Jesus

Moc posväteného domova: exorcista odhaľuje, prečo posvätenie domova odpudzuje zlých duchov

2,723
Zuzana Smatanová
AltKAT

Posadnutej žene, ktorá bola momentálne preč, som bez jej vedomia posvätil a exorcizoval izbu svätenou vodou a do kútov miestnosti som nasypal exorcizovanú soľ. Potom som exorcizovaným olejom urobil na dvere, okná a prah dverí znak kríža. Keď som odtiaľ odchádzal, voľným okom by ste na izbe nič nespozorovali. 

Na druhý deň mi posadnutá žena napísala: "Robili ste niečo s mojou izbou?" 

Ja, ako kňaz-exorcista, som jej odpovedal: "Prečo sa pýtate?" 

Ona: "Vy ste mi posvätil izbu." 

Ja:    "Ako to viete?"   

Ona: "Niečo sa zmenilo. Oni (zlí duchovia) to neznášajú. Stále ich to odpudzuje."                                                                                                                                             

Tento krátky rozhovor bol poučný. V prvom rade pomohol potvrdiť, že žena je posadnutá. Mala "okultné, skryté poznanie". Neexistuje totiž spôsob, ako by inak mohla zistiť, že som posvätil a exorcizoval jej izbu. Toto poznanie mala od zlého ducha. Okultné, čiže skryté poznanie je silným znakom naozajstného posadnutia. 

Po druhé potvrdzuje moc a dôležitosť kňazského posvätenia, najmä posvätenia domovov. Zlí duchovia ho neznášajú, nenávidia, pretože ich odpudzuje a zaháňa. Iná posadnutá žena uviedla, že keď prechádzala v blízkosti posväteného domu, mala obrovské problémy a ešte väčšie, keď mala do takého domu vojsť; údajne to bolo ako vojsť do kostola. Ďalšia žena rozprávala, že keď vošla do posväteného domu, videla zlého ducha, ktorý ju zvyčajne trýznil, ako stojí vonku. Pozeral cez okno, ale kým bola vo vnútri, dnu nevošiel. 

Posvätený domov je posvätným miestom a zlých duchov, ktorí sú v posadnutých ľuďoch odpudzuje všetko čo je sväté. Preto by si mal dať každý človek posvätiť svoj domov a uprednostniť pri tom kňaza, ktorý "by mal ochotne a rád spolupracovať". Ak však kňaz ani diakon nie sú dostupní, dovoľuje Cirkev posvätiť svoj domov aj laikovi a to podľa Book of Blessing (Kniha požehnaní; 1989). Po úvode, čítaniach z Písma a prosbách sa laik so zopätými rukami modlí modlitbu posvätenia: 

"Všemohúci Bože a Otče, ty si nás v krste prijal za svoje deti a urobil si nás bratmi a sestrami tvojho Syna; posilňuj naše spoločenstvo s ním a daj, aby sme v našej rodine žili vo svornosti a láske. Bože, ochraňuj náš dom pred zlom a hriechom, požehnávaj ho i všetkých, čo v ňom bývajú, aby sme ti ako domáca cirkev prinášali duchovné obete: zlato lásky, myrhu utrpenia a kadidlo modlitby. Skrze Krista, nášho Pána. Amen."

Potom ten, kto vedie modlitbu, pokropí prítomných i celý dom/byt svätenou vodou a povie: 

"Táto požehnaná voda nech nám pripomenie náš krst i Ježiša Krista, nášho Spasiteľa, ktorý nás vykúpil svojím krížom a zmŕtvychvstaním."

 

DISKUSIA k článku