Martin Pope

James Martin a pápež: správa prijatá

784
Zuzana Smatanová
Kultúra smrti

Koncom septembra minulého roku sa pápež František - prvý pápež jezuita - stretol v knižnici Apoštolského paláca so svojím bratom jezuitom, Jamesom Martinom, na polhodinovej súkromnej audiencii. Gerard O´Connell, ktorý píše pre magazín Jesuit-run America, hovorí: “Bolo to ich tretie stretnutie, no prvá konverzácia o podstate veci."

Páter Martin nie je vo Vatikáne neznámou osobou. Je populárnou, a zároveň veľmi kontroverznou postavou. Ako editor pre Ameriku a pápežom vymenovaný konzultant pre Vatikánske komunikácie v roku 2017 sa Martin najviac stotožňuje s neúprosnou kampaňou za ´vyrovnanie kroku´ Cirkvi s ideológiou LGBT. Jeho knihu z roku 2017 "Budovanie mostu: ako si môže Katolícka cirkev vybudovať úctivý, súcitný a citlivý vzťah k LGBT komunite" odobrili pokrokoví kardináli Kevin Farrell a Joseph Tobin, ktorý knihu nazval "skvelým, prorockým a inšpiratívnym" dielom a považuje ju za pripomienku, že "LGBT katolíci ... patria do našej Cirkvi rovnako, ako ktorýkoľvek iný katolík". Aj biskup McElroy zo San Diega túto knihu chváli a dodáva: "Evanjelium vyžaduje, aby aj LGBT katolíci boli milovaní pravou láskou a vzácni v živote cirkevného spoločenstva." Povedal, že Martinova kniha "nás zásobuje príslušným jazykom, perspektívou a zmyslom pre naliehavosť nahradiť čo najskôr kultúru odcudzenia kultúrou milosrdného ´začlenenia´ medzi seba".

A tento pápež s Martinom určite ´ráta a prijíma ho´. Po spomínanom stretnutí s pápežom Martin tweetoval“Pápež František ma dnes prijal na 30-minútovej súkromnej audiencii v Apoštolskom paláci, kde som sa s ním podelil o radosti a nádeje, zármutok a úzkosť LGBT katolíkov a LGBT ľudí vôbec na celom svete." Oficiálny twitter jezuitov je jasný: Spoločnosť Ježišova: žiadna politika; žiadna stratégia; žiadna skrytá agenda. Len dvaja bratia v Pánovi v tej najpočestnejšej konverzácii o tom, ako čo najlepšie vyjsť v ústrety ľuďom, ktorí sa cítia vytlačení na okraj spoločnosti. 

Skrátka, evanjelium v praxi v dnešnej Cirkvi ...

Martin neprezradil detaily diskusie s pápežom; povedal len že sa "niekoľkokrát zasmiali" a že "považuje túto audienciu za znak záujmu Svätého otca o LGBT ľudí." Podľa jeho názoru by Cirkev mala nielen prijať ľudí, ktorých priťahuje rovnaké pohlavie, ale aj tých z nich, ktorí už žijú v aktívnych homosexuálnych vzťahoch. Tým, ktorí ho kritizujú argumentuje, že nikdy nepovedal nič, čím by nejakým spôsobom porušil náuku Cirkvi; jeho obhajoba však podľa neho stráca silu, ak za niektorými z jeho výrokov hľadajú ľudia skrytý význam. Najsmutnejšie preslávený je určite jeho výrok, keď počas rozhovoru vo Villanova v roku 2017 povedal istému mužovi, že dúfa, že "v priebehu desiatich rokov bude môcť na znak pokoja pri sv. omši pobozkať svojho partnera, ktorý sa čoskoro stane jeho manželom"

Dorothy Cummings McLean, ktorá píše pre LSN, poznamenáva, že Martin má proti sebe už opozičný postoj "vysoko postavených cirkevných činiteľov a uznávaných katolíckych laikov - akademikov (tu a tu) za rozporuplnú katolícku sexuálnu náuku.” McLeanová pokračuje:

Kardinál Robert Sarah, prefekt Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí, nazýva p. Martina "jedným z najotvorenejších kritikov odkazu Cirkvi, súvisiacim so sexualitou." Kardinál Raymond Burke nazval náuku tohto kňaza - celebrity “nezlučiteľnou s náukou Cirkvi o homosexualite". Začiatkom septembra sa abp. Chaput z Filadelfie vyjadril, že "výroky a aktivity" p. Martina spôsobujú zmätok: "Nejasnosť a mnohoznačnosť v jeho náuke podkopávajú ciele, o ktorých hovorí, že ich chce dosiahnuť. Odvádza totiž ľudí od jedinej podpory, ktorá je nevyhnutná pre autentický rozvoj ich osobnosti. Na základe zmätku, ktorý spôsobujú jeho výroky a aktivity v súvislosti s problematikou LGBT ľudí, zvlášť homosexuálnych vzťahov, pokladám za nevyhnutné zdôrazniť, že p. Martin nehovorí v mene Cirkvi a upozorniť veriacich na nesprávnosť niektorých jeho tvrdení." Biskup Thomas Paprocki z diecézy Springfield, Illinois, vzápätí tiež vydal prehlásenie, ktorým sa pridal k Chaputovi slovami, že aspekty Martinovej náuky sú "nadmieru škandalózne" a že jeho "odkaz vytvára zmätok medzi veriacimi a narúša jednotu Cirkvi."

O´Connell ďalej poznamenáva, že stretnutie medzi Martinom a pápežom sa neodohrávalo v dome sv. Marty, kde pápež žije, ale v jeho súkromnej knižnici, kde sa stretáva s hlavami štátov, členmi kúrie a inými hodnostármi. "Výberom tohto miesta pápež niečo verejnosti naznačil; samotné stretnutie už bolo určitým odkazom." Nepochybne ho pochopili dubia kardináli, ktorí ani po troch rokoch, a po smrti dvoch z nich, ešte stále nemajú odpovede od pápeža na svoje otázky v súvislosti s apoštolskou exhortáciou Amoris Laetitia. Toto stretnutie signalizuje aj to, že pápež si uvedomuje kontroverznú pozíciu tohto kňaza, čo pozitivistom znemožňuje vysvetliť Františkovu náklonnosť Martinovi celkove len ako výsledok ignorancie. 

Odvolávajúc sa na pápežov smutne preslávený komentár "Kto som ja, aby som súdil" o notoricky homosexuálnom kňazovi medzi jeho ´zamestnancami´, sa publicista Reese okamžite otočil a zaútočil na tých, ktorých agenda p. Martina znepokojuje: "Konzervatívnych katolíkov rozčuľuje, že pápeža viac zaujímajú hriechy vykorisťovania a nespravodlivosti, než sexuálne hriechy medzi ´obojstranne súhlasiacimi´ dospelými. Čokoľvek, čo sa deje v spálni je absolútne prijateľné, pokiaľ každý zo zúčastnených s tým súhlasí." V súvislosti s homosexualitou píše:

"Pohlavný styk medzi osobami rovnakého pohlavia bol nevýslovný hriech. Vyrastal som v 50-tych rokoch a nemal som ani poňatia kto sú homosexuáli, až kým som nemal 20, hoci "zženštilci" boli predmetom šikany  na základnej a strednej škole. Kňazstvo a rehoľný stav však zároveň vždy bolo atraktívnym povolaním pre dobrých gay katolíkov. Ak sa koniec-koncov nechcete ženiť a nemôžete mať sex, prečo sa nestať kňazom alebo rehoľníkom? Kňazstvo a rehoľný život vám totiž poskytnú spoločensky prijateľné vysvetlenie prečo ste sa neoženili. Celibát, tak či onak, nie je ani jednoduchý, ani prirodzený. Konzervatívci majú pocit, že akékoľvek uvoľnenie prístupu Cirkvi k sexuálnym hriechom spôsobí lavínu promiskuity; že bez čistoty budú nechcené tehotenstvá a choroby; že jediným spôsobom, ako mladých odradiť od sexu je strašiť ich peklom.  

Starší ľudia, ktorí vyrastali v režime takejto morálky, boli zdesení sexuálnou revolúciou 60-tych a 70-tych rokov. Zvýšil sa počet nechcených tehotenstiev, potratov a chorôb. V Cirkvi videli poslednú baštu proti tejto kultúrnej revolúcii. Dnes však už len málo ľudí znepokojuje, že by mohli prísť do pekla. Aj napriek používaniu tradičnej katolíckej morálky sú mnohí moralisti a vyznávači presvedčení, že väčšina sexuálnych hriechov sa stane za podmienok, keď nie je "postačujúca odozva" alebo "plný súhlas vôle" na to, aby sa kvalifikovali ako smrteľné hriechy, aj keď ste presvedčení, že všetky takéto sexuálne úkony sú "závažnou vecou".  

Moralisti, ako ktosi poznamenal, majú radi tých, čo sa nechajú zatiahnuť do vleku Amoris Laetitia.

Reese je neúprimný voči faktu, že sexuálne hriechy "boli vždy veľmi vážnou vecou" - stojí za povšimnutie použitie minulého času - a hovorí, že ani František, ani Martin "nepopierajú tradičnú náuku Cirkvi proti sexu medzi mužom a ženou mimo manželstva". V každom prípade z toho vyvodzuje záver, že "František a Martin len skrátka napodobňujú Ježiša, ktorý nás svojím príkladom a slovami učil, že Boh je súcitným Otcom, ktorý sa stará o všetky svoje deti." 

Neposudzovať nezriadené správanie sa, ktoré "volá do neba o odplatu". Toleranciu takého správania nazývať napodobňovaním Ježiša. Toto celé mi pripomína meme, ktoré sa pred rokmi preposielalo ako reakcia na Františka a Martina:

 

judge not

Evanjeliá sa po adekvátnej úprave dajú použiť podľa toho, ako kto potrebuje (z tejto stránky Matúšovho evanjelia zostal po ´úprave´ len začiatok 7. kapitoly so slovami "Nesúďte ...")

 

Martinova tajná audiencia vo mne vzbudila obavy: ďalšie konzistórium za účelom vymenovania nových kardinálov sa malo konať začiatkom októbra a kard. Kasper nedávno potvrdil, že pápež chce zaistiť ideologického nástupcu v budúcom konkláve; čo keď má Martin dostať červený klobúk? Poviete si, že to je ešte ďaleko, ale naozaj? Kánon 351 hovorí, že kandidáti na to, aby sa stali kardinálmi, musia byť vysvätení za biskupov (tí, čo nie sú biskupmi, musia prijať biskupskú vysviacku). Očakáva sa od nich, že budú "mimoriadne vynikať v znalosti dogiem, morálky, v prejavoch zbožnosti a múdrej rozvážnosti v konaní".   

Spomeňte si na prípad José Tolentino Calaça de Mendonça, ktorý bol ďalším spomedzi kontroverzných kňazov z roku 2018, ktorý ohlasovali ´neznáme, cudzie´ evanjelium. Prakticky neznámy Mendonça pritiahol k sebe pozornosť potom, ako napísal úvod ku knihe o feministickej teológii od španielskej sestry Marie Teresy Forcades - pokrokovej benediktínskej rehoľníčky, sociálnej aktivistky a spíkerky, známej svojou podporou "queer teológie", homosexuálnych vzťahovantikoncepciepotratu, a tzv. "svätenia feministiek".” Samu seba pokladá za antikapitalistku, ktorá je presvedčená, že súkromný majetok sa musí odmietnuť a vrátiť ako absolútne právo. (pápež Lev XIII evidentne neobdržal memo, keď písal Rerum Novarum). 

"Marie Teresa Forcades I Vila”povedal Mendonça“nám pripomína podstatnú vec: Ježiš Nazaretský nekodifikoval právo, ani nestanovil pravidlá. Ježiš jednoducho žil. To znamená, že vytváral etiku vzťahu; stelesňoval poéziu svojho odkazu vo svojom viditeľnom tele; svoje vlastné telo ukazoval ako prísľub."  

Jeho slovám "žiadne pravidlá; Ježiš" evidentne doprial sluchu aj samotný pápež; vo februári 2018 ho požiadali, aby dával Veľkopôstne duchovné cvičenia pápežovi a ostatným členom kúrie a v septembri toho istého roku bol vysvätený za arcibiskupavymenovaný za archivára a knihovníka Svätej rímskej Cirkvi. V septembri 2019 sa z neho stal kardinál.

A čo páter Martin? Je možné, že ako populárny spíker a autor s množstvom prívržencov a slobodou beztrestne odmietať tradičné chápanie ľudskej sexuality podľa náuky Cirkvi, už ani nebude chcieť pracovať. Kardinál koniec-koncov nemôže byť obmedzovaný vo svojej aktivite v rámci Cirkvi. Žiadny ortodoxný biskup mu nemôže zabrániť prehovoriť v jeho diecéze. Kánon 357, §2, hovorí: "Kardináli, ktorí sa nachádzajú mimo Mesta a mimo svojej diecézy, sú v tom, čo sa týka ich osoby, vyňatí spod riadiacej moci biskupa diecézy, v ktorej sa zdržiavajú." 

Desivá predstava, no z praktického hľadiska môže niečo zmeniť. Martin už celé roky koná bez strachu z následkov. Kardinál Martin by však už mal väčšiu vážnosť a najmä by mohol hlasovať v budúcom konkláve. No aj keby pokračoval jednoducho ako kňaz, tak by Vatikán, a v širšom kontexte posilnení jezuiti, vyslali jasný signál, že vítané sú jeho názory, a nie oprávnené obavy veriacich.

 

DISKUSIA k článku