Dublin, 5. november 2012 (LifeSiteNews.com) – Americký právny expert varuje, že navrhovaný dodatok k írskej ústave o „právach detí“ z nich urobí „bytosti“ írskeho štátu. Budú úplne vydané napospas rozmarom štátnych úradníkov, ktorí môžu nariadiť ich adopciu cudzími ľuďmi, a to dokonca aj bez posúdenia súdom.
Referendum sa konalo 10. novembra. Michael Vacca, právnik skupiny Alliance Defending Freedom, mimovládnej organizácie zameriavajúcej sa na slobodu náboženstva a problémy rodinného práva, tvrdí, že dodatok stavia práva detí do rozporu s právami ich rodičov a rodiny. Ide o krok, ktorý je v priamom rozpore s Dohovorom o právach dieťaťa, ktorý Írsko podpísalo.
„Referendum o právach detí dáva krajine úplnú kontrolu nad deťmi v Írsku. Budú vystavené rozmarom štátu a môžu byť odňaté milujúcim a starostlivým rodičom, aj bez jasného dôkazu o zanedbávaní alebo zneužívaní.“
Vacca vypracoval komplexnú analýzu nového navrhovaného znenia írskej ústavy ako odpoveď na otázky LifeSiteNews.com. Uviedol, že verí, že to pomôže pri informovaní írskej verejnosti o hrozbe pre rodinu a pre deti, ktorú vládny dodatok predstavuje. Aktuálne prieskumy verejnej mienky ukazujú, že na kampaň za „áno“ sa míňajú milióny z verejných a súkromných zdrojov, pričom strana za „nie“ sa začala organizovať neskoro a z finančného hľadiska nedostatočne. Je preto veľmi pravdepodobné, že nové znenie schváli drvivá väčšina účastníkov referenda.
Čítajte: Prečo musíte 10. novembra hlasovať za „nie“ v írskom referende o právach detí
„V prípade, že toto referendum prejde, írske deti budú patriť štátu a rodičia budú bezmocní, ak budú chcieť svoje deti pred štátom ochrániť,“ varoval Vacca.
Írsko je právne povinné konať v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa. Týmto referendom sa však krajina dostane do rozporu so zmluvou o ľudských právach, ktorú ratifikovala väčšina krajín na svete.“
V návrhu „je dieťa vnímané skôr ako izolované indivíduum než ako súčasť rodiny,“ tvrdí Vacca. „Dôsledkom toho sa dieťa stáva bytosťou írskeho štátu. Iróniou je, že tvrdením o zabezpečení najlepšieho záujmu dieťaťa nezávisle od rodičovských práv štátnou autoritou, Írsko zároveň popretím rodičovských práv porušuje právo detí nezasahovať do ich rodín.“
Ak vezmeme do úvahy súčasný rastúci vládny odpor voči katolíckej cirkvi, Vacca varuje, že nejednoznačnosť nového znenia ústavy by mohla byť zneužitá. „Najlepší záujem“ by sa mohol vykladať sekulárne. Rovnako by deti mohli byť odobraté zo svojich domovov na základe protináboženských predsudkov.
Napríklad, či je bezpečnosť alebo blaho dieťaťa ,pravdepodobne škodlivo ovplyvňovanéʻ, môže veľmi závisieť od náboženstva alebo kultúry rodičov toho dieťaťa, alebo skôr od vnímania, ktoré má o danom náboženstve alebo kultúre štátny úradník,“ vyhlásil.
Írsko tvrdí, že referendum napomôže ochrane detí podľa Dohovoru o právach dieťaťa. Vacca však zistil, že ide presne o práva definované v tomto dokumente, ktoré budú ohrozené predloženým dodatkom ústavy. Zdôrazňuje, že dohovor „výlučne a bezvýhradne chráni rodičovské práva“ ako najlepší prostriedok na ochranu detí. Hoci ide o základný princíp dohovoru, akákoľvek zmienka o ochrane rodiny je zarážajúcim spôsobom zo znenia dodatku vynechaná.
V preambule dohovoru sa stanovuje, že rodina je „základnou jednotkou spoločnosti a prirodzeným prostredím pre rast a blaho všetkých svojich členov, predovšetkým detí,“ a ako taká „musí mať nárok na potrebnú ochranu a pomoc, aby mohla plniť svoje úlohy v spoločnosti“.
Podľa slov Vaccu, vládny výbor pre práva dieťaťa „tak prekrútil jazyk použitý v dohovore, že je možné [ho] vykladať ako prostriedok pre štát privlastniť si rodičovské práva,“, čo nemá s ochranou rodiny nič spoločné.
Navrhované znenie dodatku priznáva štátu právo rozdeliť rodinu. Stanovuje, že vo „výnimočných prípadoch“, ktoré však bližšie nešpecifikuje, by sa mal štát ako strážca spoločného dobra, snažiť primeranými prostriedkami určenými zákonom nahradiť úlohu rodičov“. Umožňuje, aby štát deti rodičom odobral a dal ich na adopciu. A to aj proti vôli ich prirodzených rodičov, „ak si to vyžaduje najlepší záujem dieťaťa“. Termín „najlepší záujem“ však tiež zostáva nedefinovaný.
Dohovor o právach dieťaťa je celkom konkrétny v tom, čo je „najlepší záujem“ a jasne stanovuje, že je „vnútorne prepojený s ochranou rodičovských práv a zakladá sa na rodine,“ tvrdí Vacca.
Článok 3 (2) dohovoru: „Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto dohovoru, sa zaväzujú, že zabezpečia dieťaťu ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre jeho blaho, pričom budú brať ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za dieťa zodpovedných ...“.
„Štáty síce majú tendenciu myslieť si, že oni sú hlavnými garantmi ,najlepšieho záujmu dieťaťa,ʻ článok 3 (2) však jasne uvádza, že štandard najlepšieho záujmu dieťaťa je nutne spojený s ochranou rodičovských práv“.
Dohovor opakuje primárnu dôležitosť práv rodičov v článku 5: „Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru, sa zaväzujú rešpektovať zodpovednosť, práva a povinnosti rodičov.“ V zmysle dohovoru, tvrdí Vacca, „každé právo dieťaťa - na vzdelanie, na zdravotnú starostlivosť, na zabezpečenie oblečenia, prístrešia atď., zahŕňa aj právo vykonávať tieto práva v rámci svojej rodiny, čo znamená v kontexte rodičovských práv a povinností“.
„Neexistujú práva detí, ktoré vo svojej podstate vylučujú rodičovské práva, pretože všetky práva dieťaťa by mali byť vykonávané v rámci vlastných rodín, ak to je možné.“
Dohovor tiež zakazuje štátom, aby svojvoľne a jednostranne zobrali deti spod dohľadu ich rodičov, a to dokonca aj vo „výnimočných prípadoch“, keď je dieťa zneužívané. Rozhodnutie štátu vziať deti ich rodičom musí byť posúdené súdom a súdom zároveň musí byť daná právomoc vrátiť dieťa jeho rodičom, ak je to v jeho „najlepšom záujme“. „Dohovor vychádza z predpokladu, že rodičia konajú v „najlepšom záujme“ svojich detí,“ uviedol Vacca.
„Najznepokojujúcejšie“ na navrhovanom dodatku je plošné povolenie adoptovať deti bez súhlasu rodičov, pretože zdôvodnenie tohto krajného kroku je, podľa názoru Vaccu, ponechané úplne ľubovôli štátu.
Ten môže deti posunúť na adopciu, keď rodičia zlyhávajú pri plnení svojich „povinností“. Čo sa pod týmto vyjadrením myslí, sa však nikde nestanovuje a „v skutočnosti to znamená ... čokoľvek írsky štát chce, aby to znamenalo“.
„Po druhé, keďže ,najlepší záujem dieťaťaʻ je určený bez ohľadu na rodičovské práva, je to štát, ktorý jednostranne rozhodne o tom, čo sa pod tým myslí.“
„Po tretie, časové obdobie, počas ktorého si rodičia neplnia svoje povinnosti voči deťom, aby im tieto mohli byť odobraté bez ich súhlasu, nie je určené. Teoreticky by to mohol byť aj veľmi krátky čas.“
Toto referendum je dôsledkom škandálov týkajúcich sa zneužívania detí v rôznych inštitúciách. Kritici dodatku však zdôrazňujú, že sa stali v štátom financovaných a štátnemu dohľadu podliehajúcich zariadeniach. Nie v súkromných rodinách. Navyše v dodatku sa nehovorí nič o vytvorení mechanizmu alebo štruktúry na výkon dohľadu nad štátnymi úradníkmi, ktorí budú mať právomoc konať vo veciach týkajúcich sa detí.