Žena po potrate: „Mám právo nariekať, až dokým nezaspím."

3,688
Kultúra smrti

NEW YORK, 3. máj 2011 (LifeSiteNews.com) - Život a situácia Kassi Underwoodovej po podstúpení interrupcie určite nie sú závideniahodné.

V minuloročnej diskusii v časopise New York Daily News sa mladá spisovateľka žijúca v New Yorku vyjadrila, že napriek pretrvávajúcemu smútku zo zabitia svojho dieťaťa potrat neodsudzuje.

V článku s názvom Nech dá vaša politika ruky preč od môjho smútku z potratu Underwoodová konštatuje, že skupiny ako Americká psychologická asociácia popierajú existenciu po-potratového syndrómu. Tento fakt však nezastavil jej neutíchajúci smútok

Zármutok z potratu sa opakuje u veľkého počtu žien. Kassi Underwoodová priznala, že 3 roky po potrate začala mávať nočné mory o bábätkách, a až do rána myslela na svoje mŕtve dieťa. „Bolo ohromujúce, že som sa trápila kvôli rozhodnutiu, ktoré malo posilniť moju identitu."

„Zradila by som samu seba, ak by som vtedy priznala, že premýšľam o "zhluku buniek", ktorého som sa vzdala, ako o človeku, ktorý by z neho teraz bol."

Underwoodová uviedla, že pocit bezprostrednej úľavy po potrate, ktorý prisľubuje pro-potratový Guttmacherov inštitút, nie je taký jednoduchý a zjavný, ako si mnohí nezasvätení myslia.

„Bol to typ úľavy, aký by som cítila po strate niekoho po dlhšom boji s rakovinou. Síce vďačná za to, že sa jeho utrpenie skončilo, no zároveň smutná, že musel odísť," dodala.

Hľadanie útočiska v hnutí podporujúcom jej rozhodnutie prinieslo len slabú útechu. „Naučila som sa, že emócie môžeme považovať za štrbinu v našom pancieri." Spisovateľka sa tiež sťažovala na politické stanovisko katolíckej organizácie Rachel´s Vineyard. Vyčítala riaditeľstvu, že zo svojich zverencov vytvárajú politické nástroje, ktoré majú svedčiť o tom, ako im potrat veľmi ublížil.

Underwoodová tvrdí, že nakoniec našla svoje miesto v hnutí podporujúcom ženy, ktoré sa o potratoch neboja hovoriť. Bez akéhokoľvek odsudzovania a bez ohľadu na to, či je potrat z morálneho hľadiska správny alebo nie.

„Existuje právo, s ktorým súhlasím. Právo nariekať, až dokým nezaspím. Túžim po dieťati, ktoré už dávno umrelo, no zároveň viem, že som svoje rodičovstvo potrebovala "odložiť"," usúdila Underwoodová. „Môj smútok bude trvať dovtedy, kým svoj príbeh budem rozprávať celý a bude mimo politickej sféry."