19. jún 2012 (LifeSiteNews.com) - Pre deti anonymných darcov spermií, ktoré túžia spoznať svojho biologického otca, môže by svet veľmi nepríjemným miestom.
Mnohí tvrdia, že namiesto pochopenia sa spoločnosť k ich trápeniu stavia odmietavo, ba dokonca nepriateľsky. Tento rozpor je spôsobený nedostatkom povedomia, ako aj silou 3,3 miliardového priemyslu.
Alana, dcéra darcu spermií a aktivistka AnonymousUs.org, hovorí, že až keď začala s kampaňou za rozšírenie povedomia, zistila, akou ťažkou cestou sa vybrala.
„Myslela som si, že to pôjde ľahko, veď je samozrejmé, že deti potrebujú svojich otcov. Predpokladala som, že každý sa mi poďakuje za pripomenutie,“ povedala v dokumente Deň anonymných otcov. „Ale za tým všetkým je obrovský strašiak peňazí a tiež ľudia zúfalo túžiaci po potomkoch, ktorí nechcú, aby som kúpu a predaj detí ešte viac skomplikovala.“
Alana sa často stretla s posmechom a kritikou od ľudí, ktorí jej povedali: „Proste choď na pláž, nájdi si šteniatko, behaj s ním dookola, zabávaj sa a dostaneš sa cez to.“ Kolegovia jej dokonca adresovali tieto strašné slová: „Škoda, že si nebola tou dávkou, ktorú tvoj otec spláchol do záchoda.“
„Ľudia sú veľmi zlomyseľní,“ hovorí.
Elizabeth Marquardtová, riaditeľka Centra pre deti a rodiny na Inštitúte pre americké hodnoty, ktorá je autorkou štúdie týkajúcej sa tejto problematiky, uviedla, že deti sa začínajú viac zaujímať, kto je ich otcom, okolo 3. roku života.
„Ľudia sú zvyčajne povzbudzovaní, aby sa podelili sa o príbehy straty alebo zmätku vo svojich rodínách," poznamenáva Marquardtová. „Ale od týchto ľudí akoby sa očakávalo, že budú vďační len za to, že vôbec existujú.“
Jennifer Lahlová, ktorá stála za filmom Eggsploitation o praxi darovania vajíčok, uviedla pre LifeSiteNews.com, že postrehla zvláštne nepriateľstvo voči najviac postihnutým komoditizáciou detí.
„Len na základe práce, ktorú som vykonala ... je oveľa viac sympatií smerom k [využívaným] darkyniam vajíčok, než k deťom počatým na základe darcovstva,“ povedala Lahlová pre LifeSiteNews.com pri utorňajšom premietaní aktuálneho dokumentu vo Washingtone, D. C.
„Keď premietnem Eggsploitation, nasleduje zdrvujúca reakcia, aké je to strašné, a že by sme to mladým ženám nemali robiť,“ hovorí. 19. jún 2012 (LifeSiteNews.com) - Pre deti anonymných darcov spermií, ktoré túžia spoznať svojho biologického otca, môže by svet nepríjemným miestom.
Mnohí tvrdia, že namiesto pochopenia sa spoločnosť k ich trápeniu stavia odmietavo, ba dokonca nepriateľsky. Tento rozpor je spôsobený nedostatkom povedomia, ako aj silou 3,3 miliardového priemyslu.
Alana, dcéra darcu spermií a aktivistka AnonymousUs.org hovorí, že až keď začala s kampaňou za rozšírenie povedomia, zistila, akou ťažkou cestou sa vybrala.
„Myslela som si, že to pôjde ľahko, veď je samozrejmé, že deti potrebujú svojich otcov. Predpokladala som, že každý sa mi poďakuje za pripomenutie,“ povedala v dokumente Deň anonymných otcov. „Ale za tým všetkým je obrovský strašiak peňazí a tiež ľudia zúfalo túžiaci po potomkoch, ktorí nechcú, aby som kúpu a predaj detí ešte viac skomplikovala.“
Alana sa často stretla s posmechom a kritikou od ľudí, ktorí jej povedali: „Proste choď na pláž, nájdi si šteniatko, behaj s ním dookola, zabávaj sa a dostaneš sa cez to.“ Kolegovia jej dokonca adresovali tieto strašné slová: „Škoda, že si nebola tou dávkou, ktorú tvoj otec spláchol do záchoda.“
„Ľudia sú veľmi zlomyseľní,“ hovorí.
Elizabeth Marquardtová, riaditeľka Centra pre deti a rodiny na Inštitúte pre americké hodnoty, ktorá je autorkou štúdie týkajúcej sa tejto problematiky, uviedla, že deti sa začínajú viac zaujímať, kto je ich otcom, okolo 3. roku života.
„Ľudia sú zvyčajne povzbudzovaní, aby sa podelili sa o príbehy straty alebo zmätku vo svojich rodínách," poznamenáva Marquardtová. „Ale od týchto ľudí akoby sa očakávalo, že budú vďační len za to, že vôbec existujú.“
Jennifer Lahlová, ktorá stála za filmom Eggsploitation o praxi darovania vajíčok, uviedla pre LifeSiteNews.com, že postrehla zvláštne nepriateľstvo voči najviac postihnutým komoditizáciou detí.
„Len na základe práce, ktorú som vykonala ... je oveľa viac sympatií smerom k [využívaným] darkyniam vajíčok, než k deťom počatým na základe darcovstva,“ povedala Lahlová pre LifeSiteNews.com pri utorňajšom premietaní aktuálneho dokumentu vo Washingtone, D. C.
„Keď premietnem Eggsploitation, nasleduje zdrvujúca reakcia, aké je to strašné, a že by sme to mladým ženám nemali robiť,“ hovorí. „Naopak, keď premietnem Deň anonymných otcov, reakcia býva v zmysle: „Je to tak, no a čo? Všetci sme prešli zlými zážitkami spojenými s výchovou.“ Lahlová uviedla, že reakcie detí narodených z darovaných vajíčok je ťažšie zistiť, pretože mnohým ani nie je povedané o ich pôvode.
Ďalšou prekážkou je podľa Alany komunita gayov a lesbičiek. Špecialistka na štúdium o ženách bola terčom výsmechu, keď ju z dôvodu obhajoby Alany označili za kresťanskú extrémistku. Táto komunita totiž darcovstvo spermií vníma ako najčistejší spôsob, ako mať deti. Špecializáciu v demografii predstavoval pre zmenu „starší pár s peniazmi“, uviedla.
„Fakt, že si môžu dovoliť minúť 100 000$, len aby mali dieťa, hovorí sám za seba, a ja s tým nemôžem súperiť.“
Lahlová dúfa, že LGBT komunitu presvedčí, aby sa postavili proti darovaniu spermií, keď si vypočujú príbehy detí počatých touto cestou. „Ak môžeme vychovávať gayov zo škodlivých liekov na plodnosť, zo škodlivých procedúr, ktoré musia niektoré ženy podstúpiť, s prihliadnutím na realitu detských potrieb a na právo detí vedieť o tom, potom verím, že ich presvedčíme,“ povedala.
Posledné oficiálne dostupné štatistiky z roku 1988 uvádzajú 30 – 60 000 narodení ročne v USA z darovaných spermií. Avšak vzhľadom na to, že záznamy sú na mnohých miestach minimálne až neexistujúce, darcov spermií je možné nájsť len podľa Craiglistu. Skutočné číslo prakticky nie je možné zistiť.
Barry Stevens, jeden z 500 – 1 000 nevlastných súrodencov, splodený vlastníkom kliniky na plodnosť vo Veľkej Británii, spomenul často používanú námietku ľudí. „Hovoria, že by sme sa nemali pýtať, ako sme boli splodení, pretože inak by sme neexistovali,"
„Ak by to bola pravda, potom každý, kto bol počatý následkom znásilnenia, by musel znásilnenie aj schvaľovať,“ povedal. „Je celkom normálne byť vďačný za svoj život, a zároveň sa pýtať na okolnosti svojho počatia.“
Stevens sa o svojom pôvode dozvedel, keď mal 18 rokov po tom, čo jeho nevlastný otec náhle zomrel pri nehode.
„Som jeden z prvých ľudí počatých vedou, nie sexom. Nebol som počatý pri pohlavnom styku, ale pri masturbácii,“ povedal.
Stevens ilustroval „genealogický zmätok“, ktorý utrpeli jemu podobní na príbehu, keď pár privedie na svet v nemocnici dieťa a chce ho vidieť niekoľko hodín po pôrode.
„Sestrička povie: „Dobre, prinesieme vám bábätko," Otecko na to: „Samozrejme, že chceme vidieť naše bábätko," Sestrička odpovie, že v ich nemocnici to však takto nefunguje: „Nebojte sa, každý, kto sem príde, je úplne zdravý, veľmi inteligentný. Prinesieme vám náhodne vybrané bábätko, bude perfektne zdravé, ono bude milovať vás, vy jeho, všetko bude v poriadku. Čo by na tom mohlo byť zlé?“
„A, samozrejme, niečo zlé na tom je,“ povedal.
„Ak je to dôležité v spomínanej situácii, prečo je potom také ťažké pochopiť, že to môže byť tak trochu dôležité aj pre nás?“