teplomer

Čudné, nevhodné, a bizardné: pro-potratári prezlečení za genitálie

4,546
Kultúra smrti

20. október, 2011 (UnmaskingChoice.ca) – Počas svojej práce v hnutí pro-life som videl a počul veľa bláznovstiev. Protestujúci muž, čo držal tabuľu s názvom „moja maternica je moje súkromné vlastníctvo.“ Študentka, ktorá mi povedala, že neexistuje morálny rozdiel medzi Osvienčimom a slepačou farmou. Študent filozofie, ktorý radšej priznal, že nemôže dokázať vlastnú existenciu, len aby sa nestal pro-life. A mladý muž, ktorý sa slobodne priznal, že podľa jeho svetonázoru mám nárok ho zastreliť ak by sa mi dostal do cesty.

Ale najbizarnejšou formou „proti-protestu,“ ktorému som bol svedkom spolu s mojimi pro-life pomocníkmi, boli pro-potratoví obhajcovia prezlečení za genitálie. Priamo v centre kanadských miest Calgary a Vancouver sme sa stretli s pro-potratovými obhajcami prezlečenými do kostýmov penisu a vagíny.

Takže, vzhľadom na to, že potratové hnutie ako celok vzrastá v prenikavosti a nerozumnosti, ako dokazuje ich odklon od vedy kvôli čistej polemike – jeden z ich nových obľúbených plagátov znázorňuje nožnice so sloganom „Ak mi "odstrihneš" moju reprodukčnú voľbu, odstrihnem ti "tvoje"!“ – ani by som sa nemal čudovať.

Čo ma ale prekvapilo je popis ich nového „protestu“ na webovej stránke, ktorý začala samozvaná skupina „nekompromisných  aktivistov za reprodukčnú spravodlivosť“ nazvaná „Aborčný gang.“

V článku s názvom „ Strach, odpor a tancujúce genitálie,“ sa jedna z potratových gangsteriek, pod prezývkou „Just Jane“ opisuje tento nový spôsob proti-protestu ako boj proti stratégiám praktizovaným organizáciou Kanadského centra pre bioetickú reformu (CCBR). Ako hovorí: „údajne roztrhané ľudské plody nacapené na nákladných autách a na tabuliach protestujúcich napádajú nič netušiacich šoférov a chodcov ako perverzný exhibicionista na školskom ihrisku.“ Pritom opísala jednu ženu, ktorá tvrdila, že sa cítila ako prepadnutá.“

Aj keď si som istý, že ju obrázky rozrušili, môžem ju uistiť, že jej pocity šoku a hnevu sú omnoho menej desivé ako keby vám odtrhli ruky a nohy od tela a keby vám rozdrvili lebku. Ale chápem, potratoví gangstri si myslia, že odhalenie skutočnosti je pohoršujúce a znepokojujúce. Navyše majú pocit, že je to rovnocenné s emocionálnym terorizmom, ak nie dokonca s fyzickým násilím.

„Just Jane“ pokračuje, že kvôli správaniu sa opovržlivých, ohavných debilov“, ktorí by mali byť stíhaní za „nenávistné zločiny“ (teda pro-life aktivisti) sa spolu s kamarátkou rozhodla vyjadriť rozhodným drastickým spôsobom.

"Nepýtajte sa ma ako alebo prečo,“ vraví radostne, „ale mám po ruke obrovské kostými genitálií – penis vyrobený z úžasného penového materiálu so semeníkmi, ktoré nadskakujú keď kráčam, a s umelou spermiou vyrobenou z ohnutej bielej kefy.“ Potom pokračuje v opisovaní veľmi zložitého kostýmu vagíny.

Okrem irónie pochodovania ulicami v prezlečení za genitálie na protest „ofenzívnych“ aktivít pro-life aktivistov, jej popis svojho príchodu na pro-life protest úžasne potvrdzuje schizofréniu jej svetonázorov.

„Jedna žena sa previezla okolo bloku niekoľkokrát, aby zakričala – 'život nie je len o penise a vagíne!' keď prešla okolo štvrtýkrát, pokojne som jej povedala, 'nie pani, ale tam sa všetko začína.'“

Nie som si ani istý či si to uvedomila, ale keď odpovedala tejto žene, Just Jane prišla priamo na koreň celej debaty o potratoch. Aj keď popiera, že nenarodení majú hodnotu, v nečakanom momente je nútená priznať, že život začína pri oplodnení – a to jej vlastnými slovami – „všetko sa tam začína.“

Nezáleží na tom, ako absurdne a choro podporcovia potratov pôsobia, keď sa čoraz viac pridŕžajú chabých zdôvodnení procedúry, o ktorej čoraz viac občanov Severnej Ameriky zisťuje, že je neetická, že to dokonca je vražda, nemôžu už popierať biologické fakty.

Bez ohľadu na maškarádu kostýmov genitálií, recyklovanie čoraz viac otrepaných sloganov z náraznikových nálepiek v spoločnosti, ktorá má všetky potrebné zdroje na náhľad do maternice, znie prázdne. Je jasné, že už vyčerpali všetky možné argumenty.

 Jonathon Van Maren

DISKUSIA k článku