V Paríži státisíce ľudí podporili prirodzenú rodinu

1,718
Kultúra života

Do ulíc Paríža vyšlo pol milióna ľudí - všetkých vekových kategórií, ako aj mnohé rodiny s deťmi, aby protestovali voči protirodinnej politike francúzskej vlády a aby vyjadrili svoj ​​hnev nad prešpekulovanou legalizáciou náhradného materstva. Je neuveriteľné, že „manife pour tous“ (demonštrácia pre všetkých) naďalej priťahuje obrovské davy ľudí, ktorých neodradili ani predchádzajúce zlyhania a ani predpovede vlády. Uskutočnilo sa to čo sa kedysi zdalo nemožným – a to už po siedmy raz – napriek legalizácii homosexuálnych „manželstiev“, ktorá minulý rok do francúzskeho hlavného mesta priviedla stovky tisíc protestujúcich. Jednoducho povedané: rodiny povstávajú, aby povedali „NIE“.

Pochod odštartoval o jednej poobede na Porte Dauphine na západ od Paríža a šiel 4 míle, kým dosiahol svoj cieľový bod, ktorý stanovili policajné orgány: relatívne malé námestie na križovatke niekoľkých priechodov v prednej časti vlakovej stanice Montparnass, kde bolo postavené i pódium. Toto bolo prvou úmyselnou prekážkou. Nielen že bolo toto miesto príliš malé, aby obsiahlo tieto obrovské davy ľudí, ale samozrejme neposkytovalo ani dobré a výhodné miesto pre fotografov, ktorý by zachytili realistický dojem ich počtu.

Podľa policajných údajov pochod prilákal 70 000 ľudí, čo bolo o niečo menej než bolo oficiálne očakávané číslo zverejnené v predvečer pochodu. Ako očitý svedok tomuto vyhláseniu nemôžem uveriť: Videl som v hustej formácií pochodovať stovky ľudí, v radoch po 20 alebo 30, mnohých s malými deťmi - a to počas niekoľkých hodín. Celý pochod prešiel od začiatku do konca 5 km (asi 3,5 míle); mnohí sa pripojili po ceste a viacerí sa vrátili domov hneď po dosiahnutí Montparnassu, aby uvoľnili cestu ďalším vlnám demonštrantov, aby aj títo mohli dokončiť pochod. Dvesto alebo tristo tisíc účastníkov by bol konzervatívny odhad a oveľa bližšie k pravde je však číslo 500 000.

A to je prekvapivé. V sekularizovanom Francúzsku bola ohromujúcim výkonom už aj mobilizácia takého množstva protestujúcich proti hroziacemu uzákoneniu presne vymedzeného návrhu na legalizáciu homosexuálnych „manželstiev“. Tentoraz bol pochod zameraný na odsúdenie umelého oplodnenia a náhradného materstva pre páry rovnakého pohlavia: Socialistická vláda vlani obe tieto veci zámerne zo zákona vypustila, pravdepodobne pod tlakom „manife pour tous“. Navyše François Hollande zopakoval, že ani jednu z týchto vecí nemá v úmysle legalizovať počas svojho prezidentského obdobia.

Francúzske rodiny si však na Hollanda a na sľuby jeho tímu dávajú čoraz väčší pozor. Christiane Taubira, ministerka spravodlivosti, poslala matrikám a tribunálom obežník, v ktorom od týchto orgánov vyžadovala, aby bez otázok uľahčili zápis v zahraničí porodených detí náhradnou matkou francúzským „zákazníkom“ a zapísali ich do matrík ako francúzskych občanov, hoci náhradné materstvo je vo Francúzsku ilegálne.

Kým francúzsky Ústavný súd toto opatrenie v júni minulého roka stopol, niekoľko rozsudkov neuznávajúcich tento typ príbuzenského vzťahu sa minulý mesiac dostalo až na Európsky súd pre ľudské práva. Európski sudcovia ich skritizovali za to, že neuznávajú práva homosexuálnych párov na „súkromný a rodinný život“. Očakáva sa, že súdy sa teraz budú riadiť rozhodnutím ESĽP. Pred niekoľkými týždňami sa Ústavný súd vyjadril, že lesbické páry, ktoré sa v zahraničí nechali umelo oplodniť, by za túto ilegálnu činnosť nemali byť potrestané a že partnerka biologickej matky by bez akýchkoľvek otázok mala mať možnosť adoptovať si dané dieťa a to „v najlepšom záujme dieťaťa“.

Toto stačilo na to, aby sa spustila masívna odozva, akej sme svedkami. Bola to pravdepodobne jediná veľká demonštrácia na svete, ktorá zamerala svoj protest proti zlám, ktoré spôsobuje oddeľovanie biologického rodičovstva od rodičovstva „sociálneho“.

Ďalšie faktory taktiež zohrali svoju úlohu. Jedným z nich bolo augustové vymenovanie Najata Vallaud-Belkacema, zástancu rodovej rovnosti, za nového francúzskeho ministra školstva. To bolo skutočnou fackou verejnosti „manife pour tous“. Táto skutočnosť určite povzbudila mnohých, aby neodložili svoje modré a ružové vlajky a opäť vyšli do ulíc majúc na sebe mikiny s charakteristickým logom pochodu: akoby detskou kresbou otca, matky, chlapca a dievčaťa. Mnohým protestujúcim kontrolovali identitu a minulý rok dokonca niektorých kvôli noseniu tohto loga dali do väzby. Ono sa stalo zjednocujúcim znamením po celom Francúzsku. Keď Ludovine de La Rocher a ďalší rečníci spomenuli v tú nedeľu meno [Najat Vallaud-Balkacema], nasledovalo energické vypískanie.

Táto nedeľná udalosť bola tiež príležitosťou povedať „nie“ gender ideológii, ktorá je čoraz viac prítomná vo francúzskych školských osnovách, s ktorými musia súhlasiť všetky verejne financované školy - vrátane katolíckych. Ministri ako Najat Vallaud-Belkacem často trvajú na tom, že „ideológia gender“ neexistuje. Niekoľko internetových stránok vo Francúzsku sleduje mnohé jeho vystúpenia v médiách, v školách a na univerzitách.

De La Rocher dala jasne najavo, že nedúfa, že by bola svedkom toho, ako súčasná vláda zruší „manželstvo“ osôb rovnakého pohlavia alebo „Taubirin zákon“, ale trvala na tom, že by práve toto malo byť hlavnou témou počas prezidentských volieb, ktoré sa uskutočnia v roku 2017. Zatiaľ tých zopár politikov, ktorí súhlasili s odstránením homosexuálneho „manželstva“ oznámilo, že sa budú usilovať o „zlepšenie“ existujúcich zákonov o civilných zväzkov alebo tzv. „pacs“ (občiansky pakt solidarity), ktoré boli v roku 2001 vytvorené pre homosexuálné páry, ktoré však priťahujú stále rastúci počet „heterosexuálnych“ párov – kvôli svojej jednoduchosti a flexibilite (môžu byť jednostranne ukončené aj bez predchádzajúceho upozornenia) – jednoducho, opäť na úkor manželstva.

Zníženie prídavkov na deti a siroty, ako aj väčšie daňové zaťaženie uvalené na viacpočetné rodiny, ktoré bolo oznámené v posledných pár týždňoch, ešte viac prispieva k všeobecnému dojmu, že Hollande sa pri presadzovaní svojho „progresívneho“ programu nezastaví pred ničím.

To, že „manife pour tous“ je nepríjemnou pripomienkou toho, že podpora konzervatívnych vecí medzi rádovými voličmi Francúzska neyvhasla bolo zrejmé z tém, aké si vyberala tlač v posledných niekoľkých dňoch. Citovali početné prieskumy, ktoré oznamovali, že „väčšina“ Francúov nesúhlasí s cieľmi Pochodu a že 71 % z nich v súčasnosti súhlasí s „manželstvami“ osôb rovnakého pohlavia.

Sám minister vnútra, Manuel Valls, povedal v rozhovore pre katolícky denník La Croix, že v súčasnosti je osobne proti náhradnému materstvu, hoci v posledných pár rokoch tvrdil opak. „Vo Francúzsku to je a bude to aj naďalej zakázané,“ povedal. Ludovine de La Rocher opatrne privítala vyhlásenia, ktoré boli zverejnené menej než 48 hodín pred nedeľňajším pochodom ako znamenie, že pro-rodinný pochod má väčšiu váhu, než sú si úrady ochotné pripustiť. Zdôraznila však, že Európske súdnictvo prakticky znemožní odmietnuť náhradné materstvo vo Francúzsku, aj keby slová Manuela Vallsa o tom, že „si to rozmyslel“ boli úprimné. Požiadala ho o „skutky, nie slová“.

V Bordeaux podobný pochod podľa organizátorov prilákal 30 000 ľudí. Miestny zástupca „manife pour tous“ pripomenul, že aj keď sa nejaký zákon schváli, neznamená to, že jeho cieľ je dobrý: „Ak chceme zablokovať zostup ku Zlému v mene menšieho zla, tak je na čase, aby sme boli vo svojich rozhodnutiach radikálni, bez ohľadu na cenu. ... Zaostrite si duchovné zbrane a pripravte sa na krutý boj. A nezabúdajme, že naši protivníci sú našimi stratenými bratmi. A to na prvom mieste bratmi a až potom stratenými.“