Žili 25 rokov ako „brat a sestra“, aby mohli chodiť na sväté prijímanie

5,301
Kultúra života

Pred časom sa jedna vetva kardinálov a biskupov otvorene vyjadrila, že je nereálne vyžadovať od párov v neregulárnych zväzkoch, aby boli sexuálne zdržanliví, a že život žitý ako brat a sestra si vyžaduje „hrdinstvo, ktoré priemerný kresťan nemá“. Presne takto sa však rozhodli zachovať Peter a Anna Stravinskasovci, ktorí chceli svoj život zosúladiť s Božími normami, aby mohli prijímať Ježiša vo svätom prijímaní.

Jediné dieťa tohto páru, duchovný otec Peter Stravinskas, porozprával príbeh svojich rodičov v exkluzívnom rozhovore pre LifeSiteNews. Otec Stravinskas, zakladateľ Kňazskej spoločnosti blahoslaveného kardinála Johna Henryho Newmana a organizácie Newman House Press a Catholic Response, je uznávaným odborníkom, autorom a apologétom.

Bol práve rok 1940, keď katolícke manželstvo Petra Stravinskasa staršieho začalo mať problémy a napokon sa rozpadlo. Petra opustila manželka. Aj keď bol Peter obyčajný robotník a do značnej miery samouk, vďaka jeho láske k čítaniu veľkých katolíckych mysliteľov ako G. K. Chestertona a John-Henry Newmana poznal katolícku vieru dosť dobre na to, aby pochopil, že druhé manželstvo ho oddelí od Boha aj od Cirkvi.

Poznal Kristove slová z Lukášovho evanjelia: „Každý, kto prepúšťa svoju manželku a vezme si inú, cudzoloží.“ Poznal aj šieste prikázania, ktoré dal Boh Mojžišovi na hore Sinaj, keď vyhlásil: „Nezosmilníš“.

Napriek sa ale Peter civilne zosobášil s Annou, katolíčkou, ktorá nepraktizovala svoju vieru. Keď v roku 1950 prišiel na svet Peter Stravinkas mladší, pár sa rozhodol, že chlapec bude chodiť do katolíckej školy.

Duchovný život rodičov sa nečakane naštartoval, keď sa tento chlapec ako druhák pripravoval na prvé sväté prijímanie a prvú svätú spoveď. Otec Stravinskas to opisuje takto:

„Jedného dňa som prišiel domov zo školy a povedal som: ,Mami, veľmi ťa ľúbim.‘“

"Aj ja ťa veľmi ľúbim," odpovedala.

"Mami, keď umriem, chcem ísť do neba!"

"Samozrejme, to my všetci," povedala.

„To ale potom máme problém. Ak zomriem a pôjdem do neba, ale ty a ocko tam nebudete, bude to ešte nebo?‘

"A prečo by sme tam ja a otecko nemali byť?­­"

"Pretože sestra Rita Gertrúda dnes na hodine povedala, že ľudia, ktorí nechodia na nedeľnú omšu pôjdu po smrti do pekla."

Otec Stravinskas povedal, že jeho mama okamžite ukončila rozhovor tým, že mu povedala, aby si šiel dať mlieko a sušienky.

Neskôr, keď sa večer vrátil domov z práce chlapcov otec, malého Petra poslali do jeho izby. Jeho rodičia sa zatiaľ rozprávali o predchádzajúcom rozhovore. Peter si však dobre pamätá slová, ktoré začul, keď počúval za dverami:

„Máme problém s chlapcom,“ povedala mama.

„Aký?“ spýtal sa otec.

„Tá šialená mníška zo školy nám vyrobila problém,“ pokračovala mam. „Dnes Petrovi povedala, že pôjdeme do pekla, pretože nechodíme v nedeľu na omšu“.

„No a čo by si jej chcela povedať?“

„Keď pôjdem zajtra do školy pomôcť s dobrovoľníckou prácou, poviem jej, aby sa starala o svoje veci a nepchala sa nám do domu.“

„No, môžeš to urobiť,“ odpovedal. „Nie som si ale istý, či to bude na niečo dobré.“

Peter si pamätá, že keď ticho počúval za dverami, v určitom momente jeho otec dodal: „Myslím, že existuje aj jednoduchšie riešenie. Myslím, že by bolo pre nás jednoduchšie, keby sme začali chodiť na nedeľnú omšu. To by tú sestru presvedčilo, že my sa nechystáme ísť do pekla.“

Na ďalšiu nedeľu sa celá rodina Stravinskasovcov prvýkrát zúčastnila na omši.

Annu potom začala trápiť myšlienka, že keď počas omše nastal čas svätého prijímania, ona sa na ňom nemohla zúčastniť. Aj keď túžila po Ježišovi, vedela, že jej sexuálna aktivita s mužom, ktorý je v očiach Cirkvi ženatý s inou ženou, ju robí nehodnou toho, aby do svojej duše prijala Ježiša.

Otec Stravinskas si spomína, že jeho matka raz povedala: „Neviem, na čo vôbec chodíme na omšu, keď nemôžem ísť na sväté prijímanie.“

Pár nakoniec predniesol tento problém svojmu farárovi. Povedal im, že jediný spôsob, akým možno postupovať, je podať žiadosť cirkevným autoritám v Ríme, ktoré by preskúmali a určili, či bol prvý manželský zväzok uzavretý platne. Ak by bolo manželstvo vyhlásené za neplatné, potom by sa Peter a Anna mohli zosobášiť, a tým svoj vzťah prispôsobiť normám, ktoré stanovil Boh a ktoré zachováva Cirkev. Potom by obaja mohli pristupovať k svätému prijímaniu.

Tento kňaz im však povedali i to, že proces vyhlásenia nulity je nielen zdĺhavý, ale aj nákladný.

Tento verný kňaz potom dvojici predstavil oveľa jednoduchšie riešenie.

„Povedal, že najjednoduchším riešením, ktoré by im umožnilo plnú účasť na katolíckej viere, by bolo to, keby sa vzdali spoločného styku a žili ako brat a sestra,“ opisuje otec Stravinskas.

„A od tej doby, to tak aj robili,“ povedal.

Pravdu o rozhodnutí svojich rodičov sa otec Stravinskas dozvedel až vtedy, keď sa ako stredoškolák rozprával so svojím otcom o katolíckom učení o manželstve.

A môj otec mi povedal: „No, áno, neregulárne situácie sa stávajú. Ale kvôli vernosti Kristovi tvoja matka a ja už 10 rokov žijeme ako brat a sestra.“

„A takto žili po zvyšok svojho manželstva,“ povedal Stravinskas. Peter Stravinskas starší zomrel v roku 1983 ako 71 ročný. Anna odišla na večnosť v roku 2005 ako 87 ročná.

„Trójsky kôň“

Otec Stravinskas nazval jazyk „integrácie“ v záverečnej správe Synody o rodine – ktorá sa nedávno skončila v Ríme  – za trójskeho koňa, ktorý útočí na samotné jadro Ježišovho učenia o nerozlučiteľnosti manželstva.

„Ak platí, že človek je stále viazaný k svojmu manželskému partnerovi  – a to aj vtedy, ak manželstvo zlyhalo – znamená to, že akákoľvek následná sexuálna aktivita, ktorú takýto človek koná, je hriechom cudzoložstva. Presne tak to hovorí Ježiš v evanjeliách,“ povedal.

Povedal, že ľudia, ktorí nesúhlasia s učením, sa hádajú s Bohom, nie s Cirkvou.

„Keď mi ľudia hovoria, že neprijímajú učenie Cirkvi o rozvode a opätovnom manželstve, poviem im: ,Upresnime ešte toto vaše vyjadrenie: Vy v skutočnosti hovoríte, že nesúhlasíte s učením Druhej osoby Najsvätejšej Trojice.‘ Ak sú ochotní povedať, že vlastne áno, tak im poviem, že od nich idem radšej rýchlo preč, aby som stihol ujsť, kým udrie blesk.“

„Cirkev nemá moc na to, aby zmenila toto učenie o rozvode a novom manželstve. Ono pochádza od samotného Boha. Cirkev berie toto učenie tak vážne, že sa kvôli svojej viere v nerozlučiteľnosť manželstva v 30. rokoch 16. storočia bola ochotná vzdať celej Anglikánskej cirkvi,“ povedal.

Otec Stravinskas vysvetlil, prečo rozvedení a znovu zosobášení katolíci, konajú veľmi nesprávne, ak pristupujú k svätému prijímaniu: „Ide o hriech svätokrádeže. Hriechom svätokrádeže je to, keď sa nehodne pristupuje k tejto najposvätnejšej sviatosti. Svätý Pavol to veľmi jasne hovorí vo svojom Liste Korinťanom. Povedal, že najprv sa človek musí skúmať, a ak nie je správne disponovaný, nesmie prijať Pánovo telo a krv. Ak to urobí – a tu je trest – tak si je a pije odsúdenie. Je to najťažší hriech,“ povedal.

Polemizuje tiež s niektorými synodálnymi otcami, ktorí zneužili príbeh o ceste do Emáuz z Lukášovho evanjelia a citovali ho ako model toho, ako sa viesť k plnej účasti na sviatostiach tých, ktorí žijú v neregulárnych situáciách.

„Hneď na počiatku takéhoto vedenia musí stáť napomínanie hriešnikov, ktoré je naozaj duchovným skutkom milosrdenstva. Toto napomínanie ich má varovať pred povahou ich hriechu. Ak sa pozrieme, ako na ceste do Emáuz sprevádzal dvoch učeníkov Ježiš, vidíme, že ich najprv nazýva „hlúpymi“ preto, že majú uzavretú myseľ. Potom pokračuje s nimi na ceste a otvára im Písmo a ich srdcia zapaľuje ohňom pravdy.“

„Treba, aby Cirkev ľuďom v neregulárnych situáciách poskytla práve takéto pastoračné vedenie. A nielen im, ale každému, kto žije v nejakom druhu hriechu,“ povedal.

Otec Stravinskas povedal, že svedectvo jeho rodičov o tom, že človek môže byť verný Ježišovmu učeniu aj v neregulárnej situácii, by sa mohlo dnešnej Cirkvi celkom hodiť.

„To, že niektorí kardináli  ako napríklad kardinál Kasper alebo Marx – hovoria, že odoprenie si pohlavného styku je nerealistické a že je hrdinstvom, ktoré laici nedokážu žiť, je nielen smiešne či dokonca odporné, ale je to aj v rozpore s univerzálnym povolaním k svätosti, ktoré tak krásne vyjadril Druhý vatikánsky koncil.“

„Takýto postoj zneucťuje mojich rodičov, ako aj tisíce iných podobných párov, ktoré sa rozhodli vložiť svoju dôveru do Božej milosti. Naša viera nás učí, že Boh každému dáva milosť na to, aby sa vyhol hriechu. A ľudia podľa toho aj žijú,“ povedal.

Domnieva sa, že kňazi musia začať používať svoj naplnený a šťastný život, ktorý je zároveň životom bez sexu, ako príklad. Príklad, ktorým by ľudí povzbudili k tomu, aby boli verní Božiemu plánu s manželstvom a sexualitou, ktorý je vyjadrený v učení Cirkvi.

„Ak kňazi použijú svoje vlastné svedectvo celibátu, môžu mladým ľuďom povedať, aby čakali až do manželstva. Nežiada totiž od nich nič také, čo by nerobil sám. Takisto môže povzbudiť ľudí, ktorí pociťujú príťažlivosť k rovnakému pohlaviu, aby sa zdržali vonkajšieho praktizovania tejto príťažlivosti. Môže tiež hovoriť párom, ktorí verne dodržiavajú učenie Cirkvi o antikoncepcii, ale bojujú s pravidelnou zdržanlivosťou, že cirkev od nich žiada, aby sa zdržali len na určitú dobu, zatiaľ čo kňaz sa zdržiava po celý svoj život.“

„Existujú všetky možné situácie, keď ľudia nemôžu mať dlhšiu dobu alebo aj natrvalo sexuálny styk. Musíme im vedieť dať príklad z bežného života, že je to možné.“

„Veď svätý Pavol raz povedal: ,Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje,‘“ dodal otec Stravinskas.

DISKUSIA k článku