Biskup Slattery upozorňuje na BOLESŤ ŽIEN čo „stratili časť svojej duše“ POTRATOM

V strhujúcej nedeľnej homílii, ktorá bola prednesená v nádhernej národnej svätyni Nepoškvrneného Počatia vo Washingtone D.C. biskupom Edwardom Slatterym z mesta Tulsa v Oklahome, biskup upozornil na bolesť nespočítateľného množstva žien, ktoré zažili potrat, a teraz smútia za stratou svojho dieťaťa bolesťou, ktorá je ignorovaná a umlčovaná potratovými lobbistami a médiami.

Slattery slávil sv. omšu na česť výročia pápežstva pápeža Benedikta XVI. na prvej tradičnej latinskej sv. omši, ktorá bola po viac ako 40-tich rokoch slávená na oltári kostola.

“Kultúru našej modernej a sekulárnej doby definuje utrpenie našich vlastných ľudí,” povedal Slattery.

Potom poukázal na rôzne formy moderného utrpenia, vrátane “žien, ktoré boli podvedené a vlákané do myslenia, že potrat je jednoduchý lekársky zákrok, a tak stratili časť svojej duše voči chamtivému potratárovi.”

Aj keď mnoho trpkých príbehov žien, ktoré potrat zažili a nikdy uz neuzreli denné svetlo, stovky trápiacich sa žien sa podelili so svojími svedectvami s organizáciou “Neumlčateľná” (Silent No More Awareness). Medzi týmito príbehmi ženy spomínajú presne to, o čom Slattery hovoril: pretrvávajúca úzkosť žien, ktoré zatvárali oči pred realitou potratov dovtedy, až pokiaľ nebolo príliš neskoro, boli prinútené presonálom kliniky podstúpiť zákrok, ktorý im potom rozbil život sebaobviňovaním.

Rebecca z Floridy opisuje ohavnú skúsenosť svojho tretieho potratu po tom, čo jej rodičia odmietli podpísať papiere na povolenie dať svoje dieťa na adopciu.

“Keď som vošla v ten deň na kliniku, plakala som, nechcela som tam byť,” vraví Rebecca. “Oni sa nestarali o nič iné len o moje peniaze.” Keď sa už zákrok začal, spomína si, že sa jej stretol pohľad s pohľadom zdravotnej sestry: “Pozrela sa dole, potom sa pozrela na mňa, usmiala sa a povedala, ‘aha pozrite, sú to dvojičky.‘”

"A ja si už pamätám len svoj krik, “Pane Bože, čo som to urobila!” a kričala som, “Stop, prestaňte, prosím zastavte to!” a vtedy na mňa lekár začal kričať, že si mám ľahnúť, pretože som sa snažila zísť zo stola. Museli ma držať, aby mohli zákrok dokončiť.

“Pamätám si, že som z kliniky odišla ako múmia. Chcela som zomrieť. Aj som sa pokúsila o samovraždu - dvakrát za nasledujúce tri mesiace.”

Pre Luz z Floridy sa živé peklo začalo v momente, keď sa prebudila po účinkovaní anestetík potratu. “Cítila som, že môj život je zničený, a pomýšľala som na samovraždu, aby som sa mohla so svojím bábätkom stretnúť na druhom svete,” napísala. “Cestou domov z kliniky som na diaľnici chcela vyskočiť z auta.”

Luz vraví, že sa o samovraždu snažila roky. Trpela spomienkami a ponárala sa do hlbokej depresie, odmietala svojho manžela a svoje živé deti kvôli tomu potratu.

Avšak Luz tak, ako aj iné ženy, sa začala učiť ako si odpustiť, ako odpustiť ostatným vtedy prítomným. Prišlo to až po uzmierení sa s Bohom cez duchovné cvičenia Rachel's Vineyard (Ráchelina Vinica) a po ďalších duchovných uzdraveniach.


“Pochopila som, že Boh nechal svojho syna Ježiša Krista zomrieť na kríži za odpustenie mojich hriechov,” povedala. “A to vrátane môjho strašného činu – potratu.”

Vo svojej nedeľnej kázni Slattery použil tému utrpenia, aby tak poukázal na to, že takáto bolesť je “premenená Kristovou prítomnosťou.”

Vďaka Kristovi, povedal Slattery, utrpenie “už nemá moc nás odcudziť alebo izolovať. A ani nás nemôže odľudštiť a ani zničiť. Utrpenie – hociaké dlhé a hrozné má jedine moc odhaliť Krista medzi nami. On je milosrdenstvo a odpustenie samého Boha.”