teplomer

 

Eutanázia v Európe: od hororu k nádeji

2,763
Neutral

8. februára 2012 (Pop.org)- Problém eutanázie a otázka ukončenia života sú nesmierne komplikované a snaha vyriešiť ich prostredníctvom zákonov je často ťažká. Kým zámerné zabíjanie nevinných ľudských bytostí je vždy morálne nesprávne, nemožno poprieť, že v skutočnom svete sú prípady, kde sa stiera hranica medzi tým, čo je  dovolené a čo nie.

Ako bolo povedané, sú určité veci, ktoré vždy musia byť zakázané. Vražda je vždy nesprávna – eutanázia je jasná vražda. A národy, ktoré príjmu eutanáziu (ako Holandsko a Belgicko) sa rýchlo ocitnú na šikmej ploche smerom k všeobecnejšej neúcte k životu.

Napríklad v Holandsku (kde je eutanázia legálna od roku 2002) je dnes legálne zabíjať bábätká a deti s určitými neurologickými poruchami, ako napríklad rázštep chrbtice. Keď som sa v roku 2008 zúčastnil Pápežskej rady pre život, stretol som sa s Dr. T.H.R. de Jong, ktorý dlho hovoril o Holandsku a tamojšej neľudskosti. Hovoril o tom, ako jednoducho by mohol demonštrovať, že poruchy, pre ktoré tieto deti boli zabité, neboli nevyliečiteľné.

Mnoho detí s rázštepom chrbtice, tvrdil de Jong, je schopných viesť produktívny a pohodlný život. Podľa neho „neexistuje akýkoľvek dôvod pre aktívne ukončovanie života týchto novorodencov.“ Dr. de Jong bol veľmi znechutený faktom, že v jeho vlastnej krajine neprejavil nikto ani trochu záujmu vypočuť si jeho názor na tieto témy.

Ale teraz má novú nádej. V januári schválilo Parlamentné zhromaždenie Rady Európy schválilo rezolúciu proti eutanázii. Podľa Európskeho centra pre právo a spravodlivosť „je to prvý raz za posledných desať rokov, čo európska politická inštitúcia tak jasne odmietla eutanáziu.“

Podľa European Dignity Watch „ide o tretie väčšie víťazstvo života a dôstojnosti najslabších, po rezolúcii z roku 2010, ktorá posilnila slobodu svedomia pre lekárov a lekárskeho personálu a potom, čo  Európsky súd pre ľudské práva minulý rok vyhlásil, že podľa Európskeho dohovoru neexistuje právo na eutanáziu alebo asistovanú samovraždu.“

Rezolúcia definuje princípy, ktoré majú riadiť vykonávanie „biologického testamentu“ (dokument, ktorým svojprávna osoba vyjadrí svoju vôľu ohľadom liečenia, ktoré by jej malo alebo nemalo byť poskytnuté v prípade, ak nebude v stave vyjadriť svoju vôľu alebo prianie v dôsledku choroby alebo náhlej traumy v budúcnosti) v Európe. Tiež zdôrazňuje povinnosť, že lekári majú brať do úvahy želanie pacienta, keď sa rozhoduje o záchranných procedúrach. Podľa tlačovej agentúry Zenit možno využiť direktívy, napríklad, keď sú pochybnosti, či resuscitovať pacienta alebo ďalej používať  mimoriadne prostriedky ako ho/ju udržať pri živote.

Aby sa zabránilo zneužitiu, rezolúcia používa veľmi jasný a presný spôsob vyjadrovania: „Eutanázia, v zmysle zámerného zabitia skutkom alebo vynechaním údajného úžitku pre závislú ľudskú bytosť, musí byť navždy zakázaná.“ (čl.5)

Toto je veľmi dobrá správa.

Naviac rezolúcia striktne vymedzuje presné životné zásady, na ktoré majú zákonodarci brať ohľad, keď diskutujú o „biologických testamentoch.“ Poprvé, boli vytvorené iba pre dospelých (teda zakázanie dánskych praktík vytvárania ich pre deti) a podruhé, „... skoršie inštrukcie obsiahnuté v biologických testamentoch, ktoré sú proti právu, alebo dobrému zvyku, […] nemajú byť uplatnené.“

A nakoniec slovami talianskeho prolife zákonodarcu Luca Volanté: „Náhradné rozhodnutia, ktoré sa spoliehajú na všeobecné hodnotové súdy prítomné v spoločnosti, nie sú prípustné a v prípade pochybností musí byť rozhodnutie vždy prolife a pre predĺženie života.“

Ale cesta iba začala.

Rezolúcia nie je záväzná. Prolife lídri v Európe teraz musia vyvinúť tlak na svoje vlády, aby vykonali potrebné legislatívne zmeny. Teraz však majú na to novú mocnú zbraň.

Morálne víťazstvo je však tu, to je isté. Slovami Grégora Puppincka, riaditeľa Európskeho centra pre právo a spravodlivosť „je táto rezolúcia jasný znak, že rastúca väčšina Európanov je proti eutanázii. Mnohé zneužitia objavujúce sa v krajinách, ktoré povoľujú eutanáziu, sú desivé a  znamenajú porušenie skutočných ľudských práv. Je jednoznačné, že eutanázia musí byť navždy zakázaná. Malý počet európskych štátov, ktorý povoľuje eutanáziu, by mal revidovať svoju legislatívu podľa princípov vyjadrených Parlamentným zhromaždením Rady Európy.”

DISKUSIA k článku