RÍM, 10. september 2012 (LifeSiteNews.com) – „V dnešnej dobe je myšlienka pravdy vo veľkej miere spojená s netoleranciou. Každý, kto túži po nemennej pravde, je teda automaticky obvinený a zavrhnutý,“ vyhlásil nedávno Benedikt XVI.
„Bojíme sa byť zviazaní pravidlami, ktoré nám budú brániť v slobode a modernom živote.“
„Kto z nás by si trúfol radovať sa v pravde, ktorá nám bola daná? Okamžite tu vyvstáva otázka, ako môže človek k tejto pravde prísť. Je to netolerancia! V dnešnej dobe je myšlienka pravdy a netolerancie takmer úplne prepojená, čo znamená, že si viac netrúfame veriť v pravdu alebo o nej hovoriť.“
Podľa pápeža katolíci stratili istotu, že viera im bola daná od Boha. V Katolíckej cirkvi dneška „sme v slepej uličke a vidíme cirkev iba takú, akú sme si ju sami urobili. Naša radosť z viery je tým pádom zničená, prestávame veriť, že pravdy viery sme dostali od Boha, aby sme žili čestne.“
Pápež tieto slová adresoval účastníkom každoročného trojdňového stretnutia, bývalým študentom teológie, v letnom sídle Castel Gandolfo. Stretnutie nesie názov Ratzinger Schülerkreis (Ratzingerov študentský kruh) a koná sa od roku 1977. Tento rok sa nieslo v duchu ekumenického dialógu medzi katolíkmi, luteránmi a anglikánmi.
V kázni na záverečnej bohoslužbe stretnutia predniesol pápež jednu z vedúcich tém svojho pontifikátu: tí, ktorí odmietajú morálny relativizmus a podporujú objektívnu morálnu pravdu, sú často sekulárnym svetom obvinení z úzkoprsosti alebo nenávisti. Pápež tvrdí, že tento Boží zákon je práve to, čo nám pomáha žiť plnohodnotný ľudský život. Neučí nás, ako si usporiadať občianske štruktúry, ale ako „byť človekom tým správnym spôsobom“.
Podstata univerzálneho Božieho zákona je celkom odlišná od ľudských zákonov. Božím zákonom je podľa pápeža múdrosť.
„Múdrosť je umením byť človekom, umením byť schopný dobre žiť a zomrieť. A to môže len ten, kto prijal pravdu a tá mu ukázala cestu.“
Oslobodzuje nás z tieňa tápania v nevedomosti - Kto som? Prečo som tu? Ako mám napredovať?
Pápež začal s biblickým chápaním zákona, ako ho dal Boh Izraelitom. Na tento zákon sa nepozeráme ako na „nátlak, na niečo, čo nám odoberá slobodu, ale ako na súčasnosť a dar“. Skromná radosť Izraelitov je odlišná od jasotu, od pýchy, ktorá pochádza z človeka a je takisto odlišná od ľudských zákonov.
Izraeliti vedeli, že tento zákon nezostavili oni, nebolo ovocím ich geniality. Dostali ho ako dar.
„Je to pravda, ktorá nás vlastní, je žijúcou! Nevlastníme ju, ale pridržiavame sa jej. Iba keď sami dovolíme, aby nás viedla a posúvala vpred, zotrváme v nej.“