Obete znásilnenia potrebujú súcit, nie potrat

1,768
Kultúra života

BELFAST, 24. august 2012 (LifeSiteNews.com) – Pro-life organizácie po celom svete využívajú príležitosť, ktorá sa naskytla tento týždeň vďaka pripomienkam amerického kongresmana Todda Akina o potrate pre obete znásilnenia. Ďalší politik v Severnom Írsku, Jim Wells, člen Zákonodarného zhromaždenia pre BBC Radio, vyvolal zúrivé reakcie, keď povedal, že potrat „by nemal byť prvou voľbou” pre ženy, ktoré po znásilnení zistili, že sú tehotné.

Mr. Wells nazval tehotenstvo po znásilnení „tragickou a ťažkou situáciou”, ale povedal, že potrat „by nemal byť prvou voľbou”.

„Malo by byť [nenarodené dieťa] potrestané za to, čo sa stalo, ukončením života? Nie,” povedal.
 

„V Severnom Írsku sú stovky manželských párov, ktoré by si radi adoptovali deti, dieťa alebo bábätko, a ktorí by mohli  pomôcť v tejto situácii,” povedal.
 

Hlavná pro-life organizácia kampane v provincii, Precious Life (Cenný život), podporila Wellsovu pripomienku: „Zabitie nenarodeného dieťaťa, dokonca aj keď bolo počaté prostredníctvom znásilnenia, je chybou. Potrat nemôže „odčiniť“ znásilnenie. Iba zabíja dieťa.”

Organizácia sa vyjadrila, že „hrozná realita znásilnenia skutočne evokuje pocity hnusu, avšak emocionálna odpoveď môže viesť k nelogickým a nepodloženým  úsudkom s ohľadom na tehotenstvo ako výsledok znásilnenia.”

„V týchto prípadoch sú žena aj jej dieťa rovnako nevinné obete násilníka a máme morálnu povinnosť urobiť čokoľvek, čo je v našich silách, aby sme im obom pomohli bez toho, aby sme zobrali nevinný život,” poznamenal  Precious Life. „Obete znásilnenia potrebujú dlhodobú starostlivosť a súcit, nie „rýchle riešenie”.
 

Zdá sa, že sa hovorca Wellsovej Demokratickej unionistickej strany v mene strany dištancuje od jeho pripomienok. Hovorca dnes povedal, že hoci zákon nedovoľuje potrat okrem zriedkavých prípadov, kedy je ohrozený život matky, tehotenstvo v dôsledku znásilnenia „môže byť medzi ne zahrnuté.”

Belfast Telegraph vyhlásil, že Wellsove pripomienky ukázali „alarmujúci nedostatok taktu”.  Kolegyňa poslankyňa Anna Lo obvinila Wellsa z toho, že „žije v dobe temna” a povedala, že „ju znechucuje nálepkovanie, ktorým pro-life orientovaní ľudia označujú ženy, ktoré išli na potrat.”

Riaditeľka Precious Life Bernadette Smythová namietla, že sú to Anna Lo a ďalší bojovníci za potrat, ktorí „žijú v dobe temna a potrebujú si doplniť poznatky podľa najnovšej lekárskej vedy.” Trojdimenzionálna zobrazovacia technológia, povedala, zničila akúkoľvek nádej potratového hnutia popierať ľudskosť nenarodeného dieťaťa.

Anna Lo opísala nenarodené dieťa v rozhlasovom interview ako „hrášok.”

„Toto je urážka tisícky žien, ktoré trápi ich samovoľný potrat,” povedala Smythová. „Trápia sa pre svoje deti, ktoré zomreli. Nie pre hrášok.”

Smythová v piatok povedala, že tzv. „výnimka pri znásilnení” je falošná stopa, ktorá odvracia pozornosť od hlavného problému a len získava záujem verejnosti o potrat na želanie pre obete znásilnenia.

„Tehotenstvá po znásilnení sú veľmi zriedkavé, je to menej ako jedno percento všetkých tehotenstiev,” povedala. „Ospravedlňovať tisíce potratov každý rok na základe relatívne malého počtu tehotenstiev po znásilnení by bolo smiešne.”

Severné Írsko sa riadi britským Potratovým zákonom z roku 1967, ktorý prevažne v dôsledku obrovskej pro-life verejnej mienky výslovne vyníma oblasti, kedy zákon potrat povoľuje. Okrem toho legislatíva Severného Írska konkrétne uznáva, že nenarodené dieťa je človekom.

Smythová poukázala na to, že zákon sa nezmieňuje o obetiach znásilnenia, a už vôbec netvorí výnimku pre tehotenstvá v dôsledku znásilnenia.

„Pre tie ženy, ktoré sa kvôli znásilneniu ocitnú v tragickej situácii tehotenstva, potrat nie je súcitná odpoveď,” pokračovala Smythová. Spomenula výskum, ktorý ukazuje, že potraty po znásilnení zvyšujú fyzický a citový nepokoj ženy miesto toho, aby ho uvoľňovali.”

Smythová citovala veľkú klinickú štúdiu o tehotných obetiach znásilnenia Dr. Sandry Mahkornovej z roku 1979, ktorá odhalila, že 75% až 85 % žien si potrat nezvolilo.

„Tento samotný dôkaz by mal prinútiť ľudí, aby sa zastavili a zamysleli nad predpokladom, že potrat je to najlepšie alebo dokonca to, čo si obete znásilnenia žiadajú,” povedala Smythová.

„Keď je tehotenstvo výsledkom znásilnenia, musíme byť opatrní, koho máme viniť. Znásilnenie nikdy nie je chybou dieťaťa. To násilník je vinný a mal by byť potrestaný, nie nevinné dieťa,” dodala Smythová.