Štrasburg, 29. august 2012 (LifeSiteNews.com) – Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že taliansky zákon zakazujúci genetický in vitro skríning embryí „porušuje právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života“ garantované článkom 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach.
Súd výslovne poukázal na „nekompaktnosť“ talianskeho zákona, ktorý síce zakazuje predimplantačnú genetickú diagnostiku embryí, ale zároveň umožňuje potraty nenarodených detí, u ktorých je podozrenie na genetické alebo fyzické anomálie. Súd uviedol, že zákon núti páry, aby deti, ktoré sú považované za postihnuté, potratili.
„Žalobcovi to dáva len jednu možnosť. Možnosť plnú úzkosti a utrpenia,“ vyhlásil súd. „Prirodzene otehotnieť a následne ísť na potrat, keď výsledky prenatálnych vyšetrení ukážu, že plod je postihnutý.“
Podľa názoru sudcov taliansky zákon o predimplantačnej genetickej diagnostike (PGD) „je rozporuplný: na jednej strane zamedzuje žiadateľovi prístup k PGD a na strane druhej mu umožňuje ukončiť tehotenstvo v prípade, že plod je postihnutý rovnakým ochorením.“
Nichi Vendola, homosexuálny aktivista a silne ľavicovo orientovaný politik, ocenil súdne rozhodnutie a nazval ho „múdrym“. Súd „nám hovorí, že na základe práv ľudu musíme oslobodiť Taliansko od neznesiteľnej ťarchy vyplývajúcej zo spiatočníctva a krutosti.“
Flavia Perina, poslankyňa Národnej aliancie, vyhlásila, že rozhodnutie „by malo viesť Taliansko k pochopeniu, že konfrontácia práv nemôže byť premenená na náboženskú vojnu, pretože to vedie len k nejednoznačným a chaotickým právnym predpisom“.
Stredopravicová strana PDL rozhodnutie odsúdila vyhlásením, že ide o prejav „vojny na embryách“ vedenej ľavicovými aktivistami. „Som si istý,“ uviedol predchádzajúci minister sociálnych vecí Maurizio Sacconi (PDL), „že talianska vláda sa voči rozhodnutiu odvolá.“
„Obrana zákona štátu je v zásade povinnosťou a v tomto prípade, vo veci samej, tiež oprávnenou povinnosťou. Taliansko sa v žiadnom prípade nemôže pri absencii vedomej vôle parlamentu tajne vydať na cestu genetickej selekcie,“ dodal Sacconi.
Taliansko má od roku 2004 jeden z najviac obmedzujúcich zákonov týkajúcich sa umelého oplodnenia spomedzi všetkých západných národov. Platí tu zákaz predimplantačného testovania a následného znehodnotenia embryí v prípade zistenia genetických anomálií. Zákon od svojho prijatia zakazuje klonovanie a vyžaduje, aby umelé formy reprodukcie boli prípustné len pre „stabilné heterosexuálne“ páry, ktoré sú „klinicky neplodné“. Tiež zakazuje darovanie gamét, náhradné materstvo a akékoľvek umelé spôsoby reprodukcie pre slobodné ženy alebo partnerov rovnakého pohlavia.
Obmedzuje počet embryí, ktoré môžu byť vytvorené pri jednom pokuse na tri a vyžaduje, aby všetky vytvorené embryá boli implantované. Zakazuje dlhodobé kryogénne skladovanie embryí, čo vytváralo právne a etické dilemy. Porušenie sa trestá odňatím slobody vo výške 10 až 20 rokov alebo pokutou do výšky 1 milióna eur.
Pro-life analytici varujú, že rozhodnutie súdu sa nijako netýka ľudských práv. V skutočnosti vyžaduje, aby krajina nasledovala cestu úplne neobmedzeného zabíjania nenarodených detí. Enzo Pennetta sa na internetovej stránke Libertà e Persona vyjadril, že súd zvýraznil rozdiel medzi potratmi a oplodnením in-vitro zákonmi a žiada, aby sa Taliansko podvolilo zákonu o potratoch.
„Deje sa tu niečo závažné. Keď sa raz stanoví, že dva zákony sú v rozpore, vy bez akéhokoľvek vysvetlenia rozhodnete, ktorý z nich odráža správny princíp a ktorý nie. Európsky súd tu však prakticky určuje, ktorý princíp má prednosť pred zákonom ...“
„Stručne povedané, súd stanovil, že embryo nie je osoba, a preto by nemalo byť uznané ako nositeľ ľudských práv.“
„Ale aký je vedecký základ pre takéto rozhodnutie? Jednoducho žiadny. Takéto vyhlásenia sú svojvoľné a nemajú žiaden teoretický ani experimentálny základ.“
Prípad je reakciou na sťažnosť páru, ktorého umelo počatému dieťaťu bola diagnostikovaná cystická fibróza. Nadväzuje na predchádzajúce konanie na Ústavnom súde krajiny a na konania na nižšom súde, v ktorých sa namietali na obmedzenia zákona. Národné súdy rozhodli, že obmedzujúci počet vytvorených embryí je v rozpore s „dobrou klinickou praxou“ a vyhlásili, že rozhodnutie by malo byť ponechané lekárom.
Pár Rosetta Costa a Walter Pavan uviedli, že v roku 2010 boli „prinútení potratiť“ ich potenciálne postihnuté dieťa. Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) im priznal 15 000 eur, ale odmietol ďalšie sťažnosti na diskrimináciu.
Na rozdiel od národného súdu, Európsky súd nemá priamu právomoc zrušiť taliansky zákon a vláda sa môže proti rozhodnutiu odvolať.
Taliansky zákon o oplodnení in-vitro je nenávidený ľavicou, ktorá sa sťažuje, že je výsledkom „zasahovania“ katolíckej cirkvi. V roku 2005 sa extrémne ľavicová Radikálna strana pokúsila zákon zrušiť a vyzbierala 500 000 podpisov potrebných na uskutočnenie referenda. Plán však zlyhal, keď sa zúčastnila len polovica potrebného počtu voličov po tom, čo biskupi vyzvali na jeho bojkotovanie.
Ešte nie je známe, či sa k EÚ naklonená „technokratická“ vláda Talianska voči rozhodnutiu odvolá. ESĽP nie je v Taliansku populárny, pretože je vnímaný ako cudzí vinník za rozhodnutie z roku 2009, kedy nariadil odstránenie všetkých krížov z tried verejných škôl a z úradov.
Súd stanovil, že kríže, ktoré nariaďuje talianska ústava, porušujú „slobodu náboženstva“ nekatolíkov. Tento prípad vznikol zo sťažnosti fínskej občianky žijúcej v Taliansku, ktorá tvrdila, že jej syn bol „vystavený“ katolicizmu proti svojej vôli.
Rozhodnutie vyvolalo vlnu pobúrenia v celej krajine a niekoľko obvodov odpovedalo vztýčením krížov na námestiach a nariadením školám a verejným úradom inštalovať ich tam, kde chýbali. V meste v južnom Taliansku sa konal verejný obrad organizovaný politikmi Komunistickej strany, počas ktorého na hlavnom námestí vztýčili veľký kríž a deklarovali právo Talianska spravovať si svoje vlastné záležitosti.