Škótske katolícke médiá: „Správanie homosexuálov je riskantné, škodlivé a nebezpečné”

1,429
Kultúra života

GLASGOW, Škótsko, 2. august 2012 (LifeSiteNews.com) – Riaditeľ Škótskeho katolíckeho mediálneho úradu sa postavil na obranu budúceho arcibiskupa Glasgowa Philipa Tartagliu, ktorý vyhlásil, že spoločnosť mlčí, keď ide o zdravotné riziká a nebezpečenstvá homosexuálneho správania.

Existuje spojenie medzi homosexuálnymi praktikami a úmrtím v mladšom veku,” povedal minulú nedeľu  Peter Kearney, riaditeľ Škótskeho katolíckeho mediálneho úradu, v programe Rony Dougallovej Scotland Tonight. „A nie je to len niečo, čomu katolícka cirkev jednoducho „verí”, naznačuje to množstvo lekárskych dôkazov.”

Budúceho arcibiskupa Tartagliu minulý týždeň medzinárodne vyšetrovali po tom, ako ho The Scotsman obvinil, že sa priamo v Oxforde „škodlivo” a „zle informovane” vyslovil o smrti otvorene homosexuálneho labouristického poslanca a bývalého katolíckeho kňaza. Tartaglia prednášal o  hrozbách náboženskej slobody zapríčinených posledným presadzovaním „manželstva” osôb rovnakého pohlavia škótskym parlamentom.

Vtedy Tartaglia odpovedajúc na otázku z obecenstva povedal: „Ak to, čo som počul o vzťahu medzi fyzickým a duševným zdravím homosexuálov, je pravda, potom spoločnosť o tom príliš mlčí.”

„Nedávno bol v Škótsku,” pokračoval, „homosexuálny katolícky poslanec, ktorý zomrel vo veku 44 rokov alebo tak nejako a nikto nič nepovedal. Prečo jeho telo  v takom veku jednoducho zlyhalo? Očividne mohol mať chorobu, ktorá by zabila kohokoľvek. Ale zdá sa mi, že som počul príliš veľa príbehov o takýchto veciach, no spoločnosť sa im nevenuje.”

The Scotsman oznámil, že rodinu a priateľov otvorene homosexuálneho škótskeho labouristického poslanca Davida Cairnsa, ktorý naozaj zomrel minulý rok vo veku 44 rokov, komentáre znepokojili. Cairns, ktorého noviny opísali ako „úprimného” katolíka, bol laicizovaný katolícky kňaz. Údajne zomrel na komplikácie akútnej pankreatitídy.

Podľa Národného centra pre biotechnologické informácie akútna pankreatitída, ktorá sa vyskytuje predovšetkým u pacientov s AIDS, pochádza z komplikácií sprevádzajúcich liečbu AIDS.

Hoci Tartaglia povedal, že svojím komentárom nezamýšľal „spôsobiť urážku”, a že „ľutuje, že to niekoho mohlo uraziť”, napriek tomu bránil svoje pôvodné tvrdenie, že „o zdravotných rizikách sexuálneho správania homosexuálov sa všeobecne nehovorí.”

Kearney povedal, že Tartaglia počas svojej odpovede na otázku z obecenstva „skôr položil otázku, akoby súdil. A úprimne, myslím si, že to bola otázka, ktorú malo na jazyku viacero ľudí. Podstatné je, že nezamýšľal nikoho uraziť a ospravedlnil sa, ak by to niekoho bolo urazilo.”

Kearney poukázal na to, že podstata Tartagliavho vyhlásenia spočívala v tom, že existuje „nejaká konšpirácia mlčať o množstve lekárskych dôkazov, ktoré naznačujú, že homosexuálne správanie je hazardné, škodlivé a nebezpečné.”

„Prečo o tom ako spoločnosť nediskutujeme? Prečo o tom nediskutujeme tým istým spôsobom, ako sa napríklad radi vyjadrujeme o tom, ako fajčenie, alkohol, prejedanie sa a drogová závislosť môže spôsobiť škody ľudskému zdraviu?”

Početné vedecké štúdie v priebehu posledných rokov naznačujú, že homosexuálne praktiky končia chorobným životným štýlom a smrťou v mladšom veku.

Správa z roku 2002 Dr. Johna R. Diggsa s názvom Zdravotné riziká homosexuálneho sexu zistila, že sexuálne vzťahy medzi osobami rovnakého pohlavia  „vystavujú homosexuálov a bisexuálov extrémnym rizikám sexuálne prenosných chorôb, duševných zranení, duševných porúch a dokonca kratšej dĺžky života.” Správa zistila, že „bežné sexuálne praktiky medzi gaymi viedli k početným sexuálne prenosným chorobám a zdravotným poruchám, niektoré z nich prakticky neznámych heterosexuálnej populácii.” Správa tiež zistila, že „muži homosexuáli a bisexuáli stratili 20 rokov predpokladanej dĺžky života.” Diggs dodal, že je „jasné, že existujú vážne lekárske dôsledky homosexuálneho správania.”

Kearney poukázal na to, že ľudia „si iba potrebujú predstaviť všetky infekcie a choroby, ktoré zapríčiňujú tieto praktiky.”

„Myslím si, že sme si toho všetci vedomí, ale máme tendenciu zatvárať oči a nahovárať si, že neexistuje nijaké nebezpečenstvo a že to nie je škodlivé. To nie je práve najvhodnejšia odpoveď pre spoločnosť.”

DISKUSIA k článku