Richarda Pagea, 68-ročného evanjelika a britského zmierovacieho sudcu, odsúdili najvyššie súdne orgány v krajine, suspendovali ho a podrobili celodennému preškoľovaniu. To všetko preto, aby ho zbavili nebezpečného presvedčenia, že pre dieťa by bolo lepšie, aby ho adopotovala rodina s matkou a otcom než pár osôb rovnakého pohlavia.
Minulý rok v lete Page predsedal jednému rodinnému súdu. Mal posúdiť odporúčania sociálnej pracovníčky o adopcii dieťaťa homosexuálnym párom. „V súkromí s ostatnými sudcami som vzniesol isté námietky vrátane toho, že som presvedčený, že keď dieťa pochádza z muža a ženy presviedča ma to o tom, že pre dieťa by bolo lepšie byť s otcom a matkou než s rodičmi, ktorí tvoria pár osôb rovnakého pohlavia. Ostatní sudcovia vôbec nesúhlasili,“ povedal pre LifeSiteNews.
Britský zmierovací sudca Richard Page
Horšie je, že ostatní sudcovia sa naňho sťažovali. Výbor pre hodnotenie s nimi súhlasil, suspendoval ho zo služby a odporučil, aby ho „vykopli" aj z tej najnižšej úrovne súdnictva (ktorý však prejednáva 90% všetkých trestných činov a prípady mládeže a rodinných vecí).
„Uviedli, že kvôli svojej kresťanskej viere neviem prijímať iné názory,“ povedal. „Hovorili, že by som nemal klásť svoju kresťanskú vieru nad práva homosexuálnych párov. Povedali, že by som mať viac otvorenú myseľ. Myslím si však, že keď niekomu nariaďujete, aby otvoril svoju myseľ, potom máte uzavretú myseľ práve vy.“
Nakoniec sa Lord kancelár, minister vlády Chris Grayling a hlavný sudca John Thomas rozhodli vydať napomenutie a nariadili [mu] celodenné preškolenie. „Keď pán Page zasadal na rodinnom súde,“ uvádza sa v jednej časti „zistilo sa, že ho ovplyvňuje jeho náboženské presvedčenie, a nie dôkazy.“ Dvojica ohodnotila jeho správanie ako „závažné pochybenie“ a dodala: „Pán Page by sa mal sám z tejto záležitosti odvolať.“
Existujú však dôkazy, že Page mal pravdu. Napríklad profesor ekonómie Douglas Allen zo Simon Fraser University študoval tisíce náhodne vybraných homosexuálnych a heterosexuálnych párov. Boli vybrané z kanadských údajov sčítania ľudu. Zistil, že vysokú školu vyštudovalo asi o tretinu detí menej, keď pochádzali z domácností osôb rovnakého pohlavia, než keď boli z prirodzených rodín.
Ba čo viac, keď Allen a jeho kolegovia skúmali surové dáta zo štúdií, ktoré došli k opačnému záveru, zistili, že boli zle interpretované a v skutočnosti podporujú ich vlastné výsledky. Allen však uznáva, že mnoho ďalších štúdií tvrdí, že vo výsledkoch nenašli žiadny rozdiel. Hovorí, že všetky sú zámerne skreslené tak, aby získali žiaduci pro-homosexuálny výsledok.
Sociológ Mark Regnerus z University of Texas vykonal v roku 2012 štúdiu s menšou vzorkou a dospel k záveru, že dospelé deti párov rovnakého pohlavia zakusujú viac vzťahových a emocionálnych problémov než deti heterosexuálnych párov.
Page povedal, že vďaka svojim skúsenosťiam s prácou v oblasti duševného zdravia, ktorú vykonával predtým než sa stal sudcom, vie, že „problémy spôsobené zážitkami z detstva sa často u ľudí neprejavia, kým nemajú 40 či 50 rokov“. Kedže si však homosexuálne páry osvojujú deti len asi 10 rokov, nie je ešte dostatok dát, aby sa mohli vyvodiť kvalitné závery.
On sám však neverí, že sa dopustil pochybenia alebo že by kládol svoje náboženské presvedčenie nad dôkazy. „Urobil som len to, že som uprednostil záujem dieťaťa. Myslel som, že mu bude lepšie s matkou a otcom. A to som uprednostil pred záujmom homosexuálneho páru.“
„Moja právnička [Andrea Williamsová z Christian Concern, čo je advokátska skupina obhajujúca náboženské práva] mi povedala, že tí, ktorí mi povedali, že musím klásť práva homosexuálnych párov nad svoju vieru, sa mýlia. Mali by byť považované za rovnocenné. A že ak by sme s tým šli na Európsky súdny dvor, vyhral by som,“ povedala.
Sama Williamsová o súdnych opatreniach, ktoré má pán Page k dispozícií, nebola taká trúfalá. Povedala však: „To všetko je veľmi znepokojujúce. Pán Page totiž nesmie zohľadniť to, čo by bolo najlepšie pre dieťa a nemôže si myslieť, že dieťaťu by bolo najlepšie s matkou a otcom.“
Pokiaľ ide o Pageovo prevýchovné školenie, povedal, že „to bolo celkom zaujímavé“. „Pripomínalo to skôr niečo, čo ste zvykli počuť o komunistických krajinách: všetko bolo o rovnosti a rozmanitosti.“