LGBT aktivisti z hnutia Human Rights Campaign (skr. HRC; Hnutie za ľudské práva, pozn. prekl.) zorganizovali minulý mesiac najnovšiu kampaň v súvislosti s ôsmimi katolíckymi biskupmi USA, ktorí verejne vyjadrili podporu tradičného manželstva, a teda aj apoštolátu Courage, a v niektorých prípadoch dokonca citovali učenie Cirkvi (pozri CCC nos. 2357 -2359), pokiaľ ide o homosexuálne správanie a osoby, ktoré cítia príťažlivosť k rovnakému pohlaviu. Cieľom tejto snahy, ktorá súvisela so Synodou, bolo presadiť prijatie homosexuálneho správania a zväzkov v Katolíckej cirkvi a marginalizovať biskupov, ktorí tento názor nezastávajú.
Demonštrácie proti týmto biskupom nemali žiadny vplyv na Synodu o rodine ani na biskupov, proti ktorým boli zamerané. V konečnej oficiálnej správe Relatio bola mätúca priebežná správa, ktorá bola priateľská voči HRC, v bode 55 nahradená katolíckym učením, ako je uvedené v katechizme. Napriek tomu je prekvapujúce, že jedna tretina biskupov mimoriadnej synody (62/180) odmietla prístup založený na katechizme a vyhlásení Kongregácie pre náuku viery z roku 2003: „,V žiadnom prípade sa nemôžeme domnievať, že by homosexuálne zväzky boli v akejkoľvek podobne v súlade s Božím plánom pre manželstvo a rodinu.‘ Avšak, muži a ženy s homosexuálnou tendenciou by mali byť prijímaní s rešpektom a citlivosťou“ (č. 55).
Predpokladá sa, že v priebehu Synody o rodine, ktorá sa bude konať v októbri 2015, sa v diskusiách o homosexuálnych zväzkoch budú brať do úvahy závažné rizikové faktory vyplývajúce z homosexuálneho životného štýlu. V konečnom dôsledku je totiž pri podpore charitatívneho a pastoračného prístupu k ľuďom, ktorí pociťujú príťažlivosť k rovnakému pohlaviu, nevyhnutné poznať tieto fyzické, emocionálne a duchovné riziká. Termín „podpora“ namiesto termínu rozvoj je použitý zámerne, pretože vďaka apoštolátu Courage International má cirkev už 30 rokov dosah na ľudí s homosexuálnymi sklonmi a ich rodiny na medzinárodnej úrovni.
V súčasnosti mnohé odborné štúdie uvádzajú vážne psychické a zdravotné riziká spojené s homosexuálnymi zväzkami. Prinášame vám prehľad dvanástich z nich.
1. Jedna z najrozsiahlejších štúdií homosexuálnych párov zistila, že iba 7 zo 156 párov si boli navzájom verný. Väčšina vzťahov trvala menej ako päť rokov. Páry, ktorých vzťah trval dlhšie, boli však sexuálne aktívne aj mimo tohto vzťahu. Psychológovia napísali: „jediný, najdôležitejší faktor, ktorý posledných 10 rokov udržuje práy spolu, je nedostatok majetníctva. ... Mnoho párov totiž veľmi rýchlo pochopilo, že vlastniť sexuálne jeden druhého, môže byť najväčšou vnútornou hrozbou ich vzájomného spolužitia“ (McWhirter, D. a Mattison, A. 1985. „The Male Couple: How Relationships Develop,“ (Upper Saddle River, NJ: Prentice Hall). Aké riziká to prináša? Sexuálna aktivita mimo vzťahu môže vystaviť partnera sexuálne prenosným chorobám a rozpad vzťahu obvykle vedie k citovej deprivácii.
2. Partnerská nestabilita je prítomná aj v lesbických vzťahoch. Štúdia z roku 2010 v odbornom recenzovanom časopise ukázala, že lesbické vzťahy sú štatisticky menej stabilné ako heterosexuálne. (Schumm, W. 2010. „Comparative Relationship Stability of Lesbian Mother and Heterosexual Mother Families: A Review of Evidence,“ Marriage and Family Review 46: 499-509)
3. Štúdia z roku 2011 analyzovala dopad sexuálnej orientácie na úmrtnosť v dôsledku samovrážd, ku ktorým došlo v Dánsku v prvých 12 rokoch po legalizácii registrovaných partnerstiev rovnakého pohlavia. Išlo o štúdiu s použitím dát z úmrtných listov vydaných v rokoch 1990-2001 a z odhadov dánskeho sčítania ľudu. Táto štúdia skúmala riziko samovraždy podľa vekových skupín a zistila, že riziko samovraždy u mužov v registrovaných partnerstvách bolo takmer osemkrát väčšie, než riziko samovraždy u mužov v heterosexuálnom manželstve. (Mathy, R. et al. 2011. „The Association between Relationship Markers of Sexual Orientation and Suicide: Dánsko, 1990-2001,“ Social Psychiatry and Psychiatric Epidemiology, 46: 111-117)
4. Správa z roku 2010 z dlhodobého národného výskumu v USA o lesbických rodinách uvádza, že 40% lesbických párov, ktoré počali dieťa pomocou umelého oplodnenia, sa rozišlo. (Gartrell, N. & Bos, H. 2010. „U.S. National Longitudinal Lesbian Family Study: Psychological Adjustment of 17-year-old Adolescents,“ Pediatrics, 126 (1): 28-36.)
5. V štúdii z roku 2002 o obetiach zneužívania uviedlo 7% heterosexuálnych mužov, že boli obeťami zneužívania, zatiaľ čo v prípade mužov s homosexuálnymi sklonmi išlo až o 39% takto zneužívaných mužov inými mužmi s homosexuálnymi sklonmi. (Greenwood, G. et al. 2002. „Battering victimization among a probability-based sample of men who have sex with men,“ American Journal of Public Health, 92:1964–69).
6. Veľká štúdia zverejnená v časopise „Cancer“ v máji 2011 zistila, že homosexuálne orientovaným mužom v Kalifornii je rakovina diagnostikovaná s dvakrát vyššou pravdepodobnosť ako heterosexuálnym mužom. Najviac znepokojujúci je priemerný vek nástupu rakoviny u mužov, ktorí pociťujú príťažlivosť k rovnakému pohlaviu - 41 rokov, v porovnaní s heterosexuálnymi mužmi, u ktorých je to 51 rokov. (Boehmer, U. et al. 2011, „Cancer Survivorship and Sexual Orientation,“ Cancer, 117:3796–3804.)
7. Článok vo Wall Street Journal z 12.11.2014 na tému HPV, ktorý je spojený s rakovinou krku, uviedol, že medzi rokmi 2000 a 2004 sa výskyt tejto rakoviny zvýšil o 72 %. Ako postihnutí boli uvedení vo väčšej miere muži a počet sexuálnych partnerov bol považovaný za prispievajúci faktor. Výskumník uviedol, že „problém tohto druhu rakoviny spočíva v tom, že premalígne lézie pozitívneho HPV nie sú klinicky detekovateľné. Vyskytujú sa hlboko v mandliach, ktoré sú v spodnej časti jazyka. V čase, keď sa HPV infekcie zistia, je rakovina zvyčajne už v 3. alebo 4. stupni vývoja.“
8. Finneran a Stephenson (2012) vykonali systematický prehľad 28 štúdií skúmajúcich medziľudské násilie u mužov, ktorí majú sex s mužmi. Autori došli k záveru, že „výsledok tejto štúdie dokazuje, že psychické, fyzické a sexuálne násilie sa vyskytuje v homosexuálnych mužských partnerstvách v alarmujúcej miere“ (str. 180). (Finneran, C., Stephenson, R. 2012. „Intimate Partner Violence Among Men Who Have Sex With Men: A Systematic Review,“ Trauma, Violence and Abuse, 14: 168-185.)
9. Štúdia z roku 2007 zverejnená v časopise New York Academy of Medicine zistila, že viac ako 32% aktívnych homosexuálov uvádza, že boli v priebehu života „zneužívaní“ jedným alebo viacerými „partnermi“, pričom 54% (n = 144) z tohto množstva priznalo, že išlo o viac ako jednu formu násilia. S partnerským zneužívaním najviac korelovali depresie a zneužívanie návykových látok. (Houston, E. & McKiman, D.J. 2007, „Intimate Partner Abuse Among Gay and Bisexual Men: Risk Correlates and Health Outcomes,“ Journal of Urban Health 84: 681-690.)
10. Systematický prehľad 19 štúdií z roku 2014 skúmal vzťahy medzi partnerským násilím a mužmi s homosexuálnou tendenciou. Podľa prieskumu bola miera výskytu partnerského násilia u homosexuálov 48%. (Buller, A. et al. 2014. „Associations between Intimate Partner Violence and Health among Men Who Have Sex with Men: A Systematic Review and Meta-Analysis.“ PLOS Medicine, 11(3): e1001609. doi:10.1371/journal.pmed.1001609.)
11. Výskum zameraný na mužov, ktorí pociťujú príťažlivosť k osobám rovnakého pohlavia v Amsterdame zistil, že v ustálených partnerstvách sa vyskytuje 86% nových infekcií HIV. Výskumníci dospeli k záveru, že „preventívne opatrenia by sa mali zaoberať rizikovým správaním najmä ustálených partnerov a podporou testovania na HIV.“ (Xiridou, M. et al., 2003. „The contribution of steady and casual partnerships to the incidence of HIV infection among homosexual men in Amsterdam,“ AIDS 17:1029-38.)
12. Výskum osôb, ktoré hľadali pomoc v organizácii Courage, ukázal, že ľudia s homosexuálnymi sklonmi prežívali väčšie psychické utrpenie než heterosexuáli. Respondentom s homosexuálnymi sklonmi, ktorí sa rozhodli zdržiavať sexu, sa zlepšilo ich celkové duševné zdravie. Miera autentickej duševnosti tiež pozitívne korelovala so zvýšeným psychickým zdravím. Pozitívna korelácia sa vyskytovala aj medzi cudnosťou, náboženskou účasťou a subjektívnym hodnotením pocitu šťastia. (Harris, S. 2009. „Mental health, chastity and religious participation in a population of same-sex attracted men.“ Dizertačná práca.)
Odporúčania medzinárodného rozmachu tohto účinného apoštolátu by mali byť na Synode vzaté do úvahy ako primárny pastoračný dosah na tých, ktorí majú homosexuálne sklony a ich rodiny. Ako povedal svätý Ján Pavol II. o tomto apoštoláte: „Courage pracuje na Božom diele!“
Prevzaté z Aleteia so súhlasom autora.