Kardinál Wuerl: František mení pápežstvo a nastavuje "nové zameranie úlohy biskupa"

1,135
Milko Kostovič
Neutral

Pápež František mení pápežstvo a nastavuje "nové zameranie úlohy biskupa," povedal kardinál Donald Wuerl z Washingtonskej arcidiecézy v rozhovore pre časopis America.  

Podľa Wuerla František znova prepojil Cirkev s "energiou Druhého vatikánskeho koncilu," pokračujúc tým, "kde sme skončili" ohľadom tém kolegiality a synodality zo spomínaného koncilu.   

Keď sa redaktor časopisu vyjadril, že "František mení pápežstvo," Wuerl súhlasil a povedal: "Áno. Už to nebude nikdy vyzerať tak, ako pred 25 a viac rokmi." 

"Takže, keď sa obzriem za týmito štyrmi rokmi, vidím, že Františkovi sa podarilo zmeniť túto orientáciu, aj keď máme pred sebou dlhú cestu, aby sme začali meniť smerovanie takej veľkej inštitúcie akou je Katolícka cirkev a znova ju preorientovať na cestu, na ktorú verím, že vyrazil koncil. Myslím si, že to čo už urobil, je obrovský úspech," povedal.   

Chikágsky ľavicový kardinál Blaise Cupich aj vatikánsky hovorca o. Thomas Rosica vyjadrili na Twitteri podporu rozhovoru s Wuerlom. 

Pápež František vyzval na "decentralizáciu" Cirkvi, v ktorej majú individuálne biskupské konferencie väčšiu moc vytvárať miestne normy. V praxi dokonca schvaľuje "regionálne" rozhodovanie biskupov o základných morálnych otázkach, ako je napr. sväte prijímanie pre ľudí v zväzkoch cudzoložstva.

Wuerl povedal v rozhovore, ktorý bol zverejnený 6. marca, že neexistuje žiadny lepší príklad kolegiality a synodality ako dve synody o rodine. 

"Tieto dve synody o rodine sa nepodobali na ostatné predchádzajúce synody, pretože biskupov pozvali do procesu transparentným a otvoreným spôsobom," povedal. 

No vatikánsky spravodajca Ed Pentin vo svojej knihe z roku 2015 The Rigging of a Vatican Synod? (Manipulácia vatikánskej synody?) priniesol nezvratné dôkazy o tom, ako bola synoda svojimi organizátormi navrhnutá, aby sa dospelo k vopred určeným výsledkom. Patril tam aj rámec, ktorý by umožňoval cudzoložníkom prijímať sviatosti, vrátane svätého prijímania ako "milosť" a "pastoračný sprievod".

Pentin zdôraznil, koľkí synodálni otcovia boli nahnevaní, že priebežné správy, rovnako ako záverečný dokument synody, nereflektovali názory väčšiny účastníkov synody. 

Kardinál Raymond Burke opísal priebežnú správu synody ako "vážne chybný dokument, ktorý adekvátne nevyjadruje učenie a disciplínu Cirkvi a v niektorých aspektoch propaguje doktrinálne chyby a falošný pastoračný prístup." 

Namiesto rešpektovania záverov synodálnych otcov, ktorí odmietli - prostredníctvom dvojtretinovej väčšiny - umožniť sväté prijímanie civilne rozvedeným a znova oženeným katolíkom po období pokánia, František porušil zvyk a autoritatívne trval na tom, že tento odmietnutý návrh spolu s ďalšími dvoma problematickými návrhmi, budú ponechané v priebežnej správe. To umožnilo preniesť tieto návrhy do pracovného dokumentu, ktorý nastaví agendu pre najbližšiu synodu o rodine v nasledujúcom roku. 

Keď Františkova exhortácia Amoris Laetitia  jeho úvahy o výsledku rodinných synod - vyšla v apríli 2016, jej kontroverzná ôsma kapitola bola použitá na obhájenie umožnenia svätého prijímania cudzoložníkom a dokonca smilníkom. 

V rozhovore Wuerl chválil Amoris za zdôrazňovanie "lásky, […] nie rigidného nasledovania litery zákona.”

Keď sa ho spýtali, či je Amoris cirkevné učenie, Wuerl povedal, že ak nesie podpis pápeža, potom áno. 

Ja by som nikdy nezačal spochybňovať hlas Petrovho stolca, pretože ak hovoríte, že ako jednotlivec môžem určiť, ktoré učenia Cirkvi sú autoritatívne a ktoré nie, potom ktoré pápežské encykliky a ktoré apoštolské exhortácie sú platné a ktoré nie? Kto to má rozhodnúť? 

Rozhodnuté je, keď vyjdú s podpisom pápeža. To je to, čo z nich robí súčasť Petrovho stolca - nie niekoho iný názor o ich myšlienkach, či o obsahu. A tak každá apoštolská exhortácia, t.j. všetky po synode, sú súčasťou Petrovho magistéria.   

Kardinál Raymond Burke ale argumentuje, že Amoris  "nie je aktom magistéria," ale "osobnou úvahou pápeža," ktorá je nezáväzná.  

"Pápež František od začiatku vysvetľuje, že post-synodálna apoštolská exhortácia nie je aktom magistéria," povedal v rozhovore z apríla 2016. "Osobná úvaha pápeža, hoci je prijatá s rešpektom k jeho osobe, sa nespája so záväznou vierou, ktorá je nutná pri výkone magistéria."  

Wuerlova odpoveď o Františkovej zmene pápežstva a prinávrátenie Cirkvi "späť na cestu" sa podobá reči kardinálov Cormac Murphy-O'Connora a Theodore McCarricka, ktorí videli prichádzať zmenu v Cirkvi s voľbou Jorge Maria Bergoglia ako pápeža Františka pred štyrmi rokmi.  

"Štyri roky Bergoglia by mali stačiť, aby sa veci zmenili," povedal Murphy-O'Connor redakcii the Independent v rozhovore z roku 2013, štyri mesiace po zvolení pápeža Františka. 

McCarrick v prejave z roku 2013 odhalil plán pred konkláve na zvolenie Bergoglia ako niekoho, kto by mohol "reformovať Cirkev... [a do] piatich rokov by nás mohol vrátiť k cieľu.”

 


Nájdi nás na FB: ZA KRESTANSKE SLOVENSKO. čo si myslíte o téme? Napíšte nám do FB komentov.

DISKUSIA k článku