Umrela na rakovinu, aby jej dieťa mohlo prežiť

4,749
Kultúra života

April 20, 2011 (LifeSiteNews.com) –  V auguste minulého roku si Jessica Council – krásna, 30-ročná matka jedného dieťaťa – všimla, že ju bolí hrdlo. V približne rovnakom čase začala tušiť, že je tehotná.

Keď bolesť hrdla po dvoch týždňoch stále neutíchala, Jessica sa rozhodla ísť na prehliadku. Jej doktor jej povedal, že to je najskôr zväčšenie štítnej žľazy a že sa v podstate niet čoho obávať. Len pre istotu dal urobiť test, ktorý podľa neho potvrdil jeho počiatočné podozrenie. Povedal, že všetko bude v poriadku.

Ale v poriadku to nebolo. Doktor zle prečítal výsledky testu. 

Okolo 15. novembra Jessica začala mať ťažkosti pri dýchaní. 21. novembra skončila na pohotovosti. Následne 22. novembra sa jej hrdlo stiahlo až natoľko, že nemohla dýchať. Doktorom sa podarilo vložiť jej do hrdla trubičku a zapojili ju na dýchacie prístroje. 

Nasledujúci deň bola Jessica informovaná, že má rakovinu. V tom čase už takmer s istotou vedela, že čaká dieťa.

Tak sa začala púť, ktorá preskúšala vieru a pro-life presvedčenie Jessicy a jej manžela, Clinta.

“Každý deň stál za to”

Jessica a Clint sa spoznali v škole Greenville College. V dlhom rozhovore s LifeSiteNews.com sa Clint vyjadril, že si jedného dňa všimol krásnu červenovlásku v jedálni a opýtal sa jej, či si smie prisadnúť. Ona odmietla. Ale Clint sa nevzdal. 

(Prečítajte si celý rozhovor s Clintom tu)

Clintovi trvalo rok a pol dobiedzania, než Jessica konečne súhlasila, že s ním pôjde von. Zobrali sa o dva a pol roka neskôr. “Myslím, že keď to vieš, tak to vieš,” povedal. “Musel som o ňu ťažko bojovať, ale každý deň stál za to.”

Párik sa odsťahoval do Traveler’s Rest, v južnej Karolíne, kde sa im narodil syn a kde pracovali v kresťanskej charite ako mentori pre mladých. Život bol dobrý: boli mladí, zamilovaní, zdraví a užívali si život. 

Clint poznamenal, že jeho manželka sa o seba vždy dôkladne starala. “Vždy bola extrémne, extrémne zdravá,” povedal. “Dávala si veľký pozor na to, čo jedla. Snažila sa uctievať Boha svojim telom. Pravidelne cvičila.” 

Práve preto bola rakovina, ktorá zasiahla minulý august, posledným, čo by čakali.

Iné možnosti neboli

Clint opisuje reakciu jeho ženy na správy o rakovine hrdla ako “zmes strachu a prekvapenia.” Za seba samého vraví, že cítil “skrátka každú emóciu, ktorá vás napadne … okrem radosti. Bol som na pokraji zbláznenia.”

Samozrejme, Jessica nebola jedinou, ktorú rakovina ohrozovala: bola tehotná a akékoľvek liečby, ktoré by podstúpila by celkom isto zranili a pravdepodobne zabili jej nenarodené dieťa.

25. novembra im bol zo strany nemocnice ponúknutý potrat. Clint hovorí, že Jessica nezaváhala s jeho odmietnutím ani na sekundu. “To nikdy neprichádzalo do úvahy,” dodal. “Bolo to čierno-biele.”

Menej čierno-biele bolo rozhodnutie prijať, či neprijať liečbu: zatiaľ čo onkológ tvrdil, že chemoterapia pravdepodobne dieťa usmrtí, pôrodnica a gynekológia tvrdila, že dieťa prežije, ale utrpí poškodenie mozgu.

“Jessica sa na mňa pozrela. Trvalo jej to niekoľko sekúnd,” hovorí Clint, “a zatriasla hlavou na znak nie.’” Kvôli podobným účinkom odmietla taktiež rádioterapiu.

“Potom sme už naozaj nemali veľa možností liečby,” povedal Clint pripomínajúc, že chirurgický zákrok nebolo možné uskutočniť kvôli miestu, kde sa rakovina nachádzala.

“Nezobudila sa”

Otázka liečby sa vynorila opäť, keď dieťatko dosiahlo tretí trimester. V tomto bode bolo, podľa Clinta, rozhodnutie ešte tažšie, lebo lekári tvrdili, že riziko je minimálne, pretože bábätko je už skoro úplne vyvinuté.

Avšak Jessica aj naďalej odmietala liečbu kvôli svojmu nenarodenému dieťatku. Podľa Clinta, jej rozhodnutie “veľmi zmiatlo” doktorov. 

Clint priznáva, že aj on, aj jeho žena cítili, že lekári nie sú úplne priami a úprimní ohľadom rizík. Dodáva však, že jeho žena mala aj ďalší dôvod, prečo odmietala liečby. 

“Vedela, že aj tak umrie,” povedal. “S týmto sa mi zverila až skoro úplne pred smrťou. ... Ale myslím, že to naozaj vedela a preto chcela dať bábätku najväčšiu šancu na prežitie.”

Páru sa podarilo dosiahnuť čiastočného úspechu v zabraňovaní postupu rakoviny pomocou alternatívnych metód liečby vrátane striktnej diéty s organickou zeleninovou šťavou a doplnkami. Bez agresívnej liečby bolo však iba otázkou času, kedy rakovina získa prevahu.

23-týždňový zázrak

V noci 5 februára, šla Jessica spať s bolesťou hlavy a nevoľnosťou. “Už sa nezobudila,” povedal Clint.

Nasledujúce ráno vyhlásili v nemocnici Jessicin mozog za mŕtvy a Clint dal doktorom súhlas na vykonanie pôrodu pomocou cisárskeho rezu. 6. februára sa narodila malá “Jessi”, vážiaca iba 538 gramov.

Lekári si mysleli, že Jessica bola tehotná 25 týždňov, ale po pôrode si uvedomili, že bola pravdepodobne len v polovici 24. týždňa - absolútneho prahu životaschopnosti.

“Môžem pri tom iba svedčiť o Božej milosti, pretože Jessica zomrela presne keď bolo bábätko už životaschopné aj mimo maternice,” povedal Clint. Lekári tvrdia, že Jessii si vedie dobre.

“Emocionálne brutálne”

Clint opisuje celú skúsenosť ako “emocionálne brutálnu,” a priznáva, že napriek jeho pevným kresťanským a pro-life presvedčeniam, cesta, ktorú si spolu s manželkou vybrali, bola asi najďalej od ľahkej.

“Áno, bojoval som,” hovorí, “lebo tá jedna osoba, ktorú máme podľa Biblie prikázané milovať viac ako seba - to bola ona. Bojoval som.”

“Niekedy je jednoduchšie byť nesebecký len pokiaľ sa to týka vecí, ktoré sa stanú vám,” zdôrazňuje, “ale keď príde na stratu osoby, ktorú milujete viac ako čokoľvek iné, je to veľmi ťažké.”

Rovnako to bolo ťažké pre ich dva a pol ročného syna. Clint si spomína, že keď Jessica šla do nemocnice, ich syn ju nevidel asi mesiac a počas toho sa nechcel pozrieť ani rozprávať so svojim otcom. Po tom, čo už mohol mamu navštíviť “sa to už zlepšilo,” hovorí Clint.

Po Jessicinej smrti prežil chlapec obdobie akútnej úzkosti z odlúčenia. Jeho otec však tvrdí, že si pomaly zvyká.

Čo sa týka Clinta, necelé dva mesiace po smrti svojej ženy tvrdí, že funguje na autopilotovi - ostáva zaneprázdnený prácou a staraním sa o svoje dve deti.

V tomto momente sa na chvíľu zastaví. “Budem veľmi otvorený,” hovorí, poukazujúc na to, že chce urobiť všetko čo môže, aby pomohol ľuďom, ktorí sa ocitnú v podobnej situácii. “Počas prvého mesiaca som nemohol - a myslím tým doslovnú neschopnosť - nemohol som čítať svoju Bibliu a nemohol som sa modliť.”

Opisuje ten pocit podobne ako keď je dieťa vychovávané rodičom: “Hoci som kognitívne vedel, že tam je vzťah, vedel som že ma [Boh] miluje, prijal som to všetko na mentálnej úrovni. Duchovne som však nič necítil.

“Nie je to len o pocite, ale potešenie v Bohu bolo skoro mesiac úplne preč. Fungoval som čisto na tom, čo som z mentálneho hľadiska poznal ako pravdu.”

Teraz sa však, ako hovorí, dostal cez toto prvé štádium a znovu sa začal modliť, aj za iných ľudí. 

Napriek tomu podľa neho zrejme príde čas, keď bude musieť všetko zanechať a trúchliť nad stratou svojej manželky.

“Chvála Bohu”

Napriek zreteľnej únave a utrpeniu v Clintovom hlase, v rozhovore s ním sa dá vycítiť aj niečo iné - hlboká rezignácia, ktorej pôvod nie je v zúfalstve, ale v autentickej viere, ktorá prijíma toto utrpenie ako zmysluplné, vediac, že sú aj horšie tragédie ako smrť. 

V poznámke napísanej menej ako dva týždne po Jessicinej smrti, ktorá bola pridaná na blog o jej boji s rakovinou, Clint napísal slová, ktoré by mnohí čakali od muža, ktorý práve stratil mladú ženu, ktorú veľmi miloval.

“Boha treba chváliť, priatelia,” napísal. “Nespochybňujte Boha; nehnevajte sa na Neho kvôli mne. 

“Som privilegovaný, že som mohol mať Manželku, ktorá bola plná lásky k Otcovi. Radujte sa so mnou, Bratia a Sestry. Boh požehnal Jessicu tým, že ju zobral na miesto dokonalého pokoja, kde niet bolesti. Musím byť vďačný za čas, ktorý som s ňou mohol stráviť a nie nevďačný za veci, ktoré sme spolu ešte prežiť mohli. Musíme ďakovať za všetky veci, lebo to je  Božia vôľa v Ježišovi Kristovi.

“Milosť a pokoj všetkým.”

DISKUSIA k článku