FOTO: Pápež František je žehnaný patriarchom Bartolomejom
Poznámka šéfredaktora: Vážení čitatelia, ako ste zvyknutí, LIFENEWS.SK sa vám snaží prinášať tie najzaujímavejšie "správy ktoré hýbu svetom". Sme voľbou pre tých, ktorí hľadajú najnovšie správ z prostredia Cirkvi a boja kultúry života a kultúry smrti. Vážime si vašu podporu a sme radi, že sa naša čítanosť sústavne zvyšuje.
Poznámka editora (pôvodného článku): Teraz prosím venujte pozornosť tomuto „Listu duchovenstvu Východnej ortodoxnej cirkvi o opätovnom zjednotení cirkví“, ktorý napísal pápež sv. Pius X. Objavil som ho v jednom starom otcovom zakladači a som presvedčený, že ho nenájdete nikde na internete. Písal sa rok 1910, a takto drahí priatelia, zvykli rozprávať katolícki pápeži ... veľmi, veľmi dávno v Cirkvi, ktorá je na hony vdialená tej dnešnej. MJM
Ctihodní bratia, zdravie a apoštolské požehnanie,
len ťažko sa dá povedať, koľko toho urobili zbožní ľudia za posledné roky deviateho storočia, v ktorých sa národy Východu začali odtŕhať od jednotnej Katolíckej cirkvi, aby sa títo naši oddelení bratia mohli opätovne vrátiť do jej lona. Najvyšší pontifikovia, naši predchodcovia, ich pri plnení svojej povinnosti brániť vieru a jednotu Cirkvi otcovsky napomínali; Západ prežíval trpký žiaľ a zármutok, Východ však veľa strácal. Svedčiť o tom môžu mnohí, no spomeniem aspoň niektorých – Gregor IX, Innocent IV, Klement IV, Gregor X, Eugenius IV, Gregor XIII a Benedikt XIV. (1)
Každý si uvedomuje aj veľkú horlivosť, s akou nedávno náš predchodca blahej pamäti Lev XIII vyzýva národy Východu, aby sa opätovne začlenili do Rímskej cirkvi.
„Čo sa nás týka“, povedal (Lev XIII), „musíme po pravde uznať, že samotné pripomínanie odvekej slávy a jedinečných predností, ktorými sa Východ môže chváliť, nám znie nevýslovne lahodne a milo. Tu sa totiž nachádza kolíska vykúpenia človeka a tu dozrelo aj prvé ovocie kresťanstva. Odtiaľ sa ako záplavy vôd majestátnej rieky rozprestrelo nad Západom bohatstvo nevýslovného požehnania, pochádzajúceho z evanjelia Ježiša Krista. ... Uvažujúc nad týmito vecami, ctihodní bratia, netúžime po ničom inom viac, ako po obnove pôvodnej čnosti a vznešenosti celej Východnej ortodoxnej cirkvi. A to ešte viac pre znamenia, ktoré sa v priebehu vývoja ľudstva z času na čas objavujú, aby nám dodali dôvod k nádeji, že Východní bratia sa pohnutí Božou milosťou možno vrátia a zmieria s Rímskou cirkvou, z ktorej lona boli už tak dlho vyčlenení.“ (2)
Ako veľmi dobre viete, ctihodní bratia, ani my netúžime väčšmi po ničom inom, ako po dni, za ktorý sa toľko zbožných ľudí tak úpenlivo modlí, aby už nastal; aby sa múr, ktorý tak dlho rozdeľoval dva národy zničil do základov; aby sa tak v objatí viery a milosrdnej lásky rozhostil a prekvital vytúžený pokoj, a aby bol jeden ovčinec a jeden pastier (Ján 10, 16).
Toto sú naše názory a myšlienky, no teraz nás zarmucuje istý článok, publikovaný v novej revue Roma e l´Oriente, pod názvom „Názory na otázku zjednotenia cirkví“. V tomto článku je totiž také množstvo chýb, nielen teologických, ale aj historických, že keby ich bolo ešte viac, už by sa sotva pomestili na taký malý počet strán. [Práve tento článok znamenal, že pápež napísal tento list ako otvorenú odpoveď. Autor článku potom poprosil pápeža o odpustenie. Editor]
Nesprávne a nerozvážne sa v článku pristupuje k dogme o tom, že Duch Svätý vychádza zo Syna; v článku sa tvrdí, že to v žiadnom prípade nevyplýva zo slov evanjelia, ani to nedokazuje viera starovekých otcov. S rovnakou nerozumnosťou sa spochybňuje, či posvätné dogmy o očistci a o Nepoškvrnenom počatí Preblahoslavenej Panny Márie uznávali nábožní ľudia už v prvých storočiach. Článok sa ďalej zaoberá založením Cirkvi, pričom zas a znova opakuje tú istú chybu, ktorú už raz dávno odsúdil náš predchodca Innocent X (3). Ide o to, že sv. Pavla považujú za rovného vo všetkom, ako brata, so sv. Petrom. Ďalej sa v článku chybne naznačuje, že Katolícku cirkev v prvých storočiach neviedol jeden človek, že nemala jednu hlavu (ako monarchia), a že prvenstvo Rímskej cirkvi nebolo podložené žiadnymi právoplatnými argumentmi. Článok pochopiteľne nenechal na pokoji ani katolícku dogmu o Najsvätejšej Eucharistii. Je vraj prijateľný názor, rozšírený medzi Grékmi (pápež pravdepodobne myslí ortodoxnú cirkev ako takú. Editor), že slovami, ktoré povie kňaz pri konsekrácii – premenení, sa neuskutoční to, čo naznačujú, pokiaľ sa najprv neprednesie modlitba „Epiclesis“, hoci je známe, že Cirkev nemá žiadnu právomoc zasahovať do podstaty sviatostí. Rovnako neprípustný je aj názor, že sviatosť birmovania je platná aj vtedy, keď ju vyslúži ktorýkoľvek kňaz. (4)
Už aj z týchto niekoľkých spomenutých chýb v článku, ctihodní bratia, ľahko pochopíte, aké vážne nebezpečenstvo predstavujú pre každého, kto si o nich prečíta. My sami sme šokovaní zistením, ako otvorene sa przní katolícka náuka a ako sa mnohé historické skutočnosti, ktoré zapríčinili Východnú schizmu (rozkol) až príliš unáhlene deformovali a odklonili od pravdy. V prvom rade je veľkým omylom obviniť svätých pápežov Mikuláša I. a Leva IX, že sú v prevažnej miere zodpovední za tieto problémy preto, lebo jeden bol pyšný a ambiciózny a druhý neľútostne karhal. Ako sa môže ráznosť a činorodosť jedného pápeža pri obrane najposvätnejších práv a nárokov pripisovať pýche?! Ako sa môže vytrvalé úsilie druhého pápeža o nápravu hriešnikov nazývať krutosťou?!
Po historických skutočnostiach sa šliape, keď sa posvätné výpravy, nazývané aj križiacke, očierňujú, a považujú za pirátske expedície. Alebo, a čo je ešte vážnejšie, keď sa výzvy rímskych pontifikov východným národom k zjednoteniu sa s Rímskou cirkvou pripisujú ich nezriadenej túžbe po moci a po ovládaní týchto národov, a nie úprimnej starostlivosti nástupcov apoštolov o stádo, ktoré im zveril Kristus.
V tom istom článku sme k nášmu nesmiernemu úžasu objavili aj tvrdenie, že rímski katolíci donútili Grékov vo Florencii odsúhlasiť zjednotenie a že tí istí ľudia boli falošnými argumentmi ovplyvnení, aby prijali dogmu o tom, že Duch Svätý vychádza z Otca, rovnako ako aj zo Syna. Článok zachádza až tak ďaleko, že napáda historické fakty, aby spochybnil, či sa všeobecné koncily, ktoré sa konali po odchode Grékov, čiže od ôsmeho až po Vatikánsky koncil, majú pokladať za naozaj ekumenické, nakoľko pravidlo tohto akéhosi hybridu jednoty, sa predkladá v tom zmysle, že od toho času aj Cirkev pokladá za legitímne to, čo bolo ešte pred rozdelením ich spoločným dedičstvom; pričom v súvislosti s prebytočnými a falošnými dodatkami zavládlo absolútne mlčanie.
Myslíme si, ctihodní bratia, že na všetky tieto veci vám treba poukázať; a to nielen preto, aby ste si vy sami uvedomili, že tieto tvrdenia a teórie odmietame ako falošné, unáhlené a cudzie pre katolícku vieru, ale aj preto, aby ste sa, nakoľko je to vo vašich silách, usilovali odvrátiť túto hrozivú morovú nákazu od ľudí, ktorí sú vám zverení. Veďte ich tak, aby pevne vytrvali v prijatom učení, a nikdy nepočúvali nikoho iného, ani keby prišiel anjel z neba a hlásal im niečo iné (Gal 1, 8). Zároveň vás veľmi naliehavo žiadame, aby ste sa ich usilovali presvedčiť, že po ničom inom netúžime viac, ako po tom, aby sa všetci ľudia dobrej vôle z celej svojej sily o túto jednotu snažili; aby sa tak všetky roztratené ovce iných vierovyznaní zjednotili vo vyznávaní katolíckej viery, pod vedením svojho najvyššieho pastiera. Dosiahneme to oveľa ľahšie, ak znásobíme svoje vrúcne prosby k Duchu Svätému, ktorý je Parakleitos – Zástanca, Pomocník; ktorý „nie je Bohom neporiadku, ale pokoja“ (1 Kor 14, 33). Nech sa naplní Ježišova modlitba, ktorú s chvením prednášal Otcovi predtým, ako mal podstúpiť najhroznejšie mučenie „aby všetci boli jedno ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás jedno“ (Jn 17, 21).
A napokon, buďte uistení, že dielo s týmto úmyslom vyjde navnivoč, pokiaľ sa nebudú v prvom rade, a nadovšetko, pridŕžať pravej a celej katolíckej viery, ako ju podáva a posväcuje Sväté Písmo, tradície otcov, odobruje Cirkev, všeobecné koncily a dekréty najvyšších pontifikov. Nech sa tí, čo sa úprimne usilujú brániť jednotu a pokračovať v nej, vyzbroja prilbou viery, nech sa držia kotvy nádeje a nech ich spaľuje milosrdná láska; nech neúnavne pracujú na tomto Božom diele; potom aj pôvodca a milovník pokoja, v ktorého moci je „poznať časy a chvíle“ (Sk 1, 7), urýchli príchod dňa, v ktorom sa národy Východu vrátia do Katolíckej cirkvi a zjednotia sa s Apoštolským stolcom; a keď sa zbavia svojich omylov, vojdú do prístavu večnej spásy.
Ctihodní bratia, zverujem vám úlohu uverejniť tento list ihneď potom, ako bude dôkladne preložený do jazyku vašej krajiny. Zatiaľ vás môžeme s radosťou informovať, že milovaný autor tohto článku, ktorý ho napísal naozaj bez rozmyslu, ale v dobrej viere, je úprimne a vo svojom srdci pripravený učiť sa, odmietať a zavrhovať do konca svojho života všetko, čo učí, odmieta a zavrhuje aj Svätý apoštolský stolec.
S najväčšou láskou vám všetkým v Pánovi udeľujeme apoštolské požehnanie ako závdavok nebeských darov a ako dôkaz našej zhovievavosti.
Dané v Ríme, pri sv. Petrovi; 26-teho dňa mesiaca decembra, v 1910-tom roku Pána, a v ôsmom roku nášho pontifikátu.
Pius X., pápež.
[1] Const. " Nuper ad Nos," 16 March 1743, prescribes a new profession of faith for Orientals.
[2] Allocution "Si fuit in re" of 13 December 1880, to their Eminences the Cardinals at the Vatican. "Acta," Vol. 11. p. 179, cf. also Ep. Ap., " Praeclara Gratulationis," of 20 June 1894, "Acta," Vol. XIV. p. 195.
[3] John X:16
[4] Deer. Congr. Gen. S. E. et U. Inquis. 24 January 1647.
[5] Cf. Benedict XIV, Constit. " Etsi Pastoralis " for the Italo-Greeks, 26 May 1742.
[6] Galatians I:8
[7] 1 Corinthians XIV:33
[8] John XVII:21
[9] Acts I:7
Nájdi nás na FB: ZA KRESTANSKE SLOVENSKO. čo si myslíte o téme? Napíšte nám do FB komentov.