Vplyvný švajčiarsky kardinál vo Vatikáne varoval nemeckých biskupov, že Cirkev sa nemôže jednoducho prispôsobať podľa doby, ako to robili niektorí kresťania počas nacizmu.
V interview pre nemecké katolícke noviny Die Tagespost kardinál Kurt Koch rozhodne, ale slušne, odmietol návrhy kardinála Reinharda Marxa a biskupa Franz-Josefa Bodeho, delegátov na nadchádzajúcu Synodu o rodine, že Katolícka cirkev sa musí viac prispôsobiť „realite života“ dnešných katolíkov a liberalizovať svoj postoj k znovu zosobášeným rozvedeným. Kardinál Marx dokonca vyhlásil, že nemeckí biskupi si urobia vlastné pastoračné rozhodnutia nezávisle od Ríma.
Poznámky kardinála Kocha sa objavili po silnej kritike kardinála Marxa zo strany kardinála Paula Josefa Cordesa. „Kardinál nemôže jednoducho oddeliť pastoračný prístup od učenia,“ povedal Cordes, „pokiaľ nechce ignorovať záväzný význam Kristových slov a záväzné slová Tridentského koncilu.“
Kardinál Koch, prezident Pontifikálnej rady pre podporu kresťanskej jednoty, povedal, že slová biskupa Bodeho by nám mali pripomenúť podobnú historickú situáciu. Menovite obdobie Tretej ríše, počas ktorého „nemeckí kresťania“ prispôsobili svoju vieru svetonázoru Národného socializmu, konkrétne jeho rasistickým a nacionalistickým ideám. Povedal: „Zamyslime sa nad nemeckými kresťanmi počas obdobia Národného socializmu, kedy pozdvihli Národ a Rasu na zdroje zjavenia spolu so Svätým Písmom. Proti tomu protestovala Teologická deklarácia z Barmen (1934)[odmietala podrobenie sa protestantských cirkví štátu]. Musíme tu veľmi opatrne rozlišovať a citlivo načúvať znameniam časov a duchu, ktorý sa v týchto znameniach zjavuje. Ktoré sú znakmi evanjelia a ktoré nie sú?“
Týmito poznámkami sa kardinál Koch jasne vyjadril, že misiou Katolíckej cirkvi nie je prispôsobovať jej nemeniteľné učenie duchu tohto času, zeitgeistu, ale skôr Katolícka cirkev má nasledovať Kristovo učenie vo všetkých časoch počas dejín.
V našom kontexte je vhodné poukázať na tú časť nemeckých dejín, kedy mnohí kresťania, zväčša protestanti z hnutia nazvaného „nemeckí kresťania“, podrobili časti Kristovho učenia ideológii Adolfa Hitlera. Takéto prispôspobenie možno znelo v tom čase presvedčujúco, ale vždy bude existovať „čas po“, kedy mnohí kresťania museli ľutovať svoju prehnanú podriatenosť takémuto falošnému učeniu.
Slová kardinála Kocha môžeme aplikovať v kontexte našich časov a predsavziať si neprispôsobovať sa morálne laxnej atmosfére, ktorá sa šíri po Západnom svete od kultúrnej revolúcie v 60-tych rokoch 20. storočia, ktorá dnes viac a viac preniká do kultúry Katolíckej cirkvi. Kristove štandardy sú použiteľné teraz a vždy budú, pretože sú aktuálne a nadčasové.
Kardinál Koch trvá na tom, že je nebezpečné vyhlasovať „realitu života“ za tretí zdroj zjavenia. „Vidieť ako a akým spôsobom dnešní ľudia žijú vieru je samozrejme nápomocné a dôležité, aby sme vedeli rozoznať výzvy v pastoračných povinnostiach Cirkvi. Napriek tomuto [realita života] nemôže byť treťo realitou vedľa Svätého Písma a Učiteľského úradu Cirkvi.“