Vatikánska reforma Vedenia asociácie rehoľníčok nie je bojom Dávida a Goliáša

1,614
Neutral

RÍM, 25. apríla 2012 (LifeSiteNews.com) –Napriek niekoľkým rehoľným sestrám, ktoré bolo možné vidieť v západnom svete za posledné štyri desaťročia, obraz sladkej, obetavej a odvážnej „Kristovej nevesty” pozoruhodne pretrváva. Podľa americkej katolíckej autorky, výskumníčky a expertky na katolícky náboženský život v USA Donny Steichen tento „klasický” a ušľachtilý obraz teraz využili sestry Vedenia asociácie rehoľníčok a ich podporovatelia ako prostriedok na získanie verejného súcitu v ich boji s Vatikánom.

Minulý týždeň médiá a „progresívna” časť katolíckej cirkvi rozhorčene reagovali na oznámenie Vatikánskej Kongregácie pre náuku viery, že Vedenie asociácie rehoľníčok má byť reformované po tom, čo doktrinálne vyšetrovanie zistilo, že sa začali viac zameriavať na radikálnu feministickú politiku ako na samotné náboženské poslanie.

Sympatizujúce médiá vrátane Washington Post, Huffington Post a Independent, ktoré pozorne sledovali iniciatívu časopisov National Catholic Reporter a America, dvoch najväčších orgánov extrémnej katolíckej ľavice v USA, vytvorili obraz epického boja „tyranského, panovačného, „úplne mimo” Vatikánu a skupiny odvážnych smoliarskych sestier, ktoré vedú svoj partizánsky boj za intelektuálnu a morálnu slobodu. Túto tému jedna katolícka blogerka opísala ako nekonečnú rekapituláciu zápletky zo Star Wars.

Steichen hovorí, že ide o úmyselné klamstvo, ktoré by mali katolíci ihneď odhaliť, keď čítajú akékoľvek sekulárne mainstreamové vykreslenie aféry alebo vlastné komentáre sestier.

„Táto faloš,” hovorí, je všadeprítomná, vždy zaujímavá a často neúmyselne komická. Ale hoci  jej cieľom je zlomyseľnosť, myslím, že obsahuje element nostalgie. Je dôkazom neodolateľnej atraktivity láskavosti. Ani liberálne mainstreamové médiá nemôžu nevidieť jej krásu.” Oblečená v splývavom habite a zasväcujúca svoj život vzdelávaniu detí a budovaniu nemocníc, sa pokojne prechádza po čistučkých chodbách kláštora a spieva gregoriánske chorály v latinčine. Klasický obraz mníšky je menej stereotypný ako jeho archetyp: kultúrna ikona všetkého dobrého, svätého a pravdivého je rovnako obľúbená v médiách ako u katolíkov.

Steichen povedala pre LifeSiteNews, že jediný problém spočíva v rozdiele medzi ideálom a realitou. Spomínaný obraz je už iba súčasťou americkej histórie. Vedenie asociácie reprezentuje okolo 80% z 57 000 rehoľníčok v USA s priemerným vekom 74 a viac. Výnimkou je niekoľko mladých, odhodlane verných, protikulturálnych a prevažne nedávno založených komunít. Sestry  a mníšky Vedenia asociácie opustili nielen habit, ktorý symbolizoval ich zasvätenie, ale aj vieru, ktorú určoval.

Donna Steichen strávila 10 rokov výskumom feminizmu v katolíckej cirkvi a zvlášť v rehoľnom živote od konca II. Vatikánskeho koncilu v roku 1965. Výsledkom bolo, že mnohí považujú jej knihu s názvom Ungodly rage: The Hidden Face of Catholic Feminisim (Bezbožný hnev: Skrytá tvár katolíckeho feminizmu)” vydanú v roku 1991 vo vydavateľstve Ignatius Press za autoritu, čo sa týka politických a filozofických počiatkov kolapsu amerického rehoľného života.

Pre LifeSiteNews povedala, že náboženské jadro katolíckeho sesterstva bolo pred desiatkami rokov nahradené extrémnou ľavicovou politickou ideológiou, ktorú stelesňuje feminizmus. Rozrástol sa radikálne a bizarne v posledných rokoch a je naplnený praktikami new age a okultizmu, ktoré nemajú nič spoločné s katolicizmom.

Začiatkom 60. - 70. rokov sestry naskočili do rozbehnutého vlaku širokej spoločenskej a sexuálnej revolúcie, zúčastňovali sa workshopov v rámci Human Potential Movement (Hnutia ľudského potenciálu) a „alternatívnej” spirituality. Chodili na hodiny marxistickej teológie, opustili svoje zvyklosti i habit a prevzali mantry inštitútu Esalen a najvýraznejšie akademického feminizmu.

Čo je však horšie, sestry prijali tieto ideológie a praktiky a začali ich zavádzať do svojich vzdelávacích inštitúcií. Infikovali tak bežných ľudí katolíckej cirkvi v USA. Výsledkom, povedala Steichen, bolo „utrpenie nevinných ľudí pre nespravodlivosť, stratenú vieru a rozpadnuté inštitúcie.”

Vatikánsky pokus o reformu sa oneskoril o 40 rokov, ale je nepravdepodobné, že zachráni Vedenie asociácie alebo komunity, ktoré Vedenie reprezentuje, od hroziacej záhuby. Hoci to znie zle, dobrou správou je „že feministická skupina rehoľníčok naozaj vymiera. Ide o vek 74 rokov.”

Ale čo je také zlé na feminizme? Jedna žena vo svojom komentári k príbehu o Vatikánskom doktrinálnom  hodnotení z minulého týždňa v LifeSiteNews obvinila kardinála Levadu z očividného klamstva: „AKO môže mníška byť extrémna liberálna feministka? To vôbec neznie pravdepodobne.“

„Toto nedorozumenie vzniká z nesprávneho definovania termínu „feminizmus”, povedala Steichen. Samotné feministky sa bránia jasnej definícii, takže bežná verejnosť prijíma naružovelý dojem pestovaný médiami a akadémiou, že tento termín jednoducho znamená uznanie, že ženy sú plnoprávne a rovnocenné členky ľudskej rasy, ktoré môžu robiť čokoľvek, čo robia muži.”

Avšak tu sa prejavujú trochu šikovné vzťahy s verejnoťou, povedala. „Feminizmus je ideológia a jeho cieľom je zničenie rodiny ako základnej jednotky spoločnosti.” Táto ideológia obsahuje celý univerzálny postoj, ktorý, keď ho raz jednotlivec prijme, nakoniec úplne zatieni akékoľvek náboženské názory na prirodzenosť ľudského života, sexualitu, rodinu, cieľ štátu, a nakoniec, na prirodzenosť Boha.


Kto by mal záujem dozvedieť sa o počiatkoch akademického a radikálneho feminizmu, nech nazrie do sociálnych diel Freidricha Engelsa, kolegu Karla Marxa, ktorý napísal, že komunistický pohľad na rodinu ako podjednotku štátu nakoniec prevládne nad tradičným židovsko- kresťanským názorom. Jeho najhoršie ovocie, povedala, je potrat, na ktorý táto ideológia pozerá ako na úplnú nutnosť ako oddeliť ženskosť od materstva.

Feminizmus, tvrdí Steichen, je „odporný” pretože takýmto spôsobom „ponižuje ženy.”

„Odopiera im hodnotu ich prirodzenej roly. Núti ich, aby s ňou obchodovali za úbohú náhradu platenej pracovnej sily.“

„Náboženský feminizmus je najhorší zo všetkých, pretože ďalej vyžaduje, aby ženy prestali uznávať večný Boží poriadok. Margaret Sanger [zakladateľka plánovaného rodičovstva] nariaďuje ženám, aby „neslúžili Bohom, ani nijakým pánom.” Môžeme dodať, že okrem feministickej ideológie. 

Steichen navrhuje, aby tí, ktorých Vatikán pohoršil, skúmali niektoré z prejavov prednášajúcich na výročných konferenciách Vedenia asociácie rehoľníčok. Mnohé z nich sú dostupné na ich webovej stránke. Títo prednášajúci sú zvlášť citovaní v CDF dokumente ako problematickí. Jedna z nich, sr. Laurie Brink, bola zvlášť označená za nápadne popierajúcu Božskosť Krista, keď sa v roku 2007 prihovárala Vedeniu asociácie. Povzbudzovala sestry, aby si uchovali svoje „prorocké” miesto v spoločnosti, ktoré potrebujú, aby išli ďalej mimo Cirkev a dokonca „mimo Ježiša”.

CDF, povedala Steichen, je ozvenou dlhodobo pretrvávajúcich pocitov mnohých amerických katolíkov. Takéto vyjadrenia, ktoré sú mnohokrát schválené Vedením asociácie, „sú výzvou nielen pre samotné katolícke presvedčenie; keďže odmietnutie viery je tiež vážny zdroj škandálu a nie je v súlade s rehoľným životom.”

Podľa plánu by mala na tohtoročnom zasadnutí v auguste prednášať Barbara Marx Hubbard, ktorá je guru New Age a mala by sa venovať téme „Odvíjanie mystéria: iniciatíva pre evolúciu terajška.”

Ukážka z diel Marxa Hubbarda poskytne predstavu o prednášajúcej:

Hoci nikdy nemôžeme vedieť, čo sa skutočne stalo, vieme, že v Evanjeliách sa píše, že Ježišovo zmŕtvychvstanie bolo prvou ukážkou toho, čo nazývam postľudská univerzálna osobnosť. Bolo nám povedané, že nezomrel. Zmenil sa, opustil svoje živočíšne telo a znovu sa objavil v novom tele na novej úrovni telesnosti, aby povedal všetkým nám, že urobil, čo urobil. Nová osoba, ktorou sa stal, je vo svojom vedomí naďalej Ježišom z Nazareta. V nebeskom živote sa stal úplne ľudským a úplne božím. Ježišov život je ako modelový prerod Homo sapiens na Homo universalis.

Napriek tomu, že od dôkazu nás delí kliknutie myšou, povedala Steichen, veľmi veľa katolíkov odmieta veriť, že mníšky zašli tak ďaleko.

Na otázku, či vatikánske plány na reformu budú mať vytúžený účinok, Steichen nemá jasnú odpoveď. „Bude tento proces “fungovať”? V skutočnosti neočakávam masové pokánie ani ďalšiu konverziu. Podľa mojich skúseností je pokánie medzi ideológmi náboženského feminizmu zriedkavé.

„Kládla by som väčšie nádeje do vyhliadky na inštitucionálnu reformu, pokiaľ sa bude realizovať Vatikánom a biskupi určení na vedenie „reformy” Asociácie katolíckych biskupov USA budú muži s vážnejšou povesťou. Potrebujeme sa modliť za každého zúčastneného.”

Poznamenala, že samotný pokus o reformu „slúži dôležitým cieľom.”


„Po desaťročiach zhovievavosti Cirkev oficiálne odsudzuje chyby radikálneho feminizmu, monizmus New Age a všeobecný doktrinálny vzdor. Musí podporovať katolícke vzdelávacie a profesionálne inštitúcie a organizácie, aby posilnili doktrinálnu ortodoxiu, a to i u žien na vysokých pozíciách.

Ak tento pokus zlyhá, ich narastajúci vzdor bude taký výrazný, že prinúti Vatikán disciplinárne konať. V každom prípade je zrejmé, že éra pokoncilového prevratu skončila.

Čo sa týka predpovede britského Independentu, že Rím čelí „PR pohrome” svojím pokusom o reformu, Steichen dodáva: „Nepriateľské hlasy v médiách urobia, čo môžu, aby sa tak stalo, ale medzi vernými katolíkmi je pravdepodobnejšie, že to bude PR triumf.”