TALLINN - malá skupina aktivistov za rodinu za okamih odvrátila medzinárodne podporované úsilie o zavedenie „civilného zväzku“ do estónskej legislatívy. Počas prekvapivého obratu bol tento zákon do 24 hodín od začatia petície stiahnutý na ďalšie prerokovanie a neočakáva sa, že by sa do jesene znovu objavil. Zháňanie podpisov akoby kopírovalo podobný výsledok spred roka, keď 38 000 ľudí povedalo „nie“ návrhu zákona, ktorý navrhoval vytvoriť v Estónsku „homosexuálne manželstvo“.
V apríli tohto roka to skupina štyridsiatich poslancov skúsila znovu: predložila návrh Zákona o civilnom zväzku (čo je od roku 2005 najnovší pokus z niekoľkých predchádzajúcich). Ten navrhuje udeliť právne uznanie homosexuálnym vzťahom a stanovuje, že deti môžu mať „dve matky“ alebo „dvoch otcov“. Jeho zástancovia tvrdili, že návrh zákona nebol zameraný výhradne na partnerov rovnakého pohlavia a že v žiadnom prípade nie je predzvesťou zavedenia „homosexuálnych manželstiev“.
Oponenti však namietli, že návrh zákona bol určený konkrétne na to, aby „podkopal koncept rodiny a zmysel základných hodnôt našej spoločnosti“. Prolife aktivisti spustili internetovú stránku, ktorá žiadala zainteresovaných Estóncov poslať e-mail, aby poslanci takýto návrh zákona „kategoricky“ odmietli. Do 24 hodín od svojho spustenia sa petícia „virálne“ rozšírila po celej krajine a zhromaždila viac ako 44 000 podpisov. Do dnešného dňa Estónci tiež poslali viac ako 200 000 listov všetkým 101 členom parlamentu.
Autor petície povedal pre LifeSiteNews.com, že tohto týždňový úspech bol postavený na tom minuloročnom. Varro Vooglaid, pro-rodinný aktivista z hlavného mesta Tallinn, povedal, že keď kontaktovali signatárov poslednej petičnej akcie, nielen že oni boli tí, ktorí poslali protestné listy poslancom, ale to isté urobilo ešte 6000 ďalších ľudí.
Vooglaid je riaditeľom Perekonna ja Traditsiooni Kaitseks (Nadácia pre obranu života a rodiny). Povedal: „Poslali sme e-mail ľuďom, ktorých kontakty sme mali z minulého roka a navrhli im, aby poslali protestné e-maily všetkým členom parlamentu. To aj urobili a doteraz bolo poslaných viac než 215 938 protestných e-mailov.“
„A bolo by ich ešte oveľa viac, ale parlament nateraz tieto maily zablokoval a klasifikoval ich ako spam. Samozrejme, my to dôrazne odmietame a protestuje s tým, že je to proti základným princípom demokracie.“ Dodal, že jeho skupina tiež zhromaždila „tisíce protestných papierových kariet a začne ich už čoskoro posielať.“
Vooglaid dodal: „Dňa 19. mája sme začali protestnú kampaň a v ten istý deň vyšla prvá správa o tom, že zákon do jesene neprejde. Správu v priebehu týždňa zopakovali. Navrhovatelia zákona pôvodne zamýšľali prejdenie zákona na 23. jún, čiže ešte pred letnou prestávkou parlamentu.“
V reakcii na správu, že niektorí zákonodarcovia odosielali e-maily priamo do koša, Vooglaid povedal, že to je „pohľad na to, ako chápu demokraciu ľudia, ktorí nám vládnu. Vidno z toho, ako veľmi im v skutočnosti záleží na názoroch a hlase ľudu.“
V liste možno čítať: „Kategoricky protestujem proti zákonu o civilnom partnerstve!“ Odkazuje na § 27 Ústavy Estónskej republiky, ktorý hovorí, že zákonodarcovia sú povinní „chrániť inštitúciu rodiny ako základ pre zachovanie a rast národa a ako základ spoločnosti.“
„A rodina je podľa zmyslu ústavy založená na spojení muža a ženy. Preto sú všetci členovia parlamentu, ktorí prisahali vernosť ústavnému poriadku, povinní chrániť inštitúciu rodiny pred ideologicky motivovanými pokusmi o rozvratnú činnosť a radikálnu redefiníciu.“
List varoval poslancov, že ich eventuálna podpora zmeny definície rodiny by mala politické dôsledky v nadchádzajúcich voľbách.„Ak sa parlament rozhodne pristúpiť na Zákon o civilnom partnerstve, musí sa vyhlásiť referendum, pretože prijatie tohto zákona by znamenalo predefinovanie základov spoločnosti – t.j. niečo, na čo majú právo iba ľudia.“
Vyhlásenie moskovského patriarchátu estónskej pravoslávnej cirkvi podporilo túto iniciatívu hovoriac, že namiesto uznania zväzkov rovnakého pohlavia by mal parlament prijať legislatívu, ktorá podporuje „ochabujúcu inštitúciu manželstva a tradičnej rodiny“. Ortodoxná cirkev vo svojom vyhlásení tiež požiadala štát o silnú garanciu „úplnej rodiny, ktorá sa skladá z manžela, manželky a rodiny s narodenými deťmi.“
Plenárne zasadanie ortodoxnej cirkvi sa vyjadrilo, že „si myslí, že je veľmi nešťastné, že zákony našej krajiny sú v priamom rozpore s Božími zákonmi, ktoré sú založené na zjavení v Desatore prikázaní, ktoré bolo dané ľudstvu.“
„Naozaj naša cirkev nevidí dôvod, prečo Estónska vláda potrebuje, aby sa podujala na takýto krok. Veď hrozí, že tým našu krajinu oslabí a môže spôsobiť stratu úcty obrovského množstva občanov tejto krajiny.“
Vooglaid povedal, že jeho skupina „pri mnohých príležitostiach" rozprávala s členmi parlamentu „o tom, že ak podporia návrh tohto zákona, budeme robiť všetko, čo môžeme, aby sme zmobilizovali desaťtisíce ľudí, aby za nich nehlasovali.“ Parlamentné voľby sú určené na 1. marca 2015.
Tento týždeň Európske fórum kresťanských skupín lesbičiek, gayov, bisexuálov a transgenderov usporiadalo svoje každoročné zasadnutie na výletnej lodi, ktorej trasa bola Štokholm-Tallinn-Helsinki-Štokholm. Tohtoročná téma, o ktorej skupina hovorí, je „Plavba s nádejou“, čo je prevzaté z populárneho estónskeho mýtu o „bielej lodi“, ktorá „prináša slobodu alebo berie ľudí do lepšej zeme.“ Počas konferencie zástupca Geikristlaste Kogu (t.j. Estónska Asociácie Gay Kresťanov) predstavil prezentáciu na tému „naša nádej v budúcnosti“.
Na otázku, prečo by sa takáto skupina tak zaujímala o malé Estónsko s populáciou len 1,2 milióna a len veľmi málo aktívnymi kresťanmi, Vooglaid odpovedal, že na Estónsko sa homosexuálni aktivisti pozerajú ako na ideálnu „bránu“ do východnej Európy.
„Vzhľadom na takmer kompletne zničenú kresťanskú kultúru,“ povedal, bude - predtým zväčša luteránske - Estónsko prostriedkom „na prelomenie kultúrneho odporu východnej Európy“ voči homosexuálnej a rodovej ideológii.
Estónsko je bežne opisované ako jedna z „najmenej náboženských“ krajín sveta. Najnovšie štatistiky tejto krajiny zistili, že 54 % obyvateľov tvrdí, že nevyznávajú žiadne náboženstvo a 16,7 % je „nešpecifikovaných“. 9,9 % je stále evanjelických luteránskych kresťanov; 16,2 % obyvateľov, ktorí sú prevažne etnickí Rusi, sú ortodoxní a 2,2 % sú uvedení ako „iní kresťania“.
„Homosexuálne hnutie vie, že nemá takmer vôbec žiadnu šancu uspieť v Poľsku, Litve a Lotyšsku, a preto sa snažia prelomiť túto dieru tým, že útočia na mravné základy spoločnosti v Estónsku,“ povedal Vooglaid.
Prieskum z roku 2009 zistil, že iba 32 % populácie podporuje „manželstvo“ rovnakého pohlavia. 40 % mladých ľudí ho schvaľuje, ale iba 6 % ich rodičov s tým súhlasilo. Do roku 2012 tento počet klesol celkovo na 34 %. 51 % etnických Estóncov a len 35 % Rusov podporuje civilné zväzky rovnakého pohlavia. Vooglaid potvrdil, že homosexuálne hnutie chce vytvoriť dojem, že je „ľudovým hnutím“. „Realitou však je, že homosexuálne hnutie má v Estónsku takmer nulovú podporu verejnosti,“ povedal. „Všetko, čo sú schopní urobiť je z dôvodu ich rozsiahlej podpory a finančných prostriedkov z Európskej únie od Sorošovej Nadácie (Nadácie Open Society) a ďalších záujmových skupín, ktoré pochádzajú zo zahraničia.“
Dodal, že toto hnutie neočakávalo taký silný a vytrvalý ľudový odpor. Od roku 2005 sa aspoň päťkrát pokúsili zaviesť nejakú formu zväzkov rovnakého pohlavia a doteraz všetky zlyhali.
Vooglaid poukázal na stupňujúcu sa krízu na Ukrajine a skutočnosť, že druhú najväčšiu národnostnú skupinu Estónskej populácie tvoria Rusi, ktorých sem poslali počas sovietskej éry ako osadníkov. Povedal, že predstavitelia náboženských organizácií poslancov varujú, že právne uznanie homosexuálneho životného štýlu by mohlo „priniesť vážne bezpečnostné riziko pre krajinu“. To by totiž „od nášho právneho a politického systému odcudzilo obrovskú časť spoločnosti“ a vyzývajú ich, aby sa pozreli smerom k možnému spojenectvu s Ruskou federáciou, „kde sa postupne obnovuje úcta k rodinným hodnotám.“