Pánovi Cameronovi je zrejme potrebné vysvetlitť pojem "Tradičná morálka"

1,259
Kultúra smrti

RÍM, 27. September, 2011 (LifeSiteNews.com) – Odkedy britská mladež začala v auguste 2011 spontánne ničiť a rabovať obchody v centrách najväčších britských miest, popísalo sa veľa o príčinách stojacich za týmito výtržnosťami. Tí, ktorí sa nepozerali z okna, si mohli okamžite nájsť videá na YouTube, na ktorých mohli vidieť deti s kapucňami na hlavách, tínedžerov a dvadsiatnikov, ktorí kopali do výkladov a s úsmevom na tvári si odnášali množstvo obľúbeného spotrebného tovaru.

Počas týchto zvláštnych dní do tla zhorelo niekoľko budov, obchodov, domovov a skladov. Štyria ľudia prišli o život. Nikto nepochyboval o sociálnej katastrofe, ktorá sa v Británii rodila.

Keď už bolo po všetkom, prirútil sa premiér David Cameron zo svojej dovolenky v Toskánsku. Parlamentu povedal, že výtržnosti sú príznakom „Zlomenej Británie“ (slogan zosmiešňujúci 13-ročnú vládu Labouristov) a že riešením je „návrat k tradičnej morálke.“

Mojou prvou reakciou po vypočutí týchto slov bol bohužiaľ úškrn. Mohol by prosím tento ctený gentleman, tento zarytý moderný sekularistický liberál, poskytnúť tejto váženej snemovni definíciu? V momente ma napadla jedna replika z filmu Princezna nevesta (Princess Bride), „Stále používate to slovo. Myslím, že neznamená to, čo si myslíte, že znamená.“

Týto neprispôsobiví mladí ľudia bez otcov a bez koreňov – ktorých Britská tlač už roky nazýva „divokou mládežou“ – sú zväčša dôsledkom domácností s jedným rodičom, viacgeneračnej závislosti na štátnych príspevkoch a britského systému trestného súdnictva (ktorý nepriamo podnecuje recidívu). Je to akoby sa jedného dňa zobudili a uvedomili si, že neexistuje politická vôľa a preto ani polícia nemá žiadnu moc, aby ich zastavila. 

A naozaj, jedným z pamätných vyjadrení politikov počas výtržníctiev bola odpoveď ministerky vnútra Theresy May na otázku polície ohľadom používania vodných diel. Ako šokujúci prejav úplnej necitlivosti politickej triedy na verejnú mienku, odpovedala May, že vodné delá neprichádzajú do úvahy, pretože „Spôsob, akým dozeráme na Britániu, nie je s použitím vodných diel. Na Britániu dozeráme cez súhlas komunít.“ 

Policajný riaditeľ z Manchestru počas tlačovej konferencie kyslo reagoval na tieto slová, tvrdiac, že si len ťažko vie predstaviť, ako vlastníci domov a obchodov súhlasia s tým, že ich majetok je rabovaný a podpálený.

Učenci, ktorí roky varovali pred rozpustením britskej spoločnosti, si vychutnali svoje ‘ja som vám to hovoril’, vrcholom čoho bol, ako obvykle, článok Melanie Phillipsovej v denníku Daily Mail. Rabovanie nazvala „veľmi predvídateľným výsledkom troch desaťročí liberálneho experimentu, ktorý zničil prakticky každú základnú sociálnu hodnotu.“

„Rodina s dvoma zosobášenými rodičmi, vláda najschopnejších, trestanie zločincov, národná identita, presadenie zákonov o drogách a mnoho iných základných konvencií bolo rozbitých liberálnou inteligenciou tvrdohlavo raziacou revolučnú transformáciu spoločnosti.“

A to sa iba zahrievala. Stojí za to prečítať si celý článok.

Pred rokmi som spoznala hlavné pravidlo politiky: diabol je vždy v definíciách. Povedala som si, že sa nebudem predbežne tešiť a počkám si, aké politiky budú ponúknuté. A noví konzervatívci veru nesklamali. Vláda vyhlásila, že tento mesiac spustí „verejnú diskusiu“ ohľadom umožnenia „homosexuálnych manželstiev“. Toto je predstava Davida Camerona o presadzovaní tradičnej morálky. (Tí, ktorí sledovali Cameronovu kariéru, tým nemôžu byť prekvapení.)

Tento incident je však veľmi užitočný, pretože nám pomáha porozumieť uzatvorenému liberálnemu mysleniu, ktoré sa v Britskej politike stalo normou. Podľa Davida Camerona, ktorý sám seba pravdepodobne úprimne pokladá za sociálneho konzervatívca, je práve manželstvo to, čoho krajina potrebuje viac. Asi neexistuje lepší spôsob dosiahnuť tento cieľ ako rozšíriť túto výsadu aj pre homosexuálov.

Medzitým, bez väčšej politickej opozície, sekularizmus v Británii stále silnie. Nové prípady kresťanov, ktorým sa za verejné vyhlasovanie svojej viery vyhráža štát, pribúdajú so železnou pravidelnosťou. Posledným takýmto prípadom je vlastník kaviarne, Jamie Murray, zo smutného mestečka plného zločinu – Blackpool. Polícia sa mu vyhrážala zatknutím za to, že na jeho televíznej obrazovke v kaviarni boli premietané verše z Biblie.

Dvaja príslušníci polície prišli na obed a povedali pánovi Murray-mu, že ukazoval urážlivé materiály a že je to protizákonné. Pán Murray, ktorý sa už videl ako ho odvádzajú na políciu v putách pred očami svojich zákazníkov, vytiahol zo zástrčky kábel od televízie. Pri tomto čine sa, ako povedal, „cítil ako zradca.“

Pán Murray sa pre Daily Mail vyjadril: „Odišli z kaviarne a povedali mi, že budú aj naďalej monitorovať, či nevysielame nevhodný materiál. Ani na chvíľu sa so mnou nerozprávali ako s občanom rešpektujúcim zákony, ktorý sa snaží si poctivo zarobiť na živobytie. Cítil som sa ako zločinec.“ Pán Murray tvrdí, že mu nepovedali, kto sa sťažoval, alebo ktoré verše z nového zákona spôsobili urážku.

Britský pád do morálneho, sociálneho a ekonomického chaosu je výsledkom úplného prijatia ľavičiarskeho, kultúrne Marxistického pohľadu na svet. Táto mentalita tak ochromuje Britské myslenie, že je absurdné očakávať od nejakého člena vládnucej triedy schopnosť myslieť mimo tejto dobre zamknutej škatule bez okien. Poslednou nádejou, ak ešte nejaká existuje, je, že si radový Britský občan všimne tento strašný biznis a povie si: tak a dosť.

Aká nepatrná je táto možnosť? Neviem. Ale poznám veľa Angličanov a viem, že pod pokojným a poslušným exteriérom existuje aj bod zlomu. To je bod, ktorý určí hranicu a žiadna moc ho neprinúti ju prekročiť.

Až na zopár mestkých častí, Briti nie sú národom výtržníkov. V Britskej histórii nikdy nedošlo k  násilnému ľudovému povstaniu. Existovali rôzne hnutia a v celkovom ponímaní spôsobili pohyb k dobrému.

V sedemnástom a osemnástom storočí mali Angličania zaslúžilú reputáciu opilcov a hulvátov, pri ktorej by sa červenal aj futbalový chuligán. Kedy sa teda objavila reputácia rezervovaných, rozumných a odmeraných ľudí? Bolo to vo viktoriánskych časoch, v ktorých sa diali obrovské radikálne sociálne a ekonomické zmeny. Tie pomohli krajine zabudnúť na minulosť plnú chľastania a prostitútok. Zmena bola taká obrovská a vše-zahŕňajúca, že je ťažké si vôbec  predstaviť, čo sa dialo v Georgiánskom období.

Pred pár mesiacmi sa mi dostalo potešenie a privilégium robiť interview s Lordom Nicholasom Windsorom, členom kráľovskej rodiny a bratrancom kráľovnej Alžbety II. Potvrdil mi, že situácia v Británii je hrozivá. Opýtal som sa ho, “Je tu nejaká nádej?“ a on bez zaváhania povedal "áno". Bude potrebné mať odvážneho a úprimne presvedčeného vodcu. Stoický, vyrovnaný a rozumný britský charakter ešte nebol stratený a je zrelý na znovuzrodenie. Prieskum za prieskumom ukazujú, že Briti chcú viac zákona a poriadku, menej politickej korektnosti, menej Európskej únie a demokratickejšiu vládu. Inými slovami, chcú späť starú Britániu.

Po týchto výtržnostiach spolu s nebezpečenstvom možného kolapsu Európskeho ekonomického systému, by už ani najoddanejší, latte pijúci, denník Guardian čítajúci londýnsky elitár nepoprel, že socialistický experiment rozhodne stroskotal a je potreba začať s niečím novým.

Hilary White, Spravodajka z Ríma

DISKUSIA k článku