci prolife a obhajcovia rodičovských práv a slobody vzdelávania volajú po zjednotení všetkých oponentov socializmu v nádeji na zvolenie pravicového Národného zhromaždenia. Medzi inými vecami by to zablokovalo pokusy sociálneho inžinierstva, ktoré Hollande ohlásil počas svojej kampane.