Po šiestich rokoch, počas ktorých turecké orgány povoľovali slávenie na slávnosť Nanebovzatia Panny Márie 15. augusta v historickom kláštore Božej Matky v Sumele, v regióne Trapezunt, tento rok vydali zákaz slávenia. Štátne orgány to odôvodňujú reštauračnými prácami na budovách a „problémami stability“, ako informoval francúzsky portál pre východné cirkvi www.orthodoxie.com 12. augusta
Kruhy blízke Konštantínopoľskému patriarchátu a zástupcovia gréckej menšiny v regióne Pontus vidia však v týchto dôvodoch iba výhovorky. Vyjadrujú obavy, že kláštor bude natrvalo uzavretý očividne v súvislosti s islamizačnou politikou tureckej vlády.
Na slávenie 15. augusta mal pricestovať ekumenický patriarcha Bartolomej I. Na liturgii s patriarchom v ruinách opátstva podpáleného a zničeného v r. 1922 odbojnými nacionalistami sa pred rokom zúčastnili tisíce pravoslávnych kresťanov z Turecka, Grécka, Gruzínska, Ruska a Ukrajiny. Silne zastúpení boli najmä potomkovia v r. 1922/23 vyhnaného kresťanského obyvateľstva z Balkánu a býv. Sovietskeho zväzu.
Ruiny kláštora vyhlásila vláda v Ankare v r. 1972 za národnú pamiatku. Patriarcha Bartolomej I. smel v od r. 2010 do r. 2015 sláviť Eucharistiu na slávnosť „Usnutia Panny Márie“ v Sumelskom kláštore. Na jeho opakované žiadosti, aby smel kláštor znova osídliť mníchmi, turecká vláda nikdy neodpovedala.
Založený v r. 386, zničený fanatikmi v r. 1922
Jaskynný kláštor v Sumele bol založený v r. 386 a mnohé stáročia bol najvýznamnejším pútnickým miestom pri Čiernom mori najmä pre Mariánsku ikonu uctievanú v Sumele, ktorá sa pripisuje evanjelistovi sv. Lukášovi. Najstaršie zachované budovy kláštora v romantickom horskom údolí pochádzajú z doby Komnénov, ktorí tu vládli od r. 1204 ako cisári z Trapezuntu. V Sumele sa konali viaceré korunovácie cisárov. Aj po ovládnutí Osmanmi v r. 1461 zostal kláštor duchovným a kultúrnym centrom, ktoré bolo podporované aj sultánmi veľkými darmi.
V 19. storočí sa konalo veľké vybudovanie kláštora, ktorý priťahoval kresťanských aj moslimských pútnikov z celej Malej Ázie, ale aj z Ruska a Kaukazu. Od tureckej genocídy na Arménoch a kresťanoch od r. 1915 zostal kláštor ušetrený. V r. 1918-1922 tam ubytovali do háremov odvlečené ženy z genocídy s ich deťmi. Koniec prišiel na jeseň r. 1922, keď tureckí nacionalisti kláštor zničili. Hŕstka mníchov, čo prežili sa dokázala s milostivým obrazom Panny Márie zachrániť do odľahlého Priorátu sv. Barbary. No ten museli už v r. 1923 opustiť a zanechať tam všetky sväté predmety, lebo vtedajší grécky premiér Eleftherios Venizelos presídlenie Grékov akceptoval.
V r. 1930 presadil Venizelos u tureckého prezidenta Kemala Atatürka vydanie ikony Sumelskej Panny Márie. Odvtedy sa uctieva v severogréckom Vermione pri Naouse.