Medžugorie: aké sú závery skúmania komisie, ktorú viedol kardinál Ruini?

1,194
Neutral

Bratislava 17. mája (TK KBS) Keďže v posledných dňoch zaznelo v médiách viacero vyjadrení týkajúcich sa Medžugoria a prípadne tiež vzťahu pápeža Františka k tomuto miestu, pokladáme za užitočné predstaviť kontext skutočností, ktoré s týmto fenoménom súvisia. Ponúkame preto čitateľom pracovný preklad článku vatikanistu Andrea Tornielliho, ktorý sa tejto téme venoval po publikovaní rozhovoru Svätého Otca so žurnalistami počas spiatočného letu z portugalskej Fatimy.

———————-

Trinásť hlasov v prospech uznania nadprirodzenosti prvých siedmich zjavení v Medžugorí, jeden hlas proti a jeden sa zdržal. Naopak, väčšina hlasov sa zdržala - kvôli množstvu pochybností - ohľadom pokračovania fenoménu zjavení od konca roku 1981 po súčasnosť. Taký je konečný výsledok práce komisie pre Medžugorie, ktorú v roku 2010 ustanovil Benedikt XVI., a jej vedením poveril kardinála Camilla Ruiniho. Ruiniho komisia vypracovala dokument, o ktorom sa zmienil aj pápež František v rozhovore so žurnalistami počas letu z Fatimy, keď poukázal na rozdiel medzi prvými zjaveniami a nasledujúcimi udalosťami: “Komisia schopných teológov, biskupov, kardinálov. Schopných, veľmi schopných. Správa Ruini je veľmi, veľmi dobrá.” Signál, ktorý vzišiel zo slov pápeža, ako je známe, je pozitívny vzhľadom na duchovné ovocie a obrátenia (“ľudia, ktorí tam idú, sa obracajú, stretávajú Boha, menia život”) ale skôr negatívny, čo sa týka zjavení, ktoré vraj dodnes pokračujú: “Dávam prednosť Panne Márii - matke, a nie Panne Márii - vedúcej telegrafického úradu, ktorá každý deň o určitej hodine posiela odkaz.

Komisia zriadená Ratzingerom

Od 17. marca 2010 do 17. januára 2014, z nariadenia Benedikta XVI., pracovala so zameraním na Medžugorie komisia, ktorej predsedal kardinál Ruini. Okrem bývalého predsedu Konferencie biskupov Talianska boli jej členmi aj kardináli Jozef Tomko, Vinko Puljić, Josip Bozanić, Julián Herranz a Angelo Amato. S nimi spolupracovali prizvaní odborníci - psychoanalytik Tony Anatrella, teológovia Pierangelo Sequeri, Franjo Topić, Mihály Szentmártoni a Nela Gašpar, ako aj mariológ Salvatore Perrella, antropológ Achim Schütz, cirkevný právnik David Jaeger, relátor pre kauzy svätých Zdzisław Józef Kijas, psychológ Mijo Nikić a oficiál Kongregácie pre náuku viery Krzysztof Nykiel. Ich úlohou bolo “zozbierať a preskúmať všetky materiály” o Medžugorí a predstaviť “detailnú správu” spolu s hlasovaním ohľadom “nadprirodzenosti” daných zjavení - a okrem toho načrtnúť najvhodnejšie možné “pastoračné riešenia”. Komisia sa stretla 17 krát, preskúmala všetku dokumentáciu uloženú vo Vatikáne, vo farnosti Medžugorie a tiež v archívoch tajných služieb bývalej Juhosláve. Vypočula všetkých vizionárov a svedkov - a v apríli 2012 urobila obhliadku miesta v dedinke v Hercegovine.
 
Pozitívne posúdenie prvých zjavení

Komisia vyznačila veľmi jasný rozdiel medzi počiatkami javu a jeho následným vývojom. Rozhodla sa preto vyjadriť prostredníctvom dvoch rozličných hlasovaní o dvoch rôznych fázach: o prvých siedmich zjaveniach, ku ktorým došlo medzi 24. júnom a 3. júlom 1981 - a o všetkom, čo nasledovalo neskôr. Členovia aj prizvaní odborníci sa vyjadrili 13 hlasmi v prospech uznania nadprirodzenosti prvých zjavení. Jeden člen komisie hlasoval proti a jeden spomedzi prizvaných odborníkov sa zdržal hlasovania. Komisia vyjadrila mienku, že vizionári boli psychicky v poriadku, zjavenie ich prekvapilo a v tom, čo rozprávali o videní, sa neprejavil nijaký vplyv zo strany františkánov pôsobiacich vo farnosti, ani zo strany nikoho iného. Vytrvali v rozprávaní toho, čo videli - napriek tomu, že polícia ich zatkla a vyhrážala sa im smrťou. Komisia tiež zavrhla hypotézu o démonickom pôvode zjavení.
 
Pochybnosti o pokračovaní javu

Čo sa týka druhej fázy zjavení, komisia si všimla vážne rozpory vyplývajúce z konfliktu medzi biskupom a františkánmi pôsobiacimi vo farnosti, ako aj fakt, že po zjaveniach, vopred ohlásených a jednotlivo plánovaných pre vizionárov, ktorí už neboli spolu v jednej skupine, nasledovali opakujúce sa odkazy. Tieto pokračujú ďalej, napriek tomu, že sami vizionári povedali, že skončia; to sa však nikdy nestalo. Potom je tu téma “tajomstiev” s apokalyptickou príchuťou, o ktorých vizionári tvrdia, že im boli postupne odhaľované. O tejto druhej fáze komisia hlasovala na dvakrát. Prvý raz sa sútredila na duchovné ovocie Medžugoria, nebrala však do úvahy správanie vizionárov. V tom prípade 3 členovia komisie a 3 prizvaní odborníci vyjadrili mienku, že ovocie bolo pozitívne, 4 členovia a 3 odborníci sa domnievali, že bolo prevažne pozitívne a ďalší 3 členovia sa nazdávali, že ovocie bolo zmiešané, tak pozitívne ako aj negatívne. Keď sa však pri druhom hlasovaní zobralo do úvahy aj správanie vizionárov, 8 členov a 4 odborníci deklarovali, že sa nemožno jednoznačne vyjadriť (zdržali sa) a ďalší dvaja členovia hlasovali proti nadprirodzenosti pokračujúcich zjavení.

Pastoračné riešenie

Vezmúc do úhahy skutočnosť, že vizionári z Medžugoria neboli z duchovného hľadiska nikdy adekvátne doprevádzaní a tiež to, že už netvoria jednu skupinu, komisia sa vyslovila v prospech ukončenia zákazu organizovania pútí do Medžugoria (13 členov a odborníkov zo 14 prítomných) a väčšinovo tiež hlasovala v prospech zriadenia “úradu zodpovedného Svätej Stolici” v Medžugorí a za transformáciu farnosti na pápežskú svätyňu. Toto rozhodnutie motivované pastoračnými dôvodmi - starostlivosťou o milióny pútnikov, ktorí tam prichádzajú, snahou vyhnúť sa tomu, aby vznikli “paralelné cirkvi” a úsilím, aby sa dosiahla prehľadnosť v ekonomických otázkach - by však nemalo byť chápané ako uznanie nadprirodzenosti zjavení. O tom hovoril pápež František v rozhovore s novinármi na palube lietadla.
 
Pochybnosti Kongregácie pre náuku viery

Kongregácia pre náuku viery vedená kardinálom Gerhardom Ludwigom Müllerom vyjadrila o fenoméne zjavení viaceré pochybnosti, a isté pochybnosti mala aj vo vzťahu k správe kardinála Ruiniho, ktorá je všeobecne pokladaná za smerodajný referát, ktorý treba konfrontovať s ďalšími mienkami a dokumentmi. V roku 2016 sa preto uskutočnila “Feria IV”, mesačná schôdza členov dikastéria, zvolaná kvôli diskusii o prípade Medžugorie a správe Ruini. Každý z kardinálov a biskupov, ktorí sú členmi dikastéria, dostal text správy komisie a ďalšie materiály, ktoré má k dispozícii Kongregácia pre náuku viery. Prítomní boli na schôdzi vyzvaní, aby vyjadrili svoju mienku. Pápež František kongregáciu požiadal, aby mu tieto jednotlivé mienky priamo poslali. Tak sa aj stalo.
 
Rozhodnutie pápeža Františka

Pápež - potom, čo sa oboznámil so správou kardinála Ruiniho a názormi členov Kongregácie pre náuku viery - sa rozhodol zveriť poľskému arcibiskupovi Henrykovi Hoserovi úlohu “zvláštneho vyslanca Svätej Stolice”, s cieľom “získať hlbšie poznatky o pastoračnej situácii” v Medžugorí a “predovšetkým o potrebách veriacich, ktorí tam prichádzajú na púť”, aby bolo možné “navrhnúť eventuálne pastoračné iniciatívy do budúcnosti”. Do konca leta 2017 Mons. Hoser odovzdá výsledky svojej práce pápežovi. Ďalšie rozhodnutie bude na Svätom Otcovi.