Vlády európskych krajín sa čoraz trúfalejšie dožadujú práv na potrat

993
Zuzana Smatanová
Kultúra smrti

Už desiatky rokov patrí potrat k najkontroverznejším problémom Organizácie spojených národov. Aj napriek tomu sa len zriedka spomína pod svojím pravým menom. Oveľa častejšie sa o ňom hovorí nepriamo v súvislosti s „reprodukčným zdravím“ alebo „reprodukčnými právami“.

Táto rétorika sa minulý týždeň zmenila. Vlády Francúzska, Dánska a Švédska upustili od eufemizmov a na výročnom zasadaní Komisie pre spoločenské postavenie žien deklarovali potrat ako nevyhnutnú podmienku pre plnú realizáciu práv žien.

Motto stretnutia nenechalo nikoho na pochybách: „Prístup k potratu a fyzická autonómia – požadované právo žien“. Moderátorom stretnutia bol prezident Medzinárodnej federácie pre plánované rodičovstvo (IPPF) - organizácie, ktorá vydáva sexuálne vykorisťovanie za slobodu a zarába na jeho následkoch na zdraví človeka.

„Vždy som hovoril, že ak by mali byť tehotní muži, určite by bol potrat legálny už dvesto rokov,“ zavtipkoval prezident IPPF Tewodros Melesse.

Melesse dokazuje, že byť za potrat (pro-abortion), znamená v skutočnosti byť za život (pro-life). „Zaujíma nás život ženy a dieťaťa, ktoré sa má narodiť – či nie je choré, nakazené vírusom Zika, či neskončí pohodené na ulici, unesené alebo mŕtve. Chceme predsa, aby boli všetci živí, zdraví, produktívni a rovnocenní. Dovoľujeme si hovoriť o potrate.“

Napriek novej transparentnosti v slovných termínoch boli účastníci diskusie – propotratoví aktivisti i predstavitelia sponzorských európskych krajín – ušetrení akýchkoľvek nepríjemných protestov a námietok. Jasným signálom nezáujmu o otvorenú diskusiu. boli otázky, ktoré sa zbierali vopred a selektovali. Dôvodom bolo podľa Melesseho. aby ľudia „načúvali väčšine a nie menšine“.

Jedna štatistika stojí za zmienku. Niektorí účastníci diskusie tvrdili, že 13 % úmrtí z matiek bolo zapríčinených „nie bezpečným“ potratom. Toto tvrdenie vyvrátila Svetová zdravotnícka organizácia, ktorá udáva číslo 8%.

Ústredným bodom celého stretnutia bolo nasledovné protirečenie: rečníci trvali na tom, že prístup k potratu je základným ľudským právom, a v tej istej vete zároveň vyzývali krajiny, aby uzákonili ešte nerealizované všeobecné právo na potrat.

Laurence Rossignolová, francúzska ministerka pre otázky žien a rodiny, vyzvala na „diskusiu s konzervatívnymi štátmi“ o možnosti potratu v prípade znásilnenia, incestu alebo deformácie plodu. O chvíľu neskôr už túto diskusiu o výnimkách ani len nespomenula a priamo vyzvala všetky krajiny, aby „bojovali za všeobecné právo na potrat“.

Asa Regnér pripomenula neúspešný pokus o schválenie práva na potrat na konferenciách OSN v Cairo a v Pekingu v polovici deväťdesiatych rokov minulého storočia. „Je hanba, že celosvetová konferencia sa opäť nekoná,“ vyjadrila svoj názor švédska ministerka pre rodovú rovnosť, „odpor je totiž veľmi silný, najmä keď sa jedná o sexuálne a reprodukčné zdravie a práva, obzvlášť však keď ide o potrat.“

Náboženskí predstavitelia patria k najzásadovejším a najvytrvalejším odporcom potratu, preto majú niektorí účastníci diskusie v úmysle postaviť ich pred hotovú vec „Nikdy som nebol a ani nie som nábožensky založený“, povedal Melesse, „ale náboženstvo poznám.“

„Niet náboženstva, ktoré by hovorilo, že potrat je hriech a že hriešnik by mal ísť do pekla. Každé náboženstvo je milosrdné,“ tvrdil. „Mŕtve telo, ani mŕtva duša sa nemôžu premeniť v žiadnom náboženstve.“

Ani Melesse, ani jeho verní diskutéri nespomenuli právo na výhradu vo svedomí zdravotníckych pracovníkov, ktorých duše by tiež boli ohrozené účasťou na skutku, ktorý je v ich presvedčení hriešny. Takéto a podobné otázky od „menšiny“ v publiku totiž v spomínanej diskusii nikto nepripustil.