Francúzskemu biskupovi Lucovi Ravelovi, ktorý vedie ordinariát francúzskych ozbrojených síl, bolo nariadené, aby z diecézneho mesačníka odstránil logo francúzskeho ministerstva obrany, pretože vo februárovom vydaní nazval potrat „zbraňou hromadného ničenia“. V dlhom komentári k teroristickým útokom v Paríži zo začiatku tohto roka, hovoril o „komplikovanej vojne“, ktorej v súčasnosti čelia kresťania „chytení v pasci medzi dvoma ideológiami“.
„Na jednej strane je tu ideológia, ktorá karikaturuje Boha a tým ukazuje pohŕdanie voči človeku; na druhej strane je tu ideológia, ktorá prostredníctvom pohŕdania Bohom manipuluje s človekom.“
Pokračoval tým, že potrat prirovnal k terorizmu. Text by pravdepodobne prešiel v širšom meradle bez povšimnutia, ak by ho 16. marca nevydala stránka homosexuálnych aktivistov Yagg (text bol totiž na webových stránkach ordinariátu dostupný od začiatku februára) – a to aj s ostrým komentárom.
„Je na ministerstve obrany, aby posúdila, či očierňovanie práv rovnosti ako aj práv žien je súčasťou výsad hlavy vojenských kňazov v rámci jeho poslania „psychologickej a morálnej podpory“ armády,“ napísal Yagg.
Ministerstvo vraj dostalo dôraznú a jasnú správu. O niekoľko dní boli biskup Ravel spolu s ordinariátom francúzskych ozbrojených síl požiadaní, aby odstránili z obálky mesačníka Egmil oficiálne logo Ministerstva obrany. Aprílové vydanie vyšlo na internete 1. apríla, pričom nieslo logo diecézy, ale nebolo k dispozícii vydanie v tlačenej verzii so slovami, že už „nie je na sklade“. Boli tlačené vydania zničené? To nikto nekomentoval.
Biskup Ravel je otvorený človek, ktorého armáda s najväčšou pravdepodobnosťou bude rešpektovať a bude si ho ceniť. Nižšie je uvedené, čo napísal o kresťanoch, ktorí sú „pod paľbou v krajine nikoho“ a „plaziac sa medzi mínami“. Musia sa „vyzbrojiť proti očividnému zlu bez toho, že by sme stáli bokom ku zlu skrytému“:
Na jednej strane máme protívníkov, ktorých poznávame a sú jasní: teroristov s bombami, pomstiteľov proroka. Na druhej strane, máme protivníkov, ktorí sú skrytí, ale napriek tomu dobre známi: myšlienkoví teroristi - teda tí, ktorí nariaďujú sekularizmus, tí, ktorí zbožňujú Republiku.
Na ktorej strane máme byť my - kresťania? Odmietame byť rukojemníkmi moslimov. Nechceme však byť ani rukojemníkmi zástancov „korektného myslenia“. Islamská ideológia vzala vo Francúzsku len 17 životov. Ideológia „korektného myslenia“ ich berie v lone matiek 200 000 ročne. Potrat, ktorý sa stal základným právom, je zbraňou hromadného ničenia. Spojili sme sa s ostatnými za Francúzsko a musíme sa postaviť do boja proti otvoreným teroristickým útokom. To však nie je dôvod, aby sme podporovali bláznovstvo eutanázie, „manželstvo pre všetkých“ a ďalšie - vrátane karikatúr Charlie Hebdo. Takže čo by sme mali spraviť?
Biskup Ravel odpovedá: „V histórií to nie je nič nové. Je to otázka toho, že ste za jedno s nejakou krajinou a pritom odmietate ideológiu, ktorá ju preniká. Znamená to byť Rusom, bez toho aby ste boli sovietom, Číňanom bez toho, aby ste boli komunistom, Nemcom bez toho, aby ste boli nacistom.“
Porovnanie 200 000 každoročných obetí potratov vo Francúzsku s obeťami januárových teroristických útokov je samozrejme provokatívnym vyhlásením – obzvlášť v krajine, kde odvtedy, čo do úradu nastúpil François Hollande, socialistické sily usilovne pracujú na legalizácií „manželstiev“ osôb rovnakého pohlavia, chcú zariadiť, aby bol potrat plne financovaný štátom a - v nasledujúcich mesiacoch - chcú lstivo zaviesť aj eutanáziu.
Článok biskupa Ravela nie je v žiadnom prípade poburujúci. Povzbudzuje armádu k boju za skutočných mužov a ženy, rodiny a svoju krajinu. V roku 1914 „nemeckí katolíci museli byť v nemeckých šíkoch a francúzski katolíci vo francúzskych šíkoch,“ píše.
Napriek tomu francúzske úrady podnikli opatrenia, aby sa francúzska armáda dištancovala od mesačníka, v ktorom biskup Ravel písal - vzhľadom na ich pohodlie - príliš úprimne.
Tlačový hovorca francúzskej armády aféru skomentoval lakonicky: „Keďže ministerstvo texty nepreveruje ani neschvaľuje, je jednoduchšie, keď sa logo odstráni. Týmto spôsobom sa biskup bude môcť vyjadriť slobodnejšie.“
Biskup Ravel sa rozhodol, že sa k afére nevyjadrí a ako obvykle pokračuje vo svojej službe. Na Veľkonočné trojdnie sa pripojil k francúzskym vojakom pôsobiacim v Stredoafrickej republike.
Šéfredaktor Egmilu, monsignor Robert Poisnard poukázal na to, že „otvorenosť monsignora Ravela nie je po chuti každému; ako však už bolo povedané, on len opakuje kresťanské doktríny.“ V komentári zverejnenom na stránkach francúzskeho ordinariátu ozbrojených síl zdôrazňuje, že Egmil nikdy nemalo v úmysle byť oficiálnou publikáciou Ministerstva obrany a ešte menej povinným čítaním armády.
„Ako by mohol monsignor Ravel - keď katolícke učenia pripomína v katolíckej publikácii, ktorú nikto nemusí čítať – očierňovať práva tých, ktorí nezdieľajú jeho názor? Ako môže biskup francúzskych ozbrojených síl útočiť na práva ľudí, keď tí, ktorí jeho názor nezdieľajú, nemusia ho dodržiavať?“ píše monsignor Poisnard.
Je iróniou, že 31. marca biskup Ravel požehnal spomienkovú plaketu venovanú 2949 diecéznym kňazom, 1571 zasväteným osobám, 1300 seminaristom a 375 zbožným žienám, ktorí zomreli počas služby v 1. svetovej vojne v rokoch 1914-1918. Inaugurácia sa konala v katedrále Saint-Louis-des -Invalides v Paríži. Ceremónia sa konala so súhlasom vojenského guvernéra Invalidovne v prítomnosti veľkého počtu vojenských orgánov.