Antikoncepcia nie je riešením na AIDS. 80% pokles HIV vďaka programu ZDRŽANLIVOSTI.

1,754
Kultúra života

11. októbra 2011 (HLIWorldWatch.org ) –  Neúprosný nátlak na používanie antikoncepcie v Ugande a iných afrických krajinách prináša so sebou veľké nebezpečenstvo.   Väčšina najrozšírenejšej antikoncepcie vo Východnej a Južnej Afrike môže v skutočnosti riziko získania HIV zdvojnásobiť. Po nedávnom ugandskom úspechu v boji s HIV/AIDS pomocou protiantikoncepčnej inicitívy nie je teda prekvapením, že antikoncepcia je súčasťou problému a nie jeho riešením.

Podľa výskumu, ktorý bol uverejnený v periodiku Lancelet, ženy používajúce progesteronovú injekčnú kontrolu pôrodnosti sa nakazili HIV v pomere 6,61/100 osôb v porovnaní s 3,78/100 osôb s tými, čo túto metódu nepoužívali. Keď túto metódu používali HIV pozitívne ženy, prenos HIV na mužov sa vyskytol v pomere 2,61 na 100 osôb v porovnaní s 1,51.

Štúdia zahŕňala 3800 párov z Botswani, Kenyi, Rwandi, Južnej Afrike, Tanzánii, Zambii a Ugandy.

Uganda sa za posledné desťročie dostala do povedomia verejnosti vďaka svojmu boju proti AIDS. Prezident Yoweri Museveni úspešne zaútočil na vysoký pomer HIV/AIDS vo svojej krajine programom systematickej zmeny správania. V roku 2004 prezident Museveni povedal, že: „AIDS je predovšetkým morálny, sociálny a ekonomický problém,” a najlepší spôsob, ako proti nemu bojovať, je „vzťahom založeným na láske a dôvere namiesto inštitucionárnej nedôvery, ktorú predstavuje kondóm.”

Prezidentov program sa nazýva ABC: „Zdrž sa sexu pred manželstvom, potom buď verný a použi kondóm, len keď je to úplne nevyhnutné.” Pointou programu je odrádzanie verejnosti od použitia kondómu, pretože vláda Ugandy si je veľmi dobre vedomá ich vysokej miery zlyhania.

 ABC program bol sustený v roku 1992. V tom čase  bol v hlavnom meste Kampala a iných veľkých mestkých častiach pomer dospelých s infekciou HIV/AIDS ohromujúcich 30 percent a očakávaná dĺžka života pre celú krajinu bola bezútešných 44 rokov. Ako sa program uchytil, pomer dospelých s infekciou HIV/AIDS len za 10 rokov klesol o 80 percent, na 6% z roku 2002 a očakávaná dĺžka života sa zvýšila o 8 rokov.

Avšak na začiatku nového tisícročia niekoľko faktorov oslabilo ABC program. Zahraničné nevládne organizácie začali agresívne  podrývať program, pretože nemohli dopustiť, že uspel. V skutočnosti bol program príliš úspešný pre tých, ktorí majú radi kontrolu populácie a program reprezentoval vážne ohrozenie pre ich dogmu: „Najprv kondómy, potom kondómy a navždy kondómy.”

Martin Sempa, mozog úpešného ugandského príbehu, pozná myslenie kontrolórov populácie. Vo svojom príhovore v roku 2006 na konferencii o AIDS v Toronte Sempa povedal, že „patologicky”  trpia na nenávisť voči abstincencii a materstvu.

Keď Sempa povedal, že „abstinofóbia – stach pred sexuálnou abstinenciou a vernosťou ako spôsob boja proti HIV/AIDS – a „matrifóbia” – neracionálny a paranoidný strach pred programmi, ktoré podporujú manželstvo a materstvo – sú „posledným lapaním po dychu sexuálnej revolúcie, ktorá sa na Západe vyčerpala a používa krízu AIDS ako prostriedok, aby sa udržala.”

Avšak je potrebné sa opýtať, prečo sú kontrolóri populácie stále tak motivovaní útočiť na africkú abstinenciu a africké materstvo, keď kontinent je už tak riedko zaľudnený. Tieto neziskové organizácie s dobrým finančným zázemím skutočne veria, že Afričania sa musia zbaviť svojich „nemoderných” a „zastaralých” kultúrnych noriem a pripojiť sa k „vyspelým” krajinám v ich nespútanej snahe o  sex bez hraníc a materálneho blaha. Nikde to nie je také očividné ako v Ugande, kde zahodili vyskúšaný spôsob záchrany života v prospech ideologického zotročenia kondómom. Peniaze na podplácanie zo Západu teraz zaplavujú Ugandu – okolo 1 miliardy dolárov za posledných desať rokov.

Ako je výsledok tohto „antikoncečpného imperializmu” predvídateľný , tak je aj bezútešný. Uganďania sa stávajú necitlivými voči sexu a začínajú považovaťsvoje tradičné zvyky za nemoderné – čo je samozrejme cieľom tejto snahy.

Uganda má nesmierne možnosti pre prolife aktivity. Ľudia prirodzene milujú život, vedúce osoby národa sú jednotne zamerané prolife a biskupi a kňazi sa neboja. Avšak dohoda o kontrole populácie ukázala svoje špinavé možnosti podplácania dokonca vo väčšine krajín, kde majú radi život.

Kontrolóri populácie bez pochýb ukázali, že ich nezaujíma, či pomer AIDS/HIV v Ugande klesol, ale len či svoj svetonázor ľuďom vnútili. Ak je dôsledkom smrť stoviek alebo tisícov, nech je. Ich aktivity už priamo zapríčinili zbytočnú smrť desiatok tisícov Uganďanov. Nielenže natláčajú antikoncepciu, ktorá v skutočnosti podporuje epidémiu HIV, ale dopúšťajú sa zneužívania ľudských práv vo veľkej miere s virtuálnou beztrestnosťou a ignorujú zákony tohto suverénneho národa.

DISKUSIA k článku