Japonci vymierajú. Sex ich obťažuje.

3,456
Kultúra smrti

Stáli čitatelia časopisu BreakPoint vedia o nebezpečne nízkej pôrodnosti v Japonsku.Predpokladá sa, že do roku 2060 sa populácia v Japonsku zníži o tretinu. Toľko ľudí zabil čierny mor v Európe v 14. storočí.

Pokles počtu obyvateľov v Japonsku vyvolal zopár strašidelných nápadov, ako napríklad vytvoriť hovoriace bábiky v životnej veľkosti pre starých ľudí bez vnúčat alebo si na pár dní požičať vnúčatá niekoho iného.

Snaha zvýšiť pôrodnosť poskytnutím ekonomických stimulov však stroskotala, podobne ako v ostatných krajinách s nízkou pôrodnosťou. Mladí Japonci totiž nejavia záujem o potomkov.

Podľa článku, ktorý nedávno vyšiel v Britských novinách Guardian dokonca strácajú záujem aj o sex.

Prieskum z roku 2011 ukázal, že až 61% slobodných mužov a 49% slobodných žien vo veku 18 až 34 rokov nikdy nemali nijaký vzťah. Ďalší prieskum dokázal, že asi tretina ľudí do tridsať rokov nikdy nebola na schôdzke.

Štúdia Japonského združenia pre plánovanie rodičovstva však odhalila oveľa horší fakt. 45% japonských žien vo veku 16 až 24 rokov „sex nezaujíma, alebo sa im dokonca až hnusí." Viac ako štvrtina mužov je na tom rovnako.

Denník Guardian píše: „Japonci do štyridsať rokov nechcú mať deti len kvôli tomu, že je to ich povinnosť, nechcú byť ako povojnová generácia.“ Prečo? Sčasti to súvisí s postojom Japoncov k ženám ako ku pracovnej sile. Ako pre denník povedala istá tridsaťdvaročná Japonka: „šanca Japonskej ženy na úspešnú kariéru sa úplne stráca v deň svadby.“ Predpokladá sa, že čoskoro otehotnie a bude musieť z práce odísť.

Vysvetľuje to síce nezáujem generácie o manželstvo a deti, nie však nedostatok záujmu o sex. A určite to nevysvetľuje fakt, prečo oň nemajú záujem ani japonskí muži.

Vyjadrenie tridsaťjedenročného muža asi hovorí aj o mnohých jeho vrstovníkoch:„Niektoré moje kamarátky sú skutočne atraktívne, no už som sa naučil žiť aj bez sexu.“ Ľúbostné romániky sú príliš komplikované. . . Nechcem sa nechať rozptyľovať.

„Nenechať sa rozptyľovať.“ V Japonsku sa tomu hovorí aj mendokusai. (Nemyslite si, že viem po japonsky. Neviem.)

Guardian hovorí aj o ďalších možnostiach ako je „nedostatok náboženských orgánov, ktoré nariaďujú sobášiť sa a založiť si rodinu“, no je to len čiastočné vystvetlenie. „Neistota Japoncov, ktorá súvisí s neustálymi zemetraseniami iba rozširuje pocit nebezpečenstva no ani spolu s vysokými životnými nákladmi na výchovu detí“ nevysvetľuje nezáujem mužov o sex. No je tu vysvetlenie: nezáujem mať deti. Sexuálna revolúcia mala odstrániť súvislosť medzi sexom a plodením detí s cieľom mať „lepší sex“.

No tento japonský príklad naznačuje, že opak je pravdou. Tým, že sex viac nebol v súlade s Božím zámerom, urobili sme z neho iba ďalšiu príjemnú ľudskú činnosť, hoci ju vždy budú sprevádzať komplikované ľúbostné romániky.

Odkedy „mestské zábavky“ poskytujú mladým Japoncom potešenie bez románikov, investovať čas a energiu do sexu je pre nich nevýhodné. Mendokusai.

Guardian nazval oddeľovanie lásky a sexu v Japonsku „pragmatickým“. Existuje však mnoho dôkazov, že ak „riešime veci rozumne a realisticky“ na takomto oddeľovaní nie je nič „pragmatické“. Ľudské bytosti sú totiž nastavené trošku inak.

Dôležité je, že rozdiel medzi nami a Japoncami nie je v type osobnosti ale v pôvode. Ostáva veľkou neznámou, či generácia mladých Američanov jedného dňa nahradí svoje „whatever“ za „mendokusai“.

 

 

DISKUSIA k článku