teplomer

 

Zbabelý kapitán. Toto je náš nový, udatný, sexuálne emancipovaný svet

4,200
Kultúra smrti

SANTA MARINELLA, Taliansko, 23. januára 2012 (LifeSiteNews.com) – Čo je to za človeka, čo sa zakráda pod rúškom tmy z vlastnej potápajúcej sa lode nechajúc tam skoro 4200 pasažierov a posádku, aby sa o seba postarali? Čo je to za mužov, čo zrazia nabok staré ženy, dievčatá a mladé matky, aby sa ako prví dostali k záchranným člnom? Prečo, moderní muži, sexuálne emancipovaní muži, ktorí boli vychovaní podľa zásad feminizmu a našich „súčasných”mravov.

Čo môže výraz ako „najprv ženy a deti” znamenať pre moderných mužov, ktorí boli celý svoj život vychovávaní, že ženy nie sú o nič vzácnejšie ako sexuálne hračky a deti o nič viac ako nejaká záťaž, ktorú ju možné odhodiť?

Potopenie sa Costy Concordie, jednej z najväčších výletných lodí plaviacej sa po Stredozemnom mori, sa dostalo do anglicky písanej tlače týždeň po udalosti a každý teraz počul nahrávku telefonátu, v ktorom kapitán pobrežnej hliadky Gregorio De Falco nahnevane nariaďuje kapitánovi lode Francescovi Schettinovi, aby sa vrátil na svoju loď. Schettino opakovane klamal, kým sa snažil uniknúť na záchrannom člne.

Pasažieri boli ponechaní sa samých seba, aby sa zachránili s pomocou animátorov a niekoľkých členov posádky. Podľa výpovede jednej ženy: „Boli tam silní muži, členovia posádky, ktorí sa cez nás tlačili, aby sa dostali do záchranných člnov.” Iný pasažier, stará mama, povedala: „Stála som pri záchranných člnoch a muži, silní muži, ma udierali a zvalili dievčatá.”

V prvých dňoch po prevráteni Costy Concordie do plytkej vody 300 yardov od pobrežia, zachvátila celé Taliansko hanba pri správach o správaní Schettina. Zatkli ho po tom, ako sa dostal na pobrežie a bol obvinený z neúmyselného zabitia a opustenia svojej lode. Chytili ho, ked sa snažil dostať do taxíka a údajne požiadal šoféra, „Dostaňte ma odtiaľto tak ďaleko, ako je možné.”

Schettino prezývaný „Zbabelý kapitán” sa stal cieľom národnej zúrivosti Talianov otrávených pre až príliš často presný stereotyp Talianov ako márnomyseľných, neschopných, nezodpovedných, egoistických a nespoľahlivých večných pubertiakov.

Ale problém sa neobmedzuje len na Taliansko. Mimochodom, zdá sa, že v priebehu toho istého týždňa zlý chlapec, americký katolícky apologéta Michael Voris, urobil sériu videí o zženštení mužov a účinkoch feminizmu na katolícku cirkev a na svet ako taký, na tému, ktorú sa  v cirkvi málokto odváži nadhodiť.

V jednom videu Voris spomína typ mužov, ktorí sú schválení médiami kontrolovanými feministkami: slabí, hlúpi a neúspešní, ktorí potrebujú byť ovládaní silnými, modernými a inteligentnými ženami. V posledných 50 rokoch katolícka cirkev nasledovala svet v prijímaní feministického modelu. Tento ideál, hovorí Voris, odviedol mužov z cirkvi a z rodinného života a pritlačil ich k tomu, aby si našli spôsob vyjadrenia svojej mužnosti v nezdravých "uličkách"  kriminality a zhmotnenia žien.

Potom ako som pozrel jedno video, som poslal Michaelovi e-mail pýtajúc sa ho, či si pamätá na rozhovor o odvrátenej strane feministickej misandrie (nenávisti voči mužom), hanobenia a démonizácie mužskej sily. Podľa zásad ideológie sú silní muži násilní, zlí a desiví. Namiesto hrdinov chrániacich ženy a deti, feminizmus zobrazuje silných mužov ako brutálne monštrá,  mužov bijúcich svoje ženy a zneužívateľov detí.

Katastrofa Costy Concordie vniesla do stredobodu pozornosti účinky feminizmu na mužov a jej kurtizánskej dcéry sexuálnej revolúcie. Feminizmus zabil kultúrnu prioritu mužov ako ochrancov a zodpovedných za ženy. V jednom videu Michael Voris hovoril o „ceste hrdinu”, tradičnom westernovom kultúrnom archetype chlapca, ktorý opúšťa domov, čelí útrapám, prekonáva nástrahy a stáva sa mužom schopným ochrániť rodinu. Ale naša feministicky inšpirovaná antikultúra spojená s dušu otupujúcim konzumným materializmom tieto koncepty odmietla.

Tým, že sa hovorí ženám, že nepotrebujú mužov, démonizovaním hodnoty mužnosti, feminiszmus zároveň povedal mužom, že nikdy nebudú musieť vyrásť. Ak feminizmus povedal ženám, že môžu spať s kdekým „ako muži”, je nutné si uvedomiť, že toto so sebou prináša, že muži môžu robiť to isté. Namiesto trvania na tom, aby muži vyrástli, oženili sa so ženami a chránili a starali sa o ich deti, sa mužom ponúkli ženy ako hračky, kým ženám bola ponúknutá Tabletka, potrat a rodinný súd ako zadné dvierka. Feminizmus definuje „rovnosť” ako mužov a ženy súťažiacich na tej istej úrovni na trhu práce a využívajúcich jeden druhého rovnako ako predmety.

Pred chvíľou som čítal zaujímavú, hoci veľmi desivú, internetovú stránku, ktorá tvrdila, že podporuje mužov proti feministickému svetu. V jednom článku jasne nahnevaní muži poukázali na nespravodlivý dvojitý štandard v rodinnom práve. Právny systém, teraz pevne ovládaný feministickými pazúrmi ich udržiava finančne zodpovednými za ich deti po tom, ako sa rozídu s ich matkami. Článok však dosť logicky poukázal, že v tom istom čase feminizmus požaduje, aby boli antikoncepcia a potrat voľne dostupné. Prečo teda, ak je ženám dovolené použiť mužov ako sexuálne objekty, má byť muž v rovnakom čase považovaný za zodpovedného za otcovstvo? Prečo majú byť muži bežne finančne ruinovaní  rodinnými súdmi, keď je potrat legálny, oveľa lacnejší a je ľahké sa k nemu dostať?

Naozaj prečo? Feminizmus, pretože je v podstate nečestný, detinský a vypočítavý, sa nikdy neprizná k logickým záverom svojich predpokladov.

Nedávno písali pápeži proti typu feminizmu, ktorý obhajuje potrat a antikoncepciu, zatiaľ čo kritizuje upevnenie nenávisti medzi mužom a ženou. Všeobecná promiskuita, antikoncepcia, legálny potrat, ľahký rozvod, spolu s uctievaním mladosti a šialene materialistickou kultúrou údajne vytvorili atomizovanú spoločnosť izolovaných konzumentov, pre ktorých všetky vzťahy bežne končia opustením. Obrovská kultúrna katastrofa, ktorá ponecháva deti bez otcov, hovorí ženám, že nepotrebujú mužov a mužom, že môžu ostať šťastní, bezstarostní pubertiaci po celý život.

Zdá sa, že tento odkaz sa prejavil zvlášť hlasne a jasne v Taliansku, kde je až príliš ľahké nájsť mužov, ktorí sú stelesnením pôžitkárskeho stereotypu. Zženštilý chlapec je rozšírený v Taliansku ako mor. Márnomyseľní, samoľúbi, plytkí a egoistickí mamini chlapci, ktorí žijú v dome rodičov do svojich tridsiatich až štyridsiatich rokov. Kedysi rodinne orientovaní Taliani sa čoraz viacej alebo rozvádzajú alebo vôbec odmietajú oženiť.

Talianská novinárka Rosaria Sgueglia napísala do Huffington Post, že bývalý pán Costy Concordie je jeden z tých Talianov, ktorí sa do písmena zhodujú so stereotypom. Taliani sú „zúriví,” napísala, „pre ľudí ako Schettino, ktorí nerobia nič, len kompromitujú už aj tak pokrivený obraz, ktorý má zvyšok sveta o Talianoch”.

„Bežný Talian je vraj narcis, extrémny egocentrik, zbabelec, egoista, neschopný dodržať základné postupy a neschopný riadiť sa podľa pravidiel. Či je to pravda alebo nie, je to stereotyp, stereotyp, ktorý silno potvrdzujú posledné tragické udalosti v Taliansku.”

Kým si Taliani vylievali zlosť na Francescovi Schettinovi, pretože stelesňuje všetko to, čo na sebe nenávidia, treba pamätať, že v zozname posádky Costy Concordie bolo zastúpených veľa krajín. Katastrofa má na sebe odtlačky našej nakazenej a zomierajúcej západnej kultúry.

Čítajúc správy o Coste Concordii som si nemohol pomôcť, len v nej spoznať následky nových priorít našej spoločnosti. Veľa pozorovateľov porovnalo katastrofu so skazou Titanicu. Pred sto rokmi muži z prvej triedy uvoľnili miesto v záchranných člnoch ženám a deťom z najnižšej triedy v plnom vedomí, že vydávajú svoje životy. O kapitánovi tejto lode naposledy písali, že držal na rukách dieťa hľadajúc spôsob ako ho zachrániť. Po sto rokoch tu máme úradníka pobrežnej stráže, ktorý kričí na „zbabelého kapitána” “Vada a bordo, cazzo!” (Choď na palubu, do riti!)

Hľa, náš udatný, nový, sexuálne emancipovaný svet.

Hilary White

 

Videa Vorisa o probleme muznosti v Cirkvi:

Why Men Don’t Go To Mass
Masculinity and Catholicism
Catholic Men and the Church
‘Catholic’ Women’s Lib
Young Catholic Men

 

DISKUSIA k článku