Vatikán, 16. júla 2012, (LifeSiteNews.com) – Pápež Benedikt XVI. v nedeľnej kázni vo Frascati pripomenul, k čomu Kristus vyzval apoštolov. Majú hlásať pravdu aj vtedy, keď ju ľudia nechcú počuť.
Svätý Otec povedal:
Ježiš ich poslal po dvoch a dal im tento príkaz…Prvý sa týkal nezávislosti. Apoštolom nesmie záležať na peniazoch a pohodlí. Ježiš varuje učeníkov, že sa im vždy nedostane len milé privítanie: niekedy ich vyženú a budú ich aj prenasledovať. Ale to sa ich nesmie dotknúť: musia hovoriť v mene Ježiša a hlásať Kráľovstvo Božie bez starostí o úspech. Výsledok musia nechať v rukách Božích.
V úvahe pri čítaní o prorokovi Amosovi Svätý Otec dodal: „Ale či ho prijímali alebo odmietali, Amos ďalej prorokoval. Hlásal to, čo hovorí Boh a nie to, čo ľudia chceli počuť.”
Ohľadom dnešných čias pápež povedal: „Toto ostáva príkazom cirkvi: nekáže to, čo chcú počuť mocní. Jej znamením je pravda a spravodlivosť, dokonca aj keď nezískava potlesk a dostáva sa do konfliktu s ľudskou mocou.”
V Severnej Amerike dnes na kresťanskú cirkev útočí najextrémnejším spôsobom otázka homosexuality.
Žiadna iná téma, vrátane potratu a antikoncepcie, nevystrašila tak cirkev ani politické a inštitucionálne vedenie. Celkom pochopiteľne to spôsobuje momentálna posadnutosť médií a mnohých inštitucionálnych elít homosexualitou a všetkým, čo sa jej týka.
Takmer 20 rokov sa označenie nenávistník a bigotný používalo pre tých, ktorí sa odvážili pochybovať o homosexuálnom životnom štýle. Kresťanských starostov kritizovali a pokutovali za odmietnutie vyhlásenia dní gay pride. Obchody boli pokutované a dokonca zatvárané, ak odmietli poskytnúť svoje služby homosexuálnym aktivistom. Učitelia a športoví novinári, ktorí sa odvážili – v súkromí– namietať proti homosexuálnemu manželstvu, stratili prácu. A teraz informácie a spravodajské servery ohrozujú tých, ktorí by sa odvážili oznamovať skutočné fakty o situáciách, ktoré by neboli lichotivé pre určitých homosexuálov. Mieri sa na kresťanské inštitúcie, predovšetkým na školy.
Veľa dobrých mužov, vodcov cirkvi, dokonca aj tých, ktorí sa postavili rázne do boja proti potratom, sa vyhýba otázke homosexuality. Dokonca aj pri priamej konfrontácii sa radšej vyhli boju a zaujali zmierlivý postoj.
Počas bojov kanadského manželstva v rokoch 2003-2004 pred prijatím zákona o manželstve osôb rovnakého pohlavia v roku 2005, biskupi v Ontáriu pravidelne konzultovali s rozličnými skupinami laických poradcov, ako reagovať na danú tému. Niektorí z poradcov – menšina – varovala, že samotná otázka je v skutočnosti skôr o normalizácii homosexuality ako o samotnom sobáši. Preto, aby riešili podstatu problému, bolo potrebné, aby sa biskupi venovali dlho zanedbávanej téme škodlivosti homosexuálnych činov. Oni to však odmietli urobiť.
V mnohých z 80 verejných intervencií o prijatí manželstva osôb rovnakého pohlavia sa biskupi Ontária rozhodli vyhnúť sa skoro všetkým prípadom náročnej témy homosexualita. Radšej rozžiarene hovorili o kvalite heterosexuálneho manželstva. Zdá sa, že vyjadriť sa priamo na tému homosexualita by bolo prídrahé pre styk s verejnosťou alebo príliš nepohodlné.
Tento scenár sa zopakoval ohľadom vládneho nariadenia o kluboch spojenectva homo- a heterosexuálov na katolíckych stredných školách v Ontáriu. Od začiatku varovali skupiny rodičov biskupov v Ontáriu, že program má málo spoločné so snahou zabrániť šikane. V skutočnosti sa týkal presadzovania normalizácie homosexuality na katolíckych školách.
Biskupi však v mnohých intervenciách a nespočetných stretnutiach hovorili len o ich spoločnom boji s vládou proti šikane. Prevzali radšej tvrdenia vlády McGyuintyho, než by po varovaní vzali na vedomie ich základný program. Pre tých, ktorí viac sledovali to, čo o ňom politici sami hovorili, bol tento program bolestne jasný,
Raz však vo vyjadrení v tejto vášnivej diskusie v Ontariu biskupi národnej konferencie prišli s vyhlásením na tému homosexalita, ktoré vyžaduje pochvalu. Bolo nazvané Pastierska služba mladým ľuďom, ktorých priťahujú osoby toho istého pohlavia.
Avšak keď sa ich novinári priamo pýtali na homosexalitu, hlavný biskup z protišikanistického fiaska odmietol odpovedať. Kardinál Toronta Thomas Collins iba povedal, že otázka bola príšli kompexná, aby bola vysvetlená v rozhovore pre médiá.
Zapamätajte si meno tohto muža. Je to ten istý biskup, ktorý vzal býka za rohy, keď prišlo na odsúdenie potratára Henryho Morgentalera za to, že mu bol udelený Kanadský rád. Ten istý biskup, ktorý si s pochvalou vzal za úlohu Rozvoj a pokoj vďaka podpore proaborčných organizácií.
Chýbajú kresťanom dobre znejúce spôsoby ako ukazovať Kristovo učenie o homosexualite pre našu modernú kultúru? Sme v tomto boji už štyri desaťročia. Je čas zoradiť si body na rozhovor a čeliť tomuto problému, ktorému sa zjavne nemožno vyhnúť.
Možno všetko, čo je potrebné, je hovoriť pravdu v láske a nechať výsledok na Ducha Svätého. Pravda v tejto veci JE LÁSKA – ku každému, katolíkovi, nekatolíkovi i nekresťanovi. Prospieva to celej našej spoločnosti.
Slová veľmi podobné pápežovým použil v rozhovore o svojom odchode z Kanady do Ríma v roku 2010 kardinál Marc Ouellet, prefekt pre Kongregáciu biskupov. Vtedy naznačil, čo potrebuje dobrý biskup. „Biskupi potrebujú duševnú bystrosť a nielen politickú kalkuláciu rizika možnosti prijatia ich rozkazu.” Tiež dodal: „Odvažujeme sa hovoriť do hĺbky sŕdc, kde sa Duch Pána dotýka ľudí nad rámec toho, s čím môžeme počítať.”