Pápežove posolstvo k Svetovému dňu pokoja

1,414
Kultúra života

RÍM, 14. december 2012, (LifeSiteNews.com) – „Šíritelia pokoja sú tí, ktorí milujú, obraňujú a podporujú život v celej jeho plnosti,“ povedal pápež Benedikt XVI. vo svojom posolstve k Svetovému dňu pokoja 2013. 

V posolstve pápež uviedol, že to, čo vážne ohrozuje spravodlivosť a pokoj, je popieranie pravdivých princípov života a „prirodzeného usporiadania manželstva ako zväzok muža a ženy“.

Benedikt XVI. vo svojom príhovore zdôraznil, že šíritelia pokoja sú tí, ktorí podporujú život. Tí, ktorí zastávajú potraty, sú šíriteľmi „falošného pokoja“.

Cestou k uskutočneniu spoločného dobra a pokoja je predovšetkým rešpektovanie ľudského života, a to v jeho rôznych rozmeroch. Od jeho počatia, cez jeho rozvíjanie až po prirodzenú smrť. Skutočnými šíriteľmi pokoja sú teda tí, ktorí milujú, bránia a podporujú život vo všetkých jeho rozmeroch: osobnom, spoločenskom i transcendentnom. Život v plnosti je vrcholom pokoja. Kto chce pokoj, nemôže tolerovať nijaké atentáty a zločiny proti životu.

Tí, ktorí dostatočne nerešpektujú hodnotu ľudského života, a preto podporujú napríklad liberalizáciu potratov, si možno neuvedomujú, že takto smerujú len k iluzórnemu pokoju. Útek od zodpovednosti, ktorý zneucťuje ľudskú osobu, a predovšetkým zabitie bezbrannej a nevinnej bytosti, nikdy nemôže viesť k šťastiu a pokoju. Ako si možno predstaviť pokoj, integrálny rozvoj národov a samotnú ochranu životného prostredia bez toho, aby sa chránilo právo tých najslabších, počnúc tými nenarodenými, na život? Každá rana ubližujúca životu, zvlášť na jeho počiatku, nevyhnutne škodí rozvoju, pokoju i životnému prostrediu. Nie je správne ani ľstivo kodifikovať falošné alebo svojvoľné práva, ktoré sú založené na zúženom a relativizovanom pohľade na ľudskú bytosť a na zručnom využívaní dvojznačných pojmov. Tie majú odobriť predpokladané právo na potrat a na eutanáziu, hoci v konečnom dôsledku ohrozujú základné právo na život.

Spolu s princípom rešpektovania ľudského života pápež hovoril o „potrebe uznať a propagovať prirodzené usporiadanie manželstva ako zväzok muža a ženy, oproti pokusom zrovnoprávniť manželstvo s radikálne odlišnými formami zväzkov. Tieto zväzky manželstvo poškodzujú a prispievajú k jeho destabilizácii, zahmlievajúc jeho špecifický charakter a jeho nenahraditeľnú spoločenskú úlohu.“

Poznamenal, že tieto princípy nie sú „pravdami viery“, ale sú „vpísané do samotnej ľudskej prirodzenosti, poznateľné rozumom, a teda spoločné pre celé ľudstvo.“ Snaha podporovať tieto princípy podľa pápeža je čoraz potrebnejšia, ak sa tieto princípy popierajú, alebo vysvetľujú nesprávne. Tým dochádza k prehrešovaniu sa proti ľudskej bytosti a k vážnemu ohrozovaniu spravodlivosti a pokoja.

 

Medzi ďalšie požiadavky pre pokoj vo svete, ktoré spomenul Benedikt XVI., patrí:

-„odstránenie diktatúry relativizmu a predstavy o úplne autonómnej morálke, ktorá bráni uznať neodvolateľný prirodzený morálny zákon vložený Bohom do svedomia každého človeka.“

-„aby právne nariadenia a výkon súdnictva uznali právo na uplatnenie výhrady vo svedomí v súvislosti so zákonmi a vládnymi nariadeniami, ktoré porušujú ľudskú dôstojnosť, ako je to v prípade potratu a eutanázie.“

-„právo jednotlivca a komunít na náboženskú slobodu.“

V poslednom bode pápež vyjadril ľútosť nad nedostatkom náboženskej slobody, a to dokonca aj v západnom svete.

„Žiaľ, ešte aj v krajinách s dávnou kresťanskou tradíciou sa množia prípady náboženskej netolerancie. A to hlavne voči kresťanom a tým, ktorí nosia symboly svojho náboženstva,“ uviedol pápež.

Svätý Otec poukázal na to, že „v tejto situácii sa stáva čoraz dôležitejším, aby sa toto právo zachovávalo nielen v negatívnom zmysle ako sloboda od – napríklad od povinnosti a donútenia, pokiaľ ide o slobodu zvoliť si vlastné náboženstvo –, ale aj v pozitívnom zmysle, a to v rôznych prejavoch slobody k: napríklad slobodne svedčiť o vlastnom náboženstve, ohlasovať a odovzdávať jeho učenie; pôsobiť v oblasti výchovy, vykonávať benefičné a charitatívne aktivity, ktoré umožňujú zachovávať náboženské predpisy; existovať a konať ako spoločenské organizácie vybudované v súlade s princípmi cirkevnej náuky a s vlastnými inštitucionálnymi cieľmi.“

DISKUSIA k článku