teplomer

 

Pro-Life aktvisti zhrozeny z pro-pedofilnej konferencie: "Zlo"

2,367
Kultúra smrti

BALTIMORE, MARYLAND, 23. August, 2011 (LifeSiteNews.com) – Pro-rodinní zástancovia, ktorí sa minulý týždeň zúčastnili na kontroverznej pro-pedofilnej konferencii v Baltimore, sa vyjadrili, že boli hlboko otrasení tým, čo videli a počuli.

“Ako bývalý policajt som sa stretol s rôznymi situáciami vrátane samovrážd, vrážd a iného násilia. Napriek tomu som nikdy nezažil toľko duchovného útlaku a zla, ako v tej miestnosti,” vyjadril sa viceprezident Liberty Counsel Action   (Činnosť rady Slobody) Matt Barber pre LifeSiteNews.

“Títo ‘odborníci’ na duševné zdravie a samozvaní pedofilný a homosexuálni aktivisti boli nevysvetliteľne schopní, takmer prezieravým spôsobom, sebecky diskutovať o idei znásilňovania detí,” povedal Barber. “Používajú kvetnaté eufemistické psychoblábolenie na vytvorenie kvázi-vedeckého plášťa pre diskusiu o najhoršej možnej perverzii.”

Sponzorom tejto minulotýždňovej konferencie v Baltimore bola organizácia B4U-ACT. Zúčastnili sa na nej pro-pedofilní aktivisti a odborníci na duševné zdravie. Konferencia skúmala spôsoby, akými by sa mohli “osoby priťahované maloletými” zúčastniť na revízii klasifikácie pedofílie, ktorú bude vykonávať Americká psychologická asociácia (APA).

Zoznam prednášajúcich obsahoval také mená ako Fred Berlin z Lekárskej fakulty univerzity Johna Hopkinsa, Renee Sorentino z Harvardskej lekárskej fakulty, John Sadler z Juhozápadného Lekárskeho centra Texaskej univerzity a John Breslow z fakulty politických vied Londýnskej ekonomickej univerzity.

Rečníci sa prihovárali okolo päťdesiatim účastníkom na rôzne témy od myšlienky, že pedofili sú “nespravodlivo stigmatizovaní a démonizovaní” spoločnosťou, až po názor, že “deti nie sú v svojej podstate neschopné súhlasiť” so sexom s dospelou osobou. Taktiež sa diskutovalo o tvrdeniach, že túžba dospelej osoby po sexuálnom styku s dieťaťom je “normatívna” a že Diagnostický a štatistický manuál mentálnych porúch (DSM) vydaný Americkou psychologickou asociáciou ignoruje fakt, že pedofili “pociťujú k deťom lásku a romantiku” rovnakým spôsobom ako dospelý heterosexuáli a homosexuáli pociťujú lásku jeden k druhému.

Vo svojom interview s Lifesitenews (LSN), sa Judith Reisman profesorka práva hosťujúca na Liberty University a účastníčka konferencie, vyjadrila, že “po ‘pamätnom’ rozhodnutí v prípade Lawrence vs. Texas v roku 2003, parafrázujúc sudcu Antonina Scaliu, sa môže stať čokoľvek.”

“Tejto problematike sa do hĺbky venujem v svojej poslednej knihe, ‘Sexuálna Sabotáž,’” povedala. “Nasledujúc Alfreda Kinseyho, ‘sexuológovia’ začali okupovať naše školy, takže vzdelaní odborníci boli po väčšine vyškolení na istú formu sexuálnych anarchistov.”

“Hoci nás denne obklopuje hlúpe obhajovanie neškodnej amorálnej sexuality, naše arogantné ‘vzdelané’ obyvateľstvo navyše tvrdí, že morálka nemá žiadne miesto v našich sexuálnych životoch,” tvrdí Reismanová. “Sexuálne zneužívanie detí je rovnako ako AIDS len prirodzeným následkom amorálnej sexuálnej výchovy a médií. Pestujeme novú ľudskú povahu a zneužívanie detí je stále viac súčasťou tejto povahy.”

“Hovoriac za seba - mám toho dosť,” povedal pre LifeSiteNews Barber. “Títo sexuálni anarchisti, akéhokoľvek perverzného druhu, by mali nechať naše deti na pokoji a umožniť im byť deťmi.”

“Vedia, že ak chcú vlastniť budúcnosť, musia vlastniť mysle našich detí,” povedal. “Preto skupiny ako B4U-ACT, Vzdelávacia sieť Gay, Lesbian and Straight (Homosexuáli a heterosexuáli), Plánované rodičovstvo a im podobné, využívajú akademickú pôdu, od predškolskej prípravy až po vysokoškolské štúdium, aby vymývali mozgy a indoktrinovali.”

Ako už LSN v minulosti oznámilo, B4U-ACT klasifikuje jednoducho pedofíliu ako ďalšiu sexuálnu orientáciu a odsudzuje “stigmu” zopnutú s pedofíliou. Vedecký riaditeľ B4U-ACT kritizoval definíciu pedofílie od Americkej Psychologickej Asociácie a opisuje ich zaobchádzanie s “osobami priťahovanými maloletými” ako “nepresné” a “zavádzajúce.”

Podobné lobby, v minulosti od homosexuálnych aktivistov, viedlo k deklasifikácii homosexuality ako mentálnej poruchy v roku 1973 v DSM. Výsledkom tejto deklasifikácie v DSM, bolo uzatvorenie debaty o homosexualite a o mnohých zdokumentovaných poškodeniach súvisiacich s homosexuálnym životným štýlom iba do psychologických akademických kruhov.

DISKUSIA k článku