Pro-potratovým lobistom v OSN stojí stále v ceste Ján Pavol Veľký

04.04.2016
1535 0 0
Jakub Betinský
Kultúra života

Svätý Ján Pavol Veľký je človekom, ktorý viac ako ktokoľvek iný v dejinách spravil pre to, aby presadil právo na život dieťaťa v lone matky. Jeho posolstvo v Organizácii spojených národov je ohrozené viac ako kedykoľvek predtým.

Po prvýkrát v nedávnej pamäti by mohol výročný dohovor OSN o otázkach žien spomenúť „sexuálne a reprodukčné zdravie“ (a s tým spojené termíny) a nebyť viazaný konferenciou v Káhire z 1994 ohľadne populácie a rozvoja, kde sv. Ján Pavol Veľký zastavil OSN pred vyhlásením medzinárodného práva na potrat.

Machinácie, ktoré by to umožnili, tento týždeň neuspeli, keďže každoročná Komisia OSN pre status žien sa zase raz uchýlila ku káhirskému dohovoru, aby sa vyhla predĺženým kontroverzným rokovaniam.

Príbeh káhirského dohovoru je nezvyčajný.

Keď sa v 1994 začali rokovania v Káhire, deklarácia OSN o práve na potrat sa zdala byť takmer neodvrátiteľná. Sv. Ján Pavol Veľký spustil silnú defenzívnu stratégiu smerom k úradníkom OSN a vládam celého sveta, aby to zastavil – vydával verejné stanoviská a mobilizoval katolíckych laikov do akcie.

Dôsledkom toho bolo, že káhirský dohovor obsahoval niekoľko dôležitých upozornení, ktoré odvtedy dopĺňali „sexuálne a reprodukčné zdravie“ a jazyk „reprodukčných práv“ v politike OSN – predovšetkým počas každoročnej Komisie OSN pre status žien. Tieto upozornenia vylučujú chápanie potratu ako medzinárodného práva a vrhajú naň negatívne svetlo.

Od 1994 sa k týmto upozorneniam obracali pro-life a pro-rodinné skupiny a taktiež členské štáty OSN v prípade, že nebolo možné vylúčiť alebo redefinovať jazyk, ktorý by vo svojej podstate začleňoval do káhirského dohovoru potraty.

Tieto upozornenia majú vzrastajúcu dôležitosť, keďže vlády západných krajín prijali progresívnu liberálnu sociálnu politiku, čo je najviditeľnejšie v Obamovej administratíve. Okrem názoru, že potrat je medzinárodné právo, káhirský dohovor zablokoval aj medzinárodné uznanie práv homosexuálov, sexuálnych práv, všeobecného sexuálneho vzdelávania, redefinovania rodiny a iné kontroverzné otázky.

Zatiaľ čo tieto upozornenia nedosiahli ten stupeň ochrany nenarodených, o ktorý sa sv. Ján Pavol Veľký usiloval, predstavujú pôsobivý tŕň v oku pro-potratových skupín a ich stúpencov v OSN. Účinne, i keď nie prostredníctvom zákona, zabraňujú tomu, aby sa z potratu stalo medzinárodné právo.

Možno najdôležitejšie je to, že tieto upozornenia obmedzujú mandát organizácii pod OSN a taktiež byrokracie OSN v širšom meradle. I keď organizácie pod OSN a byrokrati často beztrestne presadzujú práva na potrat, sexuálne práva, práva homosexuálov, všeobecnú sexuálnu výchovu a inú škodlivú politiku, robia tak bez mandátu. Takýto mandát nebude nikdy v dohľade pokiaľ sa krajiny uchyľujú ku káhirskému dohovoru.

Na druhej strane, pro-potratové skupiny a ich stúpenci v centrále OSN sa v posledných rokoch neústupčivofalošne snažili zbaviť káhirského dohovoru a nahradiť ho rezolúciami OSN, ktoré by posunuli dopredu agendu sexuálnej revolúcie. Každý rok sú ich snahy ale rázne odmietnuté, a to tým, že sa do rezolúcie o reprodukčnom zdraví a právach vloží taktiež upozornenie, ktoré „je v súhlase s“ káhirským hovorom.

Predvídateľný model rokovaní v Komisii pre status žien sa tento rok zmenil. Spomínané upozornenia sa takmer nedostali do záverečného návrhu dohody a dokonca boli tomu pripravené dopomôcť i niektoré pro-life delegácie ak by sa do návrhu nedostal termín „reprodukčné práva.“ I keď sú termíny „sexuálne a reprodukčné zdravie“ a „reprodukčné práva“ v politike OSN definované vzájomne jeden voči druhému a prvý z nich vo svojej podstate zahŕňa potraty, delegácie argumentovali, že by bolo významnejšie vynechať druhý termín ako uchovať káhirské upozornenia.

Niektoré pro-life skupiny, ochotné pokúsiť sa očistiť tieto kontaminované termíny, ktoré sa v OSN používajú, teraz argumentujú, že širší kontext od práv k zdraviu by zlepšil postavenie sexuálneho a reprodukčného zdravia. Takáto pozícia je pre pro-life skupiny viac a viac neudržateľná, obzvlášť vo svetle toho, ako sa systém OSN usiluje etablovať potrat ako právo – presne ako to právo, ktoré je súčasťou práva na zdravie.

Káhirský dohovor nie je bez problémov a Svätá stolica ho nikdy neakceptovala ako kompromis, pretože de facto oberá – i keď nie legálne, pretože nie je záväzný – deti o právo na život v rámci medzinárodného práva tým, že legalizuje potrat ako súčasť politiky OSN zameranej na sexuálne a reprodukčné zdravie.

Tento dohovor predstavuje krok späť od Dohovoru o právach dieťaťa z 1989, ktorý je široko ratifikovaná záväzná dohoda o ľudských právach a jedna z mála, ktorú ratifikovala i Svätá stolica. Dohovor deťom priznáva to, že si zaslúžia ochranu už pre narodením.

O tomto dohovore by sa malo uvažovať viac ako o skutočnom odkaze sv. Jána Pavla Veľkého. Pokiaľ budú silné krajiny a pro-potratové skupiny presadzovať potrat ako medzinárodné právo, stále budú na tohto pápeža pamätať ako na človek, ktorý v roku 1994 zastavil medzinárodné právo na potrat a ako na ich najväčšieho protivníka. Táto bolestivá spomienka je oživená vždy, keď sú káhirské upozornenia zahrnuté v nejakej dohode. Pokiaľ sa krajiny nebudú snažiť oslabiť káhirský dohovor, uchyľovať sa k nemu bude pre pro-life skupiny jediná možnosť.  

DISKUSIA k článku