Potratové skupiny robia nátlak na legalizáciu potratov v Poľsku

1,394
Kultúra smrti

Štrasburg, 2. november 2012, (LifeSiteNews.com) – Kvôli nedostatku lekárov ochotných vykonávať potraty v Poľsku sa skupina potratových lobistov obrátila na Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj ako ECHR). Špekulatívnym podaním na základe prípadu znásilnenia sa snaží prinútiť vládu, aby uvoľnila zákonné obmedzenia.

Centrum pre reprodukčné práva so sídlom v New Yorku proces vyhralo. Rozhodnutie súdu stanovuje, že Poľsko pochybilo, keď 14-ročnej obeti znásilnenia nezabezpečilo vykonanie potratu. ECHR rozhodol tento spor, známy tiež ako P. a S. prípad, 30. októbra 2012. Poľská vláda, podľa rozhodnutia súdu, porušila článok 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach (ďalej aj ako „dohovor“), ktorý zakazuje „neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie“. V zmysle súdneho rozhodnutia boli taktiež porušené články dohovoru 8,5 a 3.

Súd jednomyseľne rozhodol, že utrpenie sťažovateľky vyplývalo z nedostatku „jasného právneho rámca“ pre zabezpečenie potratu, rovnako tiež z „váhania zdravotníckeho personálu a obťažovania“.

„Ustanovenia občianskeho práva aplikované poľskými súdmi nepredstavovali procesný prostriedok, na základe ktorého by tehotná žena žiadajúca potrat plne obhájila svoje právo na rešpektovanie súkromia,“ uviedol súd.

Poľsko musí na základe rozhodnutia súdu zaplatiť 30 000 eur P., 15 000 eur S. a tiež 16 000 eur obom ako trovy súdneho konania. Vo svojej sťažnosti na súd žiadala sťažovateľka P. 60 000 eur a sťažovateľka S. 40 000 eur.

Lekári, ktorí odmietli potrat vykonať, si nesplnili svoju právnu povinnosť odporučiť P. iných lekárov, ktorí by boli ochotní zákrok realizovať, stanovil súd. Navyše, poučenie, ktorého sa sťažovateľkám dostalo, nebolo „vhodné a objektívne“, pretože smerovalo len proti interrupcii. „Nebol stanovený žiadny postup, aby si niekto vypočul ich názory a náležite sa nimi, s trochou procesnej spravodlivosti, zaoberal .“

Anthony Ozimic, vedúci pre styk s verejnosťou v Spoločnosti na ochranu nenarodených detí (SPUC), uviedol pre LifeSiteNews.com, že v skutočnosti bol prípad predložený súdu nie ukrivdenou matkou a bezbrannou mladou obeťou znásilnenia, ale bohatými, v USA pôsobiacimi, potratovými lobistami. Táto sťažnosť je súčasťou medzinárodnej kampane súdnou cestou dosiahnuť zrušenie potratových obmedzení v krajinách, akou je Poľsko, kde neplatí absolútny zákaz.

Vyhlásil, že sa stáva bežnou praxou aktivistov propagujúcich potraty a eutanáziu verejne, prostredníctvom inzerátov, vyhľadávať potenciálne obete, aby iniciovali súdny proces s plánom narušiť existujúce právne obmedzenia potratu a asistovanej samovraždy. Tento prípad určite nie je nefalšovaným volaním bezbranných ľudí na priznanie zákonného práva na potrat. Je riadený skupinou bohatých propotratových právnikov.

Tragické a hrozné okolnosti prípadu zvýšili záujem médií o tento proces. „P“, 14-ročné dievča z Lublinu, znásilnené v roku 2008 a následne tehotné, chcelo pod tlakom rodiny podstúpiť potrat, ktorý, za týchto okolností, bol v súlade s platným poľským právom. V komplikovanom prípade zástancovia potratov a žalobcovia obvinili pro-life aktivistov z pokusu presvedčiť dievča, aby potrat nepodstúpilo. Fakty prípadu však zostávajú naďalej nejasné, aj preto, že súd sám otvoril oveľa viac otázok typu, kto presne vyvíjal nátlak na koho.

P. a jej matka, v súdnych dokumentoch nazývaná ako „S“, obdržali z úradu prokurátora právny súhlas na potrat z dôvodu znásilnenia. Keď však dvaja lekári v dvoch rozdielnych lublinských nemocniciach odmietli potratiť nenarodené dieťa, S. kontaktovala poľskú potratovú lobistickú skupinu - Federáciu pre ženy a plánovanie rodiny so sídlom vo Varšave (FWFP).

FWFP okamžite ponúkli matke pomoc pri podaní sťažnosti na ECHR pre porušenie ľudských práv jej dcéry tým, že Poľsko neprinútilo lekárov vykonať potrat.

Akoby toho zmätku a ťažkostí nebolo pre P. dosť, jedna lublinská nemocnica, ktorá odmietla vykonať interrupciu, zverejnila v médiách a na internete tlačovú správu s informáciami, na základe ktorých bolo možné dievča identifikovať. Jej matka uviedla, že po tomto začali P. obťažovať pro-life aktivisti. Keď P. a S. odcestovali na potrat do Varšavy, vypočúvala ich polícia, ktorá podozrievala S., že núti svoju dcéru k potratu. P. umiestnili do vládneho útulku v Gdansku a verejné úrady začali konanie na pozbavenie matky rodičovských práv.

Potrat bol nakoniec vykonaný v nemocnici v Gdansku potom, čo sa matka P. obrátila na ministerstvo zdravotníctva.

Potratoví aktivisti z celého sveta vítajú toto rozhodnutie ECHR. Je to víťazstvo, ktoré by mohlo mať ďalekosiahle následky aj pre iné krajiny, napríklad Írsko, kde stále bojujú za zachovanie vlastných potratových obmedzení.

„Dosiahli sme ďalší míľnik v našom boji za zaručenie reprodukčných práv a prístupu k sexuálnej a reprodukčnej zdravotnej starostlivosti pre ženy v Poľsku. Rozhodnutie súdu poukazuje na pokračujúcu nutnosť a potrebu zákona o potratoch a politickej reformy v Poľsku,“ uviedla Krystyna Kacpura, výkonná riaditeľka FWFP.

Johanna Westeson, regionálna riaditeľka pre Európu v Centre reprodukčných práv v New Yorku, ku ktorému je FWFP pridružená, ktorá vystupovala v prípade pred ECHR: „Poľsko má extrémne obmedzujúci zákon o potratoch, ktorý sa vymyká z rámca právnych úprav potratu v iných európskych krajinách, ale umožňuje vykonanie potratu za určitých okolností, vrátane znásilnenia.“ Westeson žiadala súd o priznanie 10 000 eur za poskytovanie právnych služieb.

„V praxi je však pre ženy takmer nemožné dostať sa k takýmto právnym službám, a tie, ktoré sa o to pokúsia, sú bežne vystavované nátlaku, ponižovaniu a obťažovaniu, čo je jasné porušenie ich ľudských práv,“ dodala.

Medzi ďalšími zúčastnenými v tomto prípade je aj poľská Helsinská nadácia pre ľudské práva. Vo svojej žalobe tvrdila, že „odmietnutím včasného prístupu k potrebnej lekárskej liečbe ženským obetiam sexuálneho násilia, vrátane legálneho potratu, sú tieto vystavené ďalšiemu utrpeniu, ktoré môže byť kvalifikované aj ako neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie“. Poľsko musí „prijať presné pokyny pre systém trestného súdnictva a zdravotníckych pracovníkov“, aby sa presne stanovilo, za akých okolností zákon potrat povoľuje za účelom „zabrániť ďalšiemu utrpeniu obete“.

Vyjadrenie súdu ohľadom nedostatku „jasného právneho rámca“ bude známe tým, ktorí poznajú konanie pred Európskym súdom pre ľudské práva týkajúceho sa írskeho parlamentu v prípade AB a C. Súd rozhodol podobne, s tým, že írska vláda musí „ozrejmiť“ prípady, kedy je potrat legálny. Rozhodnutie, ktoré pohlo potratových aktivistov v parlamente k tomu, aby trvali na úplnej legalizácii.

Anthony Ozimic uviedol pre LifeSiteNews.com, že prípad je súčasťou širšej stratégie medzinárodnej potratovej loby, pôvodne naplánovanej na konferencii Women Deliver v Londýne v roku 2007.

Centrum pre reprodukčné práva v New Yorku vtedy navrhlo, aby sa potratové hnutie vzdalo všetkých pokusov zamerať svoju pozornosť na problém ľudskosti nenarodeného dieťaťa, na vyvrátenie toho, že nenarodené dieťa je z právneho hľadiska osobnosťou.

Namiesto toho by sa mala ich činnosť sústrediť na zvýšenie počtu súdnych žalôb za zlyhanie štátu zabezpečiť vykonanie potratu a tým na zrušenie existujúcich právnych obmedzení. Ozimic povedal, že P. a S. prípad je „nevyhnutným dôsledkom zákonných výnimiek, ktoré povoľujú potrat za osobitných okolností“.

„Ak by v Poľsku platil úplný zákaz potratov, toto by sa nestalo,“ vyhlásil. „Naznačuje to veľké zlo pre krajiny, ktoré majú obmedzujúce potratové zákony ako Poľsko a Írsko, ale nemajú jasný, absolútny zákaz.“

Ozimic poznamenal, že s touto novou stratégiou potratovej loby môže každá krajina, ktorá nemá jasný zákaz potratov, ale ktorá sa rozhodla pre kompromisné legislatívne „obmedzenia“, očakávať ďalšie útoky.

Kým bude Poľsko verné svojej súčasnej kompromisnej úprave, Centrum pre reprodukčné práva a jeho národné pobočky „bude vo svojich akciách pokračovať dovtedy, kým budú existovať výnimky,“ uviedol.

To je aj dôvod, prečo SPUC stojí „pevne za tými poľskými pro-life aktivistami, ktorí sú presvedčení, že udržiavanie výnimiek musí skončiť,“ vyhlásil.

Súdne rozhodnutie, uviedol Ozimic, je aj „odkazom“ Írsku. Prípad A, B a C „je súčasťou celkovej právnej stratégie potratového hnutia“.

„Je veľmi dôležité, aby si írske úrady uvedomili, že ide o pokus veľmi bohatej lobistickej skupiny zaviesť v Írsku svoju potratovú ideológiu prostredníctvom jej zakomponovania do znenia írskej ústavy, a to spôsobom, ktorý je násilný nielen voči nenarodeným deťom.“

DISKUSIA k článku