Zakaz pre eutanáziu dehydratáciou v Taliansku

3,262
Kultúra života

RÍM, 13. júla, 2011 (LifeSiteNews.com) – Talianska Dolná snemovňa zákonodarcov hlasovala v počte hlasov 278 ku 205 za prijatie zákona, ktorý by definitívne vylúčil možnosť vyhladovania a dehydrovania bezbranných pacientov na smrť. Smernica o zmene začína špecifickým zákazom eutanázie alebo asistovanej samovraždy a požaduje od pacientov, aby neodmietali poskytovanie jedla ani tekutín.

Zákon bol posledné dva roky často na programe agitátorov pre a proti eutanázii. V tialiančine sa nazýva „Dichiarazione anticipata di trattamento” (Dat) alebo Predpokladané deklarácie liečenia. Je tiež známy ako živý závet.

Národná diskusia v Taliansku nad pokynmi smernice a pasívnou eutanáziou nasledovala po smrti mladej ženy Eluany Englaro s poškodeným mozgom v roku 2009 na následky dehydratácie. Napriek zákonu proti eutanázii Eluanin otec Beppino Englaro bojoval desať rokov proti súdom, ktoré usmrtili jeho dcéru dehydratáciou.

Prípad vyvolal národné pobúrenie, keď  Kasačný súd, talianský najvyšší ústavný súd, v novembri 2008 rozhodol (http://www.lifesitenews.com/news/archive/ldn/2008/nov/08111405), že Eluana môže byť odobratá spod opatery svojho otcam a umiestnená do liečebného domu, ktorý by bol ochotný neposkytnúť jej jedlo a tekutiny s cieľom zapríčiniť jej smrť. Napriek faktu, že Eluana nebola smrteľne chorá, v talianskych národných novinách bol prípad rutinne opísaný ako „ponechanie pacientky zomrieť prirodzenou smrťou“.

Od smrti svojej dcéry Beppino Englaro využil svoju popularitu pri angažovaní sa v kampani proti zlegalizovaniu pasívnej eutanázie dehydratáciou.

Zástupkyňa ministra zdravotníctva Eugenia Roccella oznámila tento týždeň, že konečné hlasovanie o zákone bude nasledovať po treťom čítani v Senáte, ktoré sa odohrá pravdepodobne v októbri. Rocella vyhlásila: „Myslím, že je to dobrý zákon a dokážem zniesť útoky propagandy.“

Podľa aktuálneho talianskeho zákonníka pacient môže odmietnuť medicínsku starostlivosť dokonca v takých prípadoch, keď odmietnutie môže smerovať ku skráteniu jeho života. Nikde však nie je umelé poskytnutie jedla a tekutín definované ako lekárske ošetrenie, ktoré môže byť odvolané, alebo ako životná nutnosť. Toto legislatívne vákuum sa aktivisti za eutanáziu snažia využiť. Ak by bol zákon prijatý, bol by zvlášť blízko tejto medzierky v zákonoch, ktorá umožnila súdne rozhodnutie vedúce ku smrti Eluany Englaro.

Jediná výnimka z pravidla dodávania tekutín, ktorú zákon dovoľuje, je, keď pacient v extrémnych, konečných štádiách svojej choroby už nie je fyzicky schopný prijať jedlo alebo vodu. Zákon si tiež uchováva právo pacientov odmietnuť mimoriadne, extrémne a agresívne spôsoby „nepomernej a experimentálnej povahy“.

Zákon ustanovuje princíp terapeutickej aliancie medzi doktorom a pacientom v konečných štádiách života. Počas jeho postupu v parlamente poslanci pridali právo pre nevyliečiteľne chorých alebo pre tých, ktorým hrozí smrť, aby im bola poskytnutá pomoc s primeraným zvládnutím bolesti v zhode s protokolmi starostlivosti.

Legislatíva „rozoznáva a chráni ľudský život ako posvätný“ a garantuje právo života „v posledných fázach života a v momente, keď osoba nie je ďalej schopná chápania a vôle, kým nie je presvedčenie o jeho/jej smrti.“ Podľa navrhovaného zákona je doktor tiež povinný informovať pacienta o zákaze eutanázie.

„Pokrokové smernice“ tiež nazývané živá vôľa alebo osobná direktíva, sú inštrukcie, ktoré špecifikujú, aké kroky sa môžu alebo nemôžu uskutočniť v momente, keď osoba nie je viac schopná robiť rozhodnutia vo veci vlastnej choroby alebo pre neschopnosť. Vo veľkom ich využívali najmä skupiny zástancov eutanázie po celom svete. Je to ich technika foot-in-the-door (noha v dverách) ako zaviesť legalizovanie pasívnej či aktívnej eutanázie.  

V mnohých krajinách, vrátane Kanady a Británie je zabezpečenie jedla a tekutín výslovne definované ako medicínska liečba. Vo Veľkej Británii pokrokové smernice doktorm dovoľujú, v niektorých prípadoch dokonca nariaďujú, aby nedodávali tekutiny pacientom, ak majú názor, že poskytnutie tohto ošetrenia je pre potenciálnu kvalitu ich života „zbytočné". Podľa nedávnej vládnej direktívy je nelegálne, aby doktor odmietol poskytnúť dehydratáciu pacientoa na smrť, ak o ňu pacient alebo jeho zákonní zástupcovia požiadajú.

DISKUSIA k článku