Už DOJČATÁ vedia rozlišovať medzi DOBROM A ZLOM - tvrdí štúdia z Yale

3,697
Kultúra života

VEĽKÁ BRITÁNIA, Londýn, máj 2010 (LifeSiteNews.com) – Vedci z Univerzity Yale zaoberajúci sa psychológiou malých detí sa domnievajú, že základná schopnosť rozlišovať medzi dobrým a zlým sa objavuje už u dojčiat. Je teda možné, že morálna schopnosť je v ľudskej bytosti pevne zakorenená už od začiatku.

Britské noviny Daily Mail informovali, že výskumníci z Yale vymysleli viacero testov, ktoré podľa nich ukazujú, že dojčatá majú akýsi vrodený zmysel pre „jednoduchú morálnosť“. Toto tvrdenie by odporovalo domnienkam o tzv. čistom duševnom štíte detí, ktorý sa neskôr dotvára vzťahmi so staršími členmi a ich skúsenosťami.

Výskumníci z Centra pre výskum mysle u dojčiat na Univerzite Yale sa vyjadrili, že deti v testoch uprednostnili „užitočných“ hercov pred „neužitočnými“, v čom možno vidieť základnú schopnosť rozlišovať medzi dobrým a zlým.

Jeden z experimentov spočíval v krátkom divadelnom predstavení, v ktorom sa hračkársky psík snažil otvoriť krabicu. Zistilo sa, že dojčatá sa vo väčšine prípadov rozhodli skôr pre plyšového medvedíka, ktorý pomáhal psíkovi otvoriť krabicu, ako pre medvedíka, ktorý sedel na krabici, takže sa ju psík márne snažil otvoriť.

V ďalšom príbehu deti sledovali, ako bábková mačička gúľala loptu dvom bábkovým králikom. Jeden králik prihral mačičke loptu hneď naspäť, zatiaľ čo druhý králik utiekol aj s loptou. Bábätká sa znovu vo väčšine prípadov rozhodli pre prvého králika.

Pozorovaniu vývoja morálneho zmyslu u malých detí sa už dlhodobo venuje profesor Paul Bloom. Podľa neho môžeme s pomocou dobre vymyslených experimentov dokonca už u dojčiat zbadať náznaky morálneho myslenia, morálneho úsudku a morálneho citu. Neustále viac a viac dôkazov poukazuje na to, že ľudia majú základný morálny zmysel od začiatku svojho života.

Vo svojom článku pre New York Times Bloom objasnil ďalšie z experimentov, ktoré sa vykonávali v Centre pre výskum mysle u dojčiat. „Výsledky experimentov boli pozoruhodné. Keď sa v centre pozornosti objavila postavička, ktorá sama o sebe bola už dobrá, deti uprednostnili bábku, ktorá sa k nej pekne správala,“ napísal.

Dodal však, že túto hlboko zakorenenú intuitívnu schopnosť rozlišovať videl vtedy, keď šlo o výkon „dojčenskej“ spravodlivosti.

„Omnoho zaujímavejšie bolo pozorovať reakcie detí na to, že zlú postavičku odmenili alebo potrestali. V tomto prípade si zvolili trestajúcu postavičku. Napriek tomu, že bábätká väčšinou uprednostňovali dobré postavy pred zlými, vtedy si skôr vyberali zlé postavy, keď tieto potrestali zlé správanie."

Napokon sme zistili, že 6- a 10-mesačné deti sa takmer vo všetkých prípadoch rozhodli skôr pre užitočných ako pre neužitočných jedincov. Toto zistenie nepredstavovalo len nepatrný štatistický trend - takmer každé dojča si vybralo dobrú postavičku.“

Bloom sa domnieva, že túto základnú schopnosť rozlišovať medzi dobrým a zlým malé deti nevyužívajú pri konaní, ale pri učení sa. V istom zmysle poskytuje táto schopnosť priestor na rozvoj morálnej schopnosti. „Je to ako s pohlavným vývinom. Všetky bábätká majú pohlavie, ktoré však zatiaľ nie je vyvinuté, k čomu dôjde neskôr.“

Podľa profesora však výskum nedokazuje, žeby si bábätká mysleli, že nápomocné postavy sú v podstate „dobré“ a neužitočné sú „zlé“. No „uprednostňujú“ predmet, ktorý sa vyznačuje správaním, ktoré by dospelí charakterizovali ako „dobré“, a pociťujú odpor voči tomu, ktorý sa správa „zle“.

Dr. Nadja Reisslandová z durhamskej univerzity je presvedčená o tom, že bábätká sa od narodenia učia rozlišovať, čo je dobré a čo zlé. Podľa nej práca psychológov z Yale nedokazuje presvedčivo, že morálny zmysel je hlboko zakorenený v človeku.

„Tým, že vedci povedia, že tlačiť loptu hore kopcom je užitočné, robia morálny úsudok. Je ale možné, že bábätká jednoducho vidia radšej veci ísť hore ako dole,“ povedala Reisslandová.

U bábätiek sa neprejavuje pochopenie istých scenárov: napríklad je možné, že postavy robia niečo užitočné, a teda dobré, tak, že zmaria plán, ktorý by bol škodlivý, a teda aj zlý. V druhom teste medveď možno zatvára krabicu, aby zabránil psovi dostať sa do nej, pretože je v nej niečo nebezpečné. Je to ako keď matka drží dieťa ďalej od istého miesta, lebo je tam niečo nebezpečné,“ dodáva. 

Peter J. Smith

 

 

DISKUSIA k článku