Novodobý význam latinčiny

2,205
Kultúra života

VATIKÁN (CNS) – Mons. Daniel B. Gallagher pociťoval neustále rastúci záujem o „hlboké otázky“ už počas štúdia mikrobiológie na Michiganskej univerzite. Práve vďaka tejto záľube sa rozhodol okrem medicíny študovať filozofiu a ďalšie humanitné predmety.

Ešte pred promóciami však rozpoznal svoje povolanie do kňazstva. V tom období taktiež objavil lásku k latinčine. Mons. Daniel Gallagher tento jazyk túžil spoznať. Fascinoval ho hlavne preto, že tvorí súčasť tradície západnej kultúry.

Dnes má Mons. Gallagher 42 rokov a venuje sa obom poslaniam. Ako jediný Američan pracuje v sedemčlennom tíme vo vatikánskom úrade, kde prekladá všetky dôležité vatikánske dokumenty do úradného jazyka cirkvi. Okrem prekladov jeho práca zahŕňa aj tvorenie nových latinských slov, ktoré označujú moderné fenomény. Jedným z takých slov je napríklad „discus rigidus“ pre hard disk alebo „aerinavis celerrima“ pre lietadlo.

Niekomu by sa jeho činnosť mohla zdať nezmyselná alebo ako prežitok cirkvi napriek tomu, že jeho schopnosti sú obdivuhodné. Prečo by latinčinu nemohol nahradiť moderný jazyk 21. storočia, ako je napríklad angličtina?

Mons. Gallagher odpovedá, že ak by sa tak stalo „oddelilo by nás to od toho, čo nás predchádzalo.“ Tvrdí, že keď sa dnes katolíci modlia v latinčine, stávajú sa súčasťou rodinnej tradície. Môžu zažívať rovnaké pocity ako naši predkovia, keď spievali alebo odriekali tie isté slová.

Mons. Gallagher taktiež namieta, že ak by sa angličtina stala univerzálnym jazykom, narušilo by to jednotu dnešnej cirkvi. Vyzdvihuje práve tento aspekt univerzálnosti cirkvi nad ostatnými. Latinčina je jazykom všetkých a pritom jazykom nikoho. „Žiadna národnosť či rasa ho nevlastní,“ hovorí.

Samozrejme, dnes latinčina hrá v cirkevnom živote oveľa menšiu rolu, než generáciu dozadu. Vytratila sa z katolíckych bohoslužieb, vzdelávania a administratívy, čo bolo len jednou z mnohých zmien, ktoré nastali po Druhom vatikánskom koncile v rokoch 1962-65 v snahe modernizovať cirkev.

„Som presvedčený, že latinčinu si ľudia spájajú so strnulosťou v cirkvi. Cirkev nebola prispôsobivá a potrebovala sa aktualizovať,“ hovorí Mons. Gallagher uznávajúc, že „cirkev v tom čase skutočne potrebovala udržať krok so svetom“.

Hovorí: „Zmeny sa však udiali tak rýchlo, že si ľudia ani neuvedomili, o čo všetko vlastne prišli,“ a tak pol storočia na to „mladí prežívajú prázdnotu. Nedokážu nadviazať na to, čo bolo pred nimi, a to nielen na cirkevné tradície, ale aj na históriu západu.“

Mons. Gallagher povedal, že cirkev už „dosiahla dno“ znalosti latinčiny medzi duchovnými a teraz sa situácia zlepšuje. Pred štvrťstoročím semináre takmer vôbec neponúkali výučbu latinčiny, ale posledných 10 rokov budúci kňazi prejavujú stále väčší záujem o tento jazyk.

Podľa Mons. Gallaghera rozhodnutie pápeža Benedikta XVI zrušiť obmedzenie tradičných latinských svätých omší určite pomohlo zapáliť záujem o liturgický jazyk. Návrat k latinčine v cirkvi je však súčasťou ešte širšieho trendu, ktorý sa odráža v rastúcej popularite latinských kurzov aj na nekatolíckych univerzitách.

„Mladí sa sami snažia pochopiť, kým sú a kde sú ich korene. Preto sa rozhodujú pre latinčinu,“ hovorí Mons. Gallagher.

Podľa neho tento vývoj ponúka dôležitý priestor pre službu cirkvi. Katolícka cirkev je už storočia hlavný správca latinských zbierok, a preto má dobrú pozíciu pomáhať druhým obnoviť jednotu, ktorá kedysi panovala v dnes už rozštiepenej západnej kultúre.

Svätá stolica zvažuje zriadiť Pápežskú latinskú akadémiu, ktorá by propagovala štúdium latinčiny pomocou medzinárodných konferencií v spolupráci s veľkými svetovými univerzitami alebo letných intenzívnych jazykových kurzov.

Mons. Gallagher poznamenal, že takéto aktivity by nevyhnutne spojili Vatikán s nekatolíkmi, vrátane ateistov a agnostikov, ktorí sa zaujímajú o antické dedičstvo.  
Latinská akadémia by sa tak stala prirodzenou súčasťou novej evanjelizácie, čo je projekt pápeža Benedikta pre revitalizáciu kresťanskej viery v čoraz viac profánnom svete.

Na synóde biskupov, ktorá bude venovaná novej evanjelizácii, v Ríme kardinál Donald W. Wuerl z Washingtonu prednesie dva príspevky v latinčine a Mons. Gallagher dúfa, že aj ostatní biskupi sa rozhodnú prednášať či dokonca viesť diskusiu v tomto jazyku.  

Možno to znie paradoxne, že sa cirkev snaží dobehnúť 21. storočie práve návratom k antickému jazyku, ale podľa biskupa Gallaghera neexistuje nič lepšie.

Európska kultúra, ktorá vyznáva čoraz menej kresťanských hodnôt a na ktorú sa zameriava nová evanjelizácia, vyrástla práve z kultúry, kde latinčina hrala dôležitú úlohu. Mons. Gallagher dodáva: „Takže súčasťou novej evanjelizácie je obnovenie spojenia európskej kultúry pomocou latinčiny, a to nielen kvôli jej jazykovej stránke, ale tomu, čo predstavuje z hľadiska tradície Európanov.“

DISKUSIA k článku