Ross Douthat, katolícky autor a komentátor New York Times, uviedol, že "dekadentná spoločnosť" má na svedomí znižovanie pôrodnosti, pretože kultúra a páry strácajú nádej v budúcnosť.
Diskutujúc o svojej novej knihe The Decadent Society: How We Became Victims of Our Own Success (Dekadentná spoločnosť: Ako sme sa stali obeťami nášho vlastného úspechu) sa Douthat vyjadril, že "dekadentná" spoločnosť sa vyznačuje "stagnáciou, napodobovaním a sterilitou", ale aj "vysokou úrovňou bohatstva a technologického pokroku".
Douthat argumentoval, že Spojené štáty a časti Európy zažívajú "určitú stratu zmyslu pre možnosti, nádej pre budúcnosť" a že sa to prejavuje v spomaľujúcich sa ekonomikách, zaseknutej politike a klesajúcej pôrodnosti.
Douthat vo svojej knihe napísal, že "uprostred všetkej materiálnej hojnosti je jeden zdroj viditeľne nedostatkový. Tým zdrojom sú deti."
Počas rozhovoru Douthat uviedol, že niektoré faktory, ako napríklad odklon od agrárnej ekonomiky a nižšia miera dojčenskej úmrtnosti, môžu pomôcť vysvetliť pokles pôrodnosti, ale nemôžu vysvetliť dôvod, prečo pôrodnosť klesla pod úroveň prostej reprodukcie.
"Ak sa opýtate ľudí, koľko by chceli mať detí, dokonca aj v sekulárnej spoločnosti, kde väčšina ľudí nemá Humanae Vitae na poličke, ľudia stále hovoria, že chcú dve až tri deti," hovorí Douthat.
"Ale ak sa pozriete na to, koľko detí v skutočnosti majú, naša miera pôrodnosti je na úrovni 1,6, 1,7, na miestach ako je Južná Kórea je to na čísle jedna - to má potenciál zredukovať vašu populáciu na polovicu bez imigrácie už za pár generácií."
Zvyšovanie sekularizácie podľa Douthata samo nevysvetľuje tento posun, pretože rodičia v niektorých sekulárnych krajinách, napr. vo Švédsku, majú viac detí než v niektorých veriacich krajinách, viď Poľsko. Ale vo všeobecnosti "je niečo na tej myšlienke, že ste ponorený do príbehu, ktorý presahuje vás samotných a váš vlastný moment, až po nasledujúcu kapitolu a ďalší vývoj, vďaka čomu ľudia častejšie zakladajú rodiny a pomáha to presvedčeniu, že váš príbeh má hlavného autora s veľkým A."
Stenčovanie rodinných rodokmeňov predstavuje množstvo sociálno-ekonomických dôsledkov, budujúc spoločnosť, ktorá je staršia a má väčší odpor k zmenám. Vytvárajú sa tým tiež rodiny s menším počtom členov a detí zažívajú menej medziľudských vzťahov so súrodencami a bratrancami.
"Veľké rodiny, oni zoceľujú deti zaujímavými spôsobmi," povedal Douthat.
"Ako keby ste boli 4-ročným dieťaťom v rodine s ďalším 6 a 8-ročným dieťaťom. V tejto situácií si nemôžete dovoliť byť príliš jedinečný ako snehová vločka a zvykáte si na riešenie medziľudských treníc, viete čo myslím, ak je rodina zdravá."
Douthat pripomenul podobnosť medzi jeho vlastnými argumentmi o dekadentnej spoločnosti a kritikou "kultúry konzumu" zo strany pápeža Františka.
"Je to spoločnosť, ktorá nemá silnú predstavu o budúcnosti alebo minulosti," uviedol Douthat. "Je to akási strata viery. Spoločnosť si myslí, že minulosť bola zlá, neprogresívna a skazená, ale nemá veľkú dôveru v budúcnosť, takže podľa môjho názoru má tendenciu k veľmi jednorazovým formám kultúry."
"Nemáte ľudí, ktorí by stavali veľké katedrály a písali skvelé opery," v dekadentnej kultúre alebo kultúre konzumu, povedal Douthat. "Nie, že by som ja sám stále navštevoval operu, chcem povedať, že aj ja som dekadentný."