teplomer

 

Surveillance_camera_with_digital_world.jpg

Otázka času aj pre EÚ? Čínska vláda systémovo špehuje a hodnotí ich "dôveryhodnosť"

526
Zuzana Smatanová
Kultúra smrti

Čínska komunistická vláda je pripravená zrealizovať to, čo kritika nazýva „nočnou morou prvého, vskutku totalitného štátu na svete“. Vytvorila totiž celonárodne rozšírený systém, ktorý hodnotí „dôveryhodnosť“ jej 1,4 miliardy obyvateľov.

Čínsky „Sociálny kreditný systém“ sa stane do roku 2020 povinným pre všetkých obyvateľov Číny, ako aj pre podnikateľskú sféru. Obyvatelia, ktorí dosiahnu vysoké hodnotenie svojej dôveryhodnosti, sa budú môcť podieľať na benefitoch spoločnosti, vrátane ´bankovania´, cestovania, zdravotnej starostlivosti, atď. Obyvatelia s nízkym ohodnotením budú verejne pranierovaní a vylúčení z benefitov.

Program, ktorý je ešte stále obmedzený na pilotné projekty v nových čínskych regiónoch a mestách ako Shanghai, zhromažďuje údaje o obyvateľstve online - od rezervácií cez firmu Uber, až po komentáre na sociálnych sieťach – aby zhodnotila „integritu“ obyvateľov a na základe toho ich odmenila alebo potrestala.

Podľa čínskej komunistickej vládnej „Osnovy konštrukcie sociálneho kreditného systému (2014-2020)“ sa monitorovanie zameria na poctivosť vo vládnych záležitostiach, na integritu v komerčnej, sociálnej a justičnej sfére. Cieľom tohto programu je „zvýšiť povedomie integrity u občanov a úroveň dôveryhodnosti v čínskej spoločnosti“.

Podľa Meg Jing Zenga z Queensland University of Technology je podstatou „Sociálneho kreditného systému“, čiže xinyong, „hlavný princíp konfuciánskej etiky“. K pôvodnému významu slov „poctivosť“ a „dôveryhodnosť“, xinyong dnes pridáva aj „platobnú schopnosť“.
Plán, po prvýkrát navrhnutý v roku 2007, mal len zdanlivo regulovať novú čínsku socialisticko-kapitalistickú ekonomiku, ktorá je zničená podvodmi, falzifikovaným tovarom, problémami s potravinovou bezpečnosťou a nečestnými kontraktmi. Aj napriek tomu sa tento plán postupne rozširuje aj na ďalšie aspekty každodenného života, vrátane osobných zvykov obyvateľov, ich názorov a priateľstiev.

Zeng píše, že cieľom pilotnej schémy je vytvoriť štandardizovaný systém odmien a trestov. Niektoré schémy majú „bodovací systém“, v ktorom účastníci začínajú so 100 bodmi a v závislosti od ich spoločenského správania sa im k týmto bodom ďalšie buď pripočítavajú, alebo od nich odpočítavajú. Účastník stráca body, keď napríklad zabudne zrušiť rezerváciu v reštaurácii alebo keď chodí na červenú. Body naopak získava, keď urobí nejaký dobrý skutok, napríklad keď daruje krv.

Odmeny obyvateľom s „vysokým sociálnym kreditom“ zahŕňajú zľavy na dopravu a kratšie čakanie v nemocniciach. Občania s „nízkym sociálnym kreditom“ však odrazu jedného dňa zistia, že si nemôžu kúpiť letenku, dostať pas alebo že si vo vlaku môžu zarezervovať len tie najmenej pohodlné miesta. Na dôvažok sa ich fotografia z preukazu totožnosti objaví na digitálnych obrazovkách, čo je forma verejného pranierovania. Aby toho nebolo málo, občanovi sa môže jeho sociálny kredit znížiť aj vtedy, ak sa bude online baviť s niekým, kto má nízke skóre. „To, čo máme teraz v Číne, je nočnou morou prvého, skutočne totalitného, štátu na svete“, povedal Steve Mosher pre LSN.

Mosher, prezident Population Research Institute (Inštitút pre výskum populácie), býva častým hosťom programu EWTN „The World Over“ (EWTN – Eternal Word Television Network) ako odborník na dianie v Ázii. Jeho najnovšia kniha Bully of Asia: Why China´s Dream is the New Threat to World Order (Ázijský tyran: Prečo je čínsky sen novou hrozbou pre svetový poriadok) je v poradí treťou v „čínskej“ sekcii zoznamu bestselerov podľa Amazonu.

„Ľavica vždy hovorieva, že pravý totalitarizmus nie je možné dosiahnuť, pretože nikdy nebude dosť ´ochrankárov´", povedal Mosher. „Toto však už viac neplatí.“

Vďaka kamerám s nepretržitým pozorovaním na každom rohu ulice a vďaka spoliehaniu sa Číňanov na elektroniku pri každom nakupovaní, platení účtov a komunikácii, nemá vláda pri ich sledovaní takmer žiadnu robotu. „Množstvo ľudí v Číne už vôbec nepoužíva peniaze priamo“, vysvetľuje Mosher. „Používajú telefóny. Čínska vláda monitoruje všetky telefóny, všetku elektroniku“.

Temná ´krása´ tohto nového systému spočíva v tom, že obyvatelia Čínskej ľudovej republiky tým, že všetko riešia online, v podstate sami od seba poskytujú údaje o tom kam chodievajú, čo kupujú, a prostredníctvom sociálnych médií aj o tom, s kým sa poznajú a čo si myslia.

„Ak sa pochvalne vyjadruješ o režime, tvoje sociálne skóre stúpa a naopak, klesá, ak sa o ňom vyjadruješ zle“, hovorí Mosher. „Podľa odborníkov má čínska vláda svojich ľudí vo vedení každej spoločnosti, podieľajúcej sa na činnosti sociálnych médií. Vláda automaticky vlastní 1% akcií každej spoločnosti, a hoci je toto percento zjavne malé, aj tak spoločnosť ovláda tento človek z vlády. Akýkoľvek chybný krok spoločnosti, a dotyčný môže ukončiť jej činnosť“, dodáva Mosher.

Zatiaľ čo „nepolitikom“ podľa Moshera nebude vadiť, že vláda o nich všetko vie, disidentom to skomplikuje život. Aby sa vyhli vypátraniu, budú môcť do určitej doby používať hotovosť, no keď sa Sociálny kreditný systém stane povinným, nebudú môcť títo ľudia po finančnej stránke už nič robiť.

„Ktovie, či ešte niekedy budú môcť Číňania zorganizovať demonštráciu, ako bola na Námestí Tiananmen. Teraz už disidenti asi ťažko prejdú vláde cez rozum. Kybernetické múry sa uzavreli“, konštatuje na záver Mosher.
 

DISKUSIA k článku