Rozpor medzi tým, čo pokladá za prijateľné islamský zákon a čo zvyšok sveta, by sa nemal minimalizovať, ale zdôrazňovať. Je to voči moslimom určite veľkorysejšie, než stále hľadať iné cesty. Cirkev sa právom zaujíma o tých najbezbrannejších a najzraniteľnejších v spoločnosti, no zdá sa, že mnohí v Cirkvi si nevšímajú rozsiahle zneužívanie zraniteľných žien a detí v islamskom svete. V moslimských krajinách ich takto trpí nesmierne veľa. Ba čo viac, väčšina z nich netrpí len bežnou biedou a nevšímavosťou, ale aj špecifickými útrapami, vyplývajúcimi z islamských doktrín. Mnohých ľudí nezaujíma teologická stránka islamu – či je Allah iba jeden alebo trojica – vidia len nespravodlivosť, ktorá sa tu deje. Ak o tejto nespravodlivosti nebude nikto hovoriť, nič sa nezmení, no ak sa tento problém otvorí, je tu prinajmenšom šanca na zmenu. Ukončenie štatútu otroctva v Saudskej Arábii v roku 1962 nebolo výsledkom nejakého náhleho osvietenia, ale tlaku svetovej mienky.
Tento druh nátlaku na islam sa musí opäť použiť. Neznamená to, že by sa mal pápež František postaviť doprostred námestia sv. Petra a Mohameda verejne odsúdiť ako falošného proroka. Po takejto konfrontačnej výzve by zrejme nastali masívne represálie proti kresťanom – a to nielen od ISIS a al-Kaidy, ale aj od imámom podnecovaných moslimských bánd.
Na druhej strane je však oveľa ťažšie zorganizovať bandu za účelom obrany obľúbenej tradície moslimov, ktorou je bitie manželky a zabíjanie v záujme cti. Čím väčšmi sa toto správanie kritizuje, tým ťažšie sa organizujú spomínaní obrancovia. Ak si budú katolícke médiá, biskupi, skupiny bojujúce za ľudské práva a organizácie sociálnych služieb robiť poctivo svoju prácu a čoraz ostražitejšie sledovať zneužívanie ľudských práv, nemusí pápež nikoho odsudzovať. Na um mi schádzajú hneď dve z takýchto organizácií – Clarion Project a Ayaan Hirsi Ali Foundation.
Ďalšou výhodou priťahovania pozornosti k najneslýchanejším a neobrániteľným praktikám moslimov je, že aj médiá by ich obhájili len veľmi ťažko. Médiám sa darí ukazovať islam v tom najlepšom možnom svetle, pokiaľ môžu zahanbiť jeho kritikov. Avšak zahanbiť a umlčať niekoho, kto kritizuje hrôzostrašné správanie iných ľudí, nie je vôbec jednoduché. Ak mestská rada odmietne postaviť novú mešitu, mienkotvorné médiá začnú okamžite vykrikovať ´Islamofóbia!´, no ak nezisková organizácia spustí kampaň za zvýšenie ostražitosti v súvislosti s vykonávaním FGM na moslimských ženách, ocitnú sa médiá vo veľmi ťažkej pozícii. (FGM – Female Genital Mutilation - rituálne odstránenie vonkajších genitálií ženy a ženská obriezka; pozn. prekl.)
Dovolia si médiá kritizovať kritikov týchto hrozných praktík? Sú za FGM?!
Pointa je v tom, že tých, čo sa najviac usilujú spochybniť islam, najmä použitím katolíckych alebo kresťanských zdrojov, chytajú médiá najviac za slovíčka. Nevyvážená reportáž a zlá publicita dokáže ľahko zabrániť všetkému dobru, ktoré sa mohlo dosiahnuť. Práve preto má zmysel sústrediť sa na praktiky, ktoré sú aj pre médiá nestráviteľným sústom – FGM, zabíjanie v záujme cti, kameňovanie a utínanie ruky za zlodejstvo. Aj ten najzarytejší ľavičiarsky novinár totiž zaváha, ak by sa mal pozitívne vyjadriť o odtínaní rúk. [To nemusí platiť na SK, kde expert na všetko neváha hovoriť o Saúdskej arábii ako o strategickom partnerovi Slovenska. Editor]
To isté platí aj o ďalšom aspekte islamského života – o zákone o odpadlíctve. Médiá totiž nemôžu dosť dobre obhajovať trest smrti za odpadlíctvo. A ak sa tým vôbec budú zaoberať, tak budú mať tendenciu tvrdiť, že, aj napriek dôkazom, tento zákon v skutočnosti nevyžaduje smrť odpadlíka alebo že tento zákon nikdy nie je presadzovaný silou, a podobne. Moslimským vodcom občas vyhovuje ´zviesť´ sa na vlne takéhoto klamstva, pretože si uvedomujú, že vraždenie konvertitov nevyzerá dobre v očiach nemoslimskej verejnosti. Svojho zákona o odpadlíctve sa však, tak či onak, nevzdajú bez boja, a to preto, lebo je príliš úzko prepojený s jadrom ich viery. V skutočnosti im to garantuje, že zvyšok ich viery už nebude spochybňovaný. Aj Yusuf al-Qaradawi, najvplyvnejší vodca sunitov na Strednom východe, sa raz preriekol, keď povedal: „Ak by moslimovia prišli o svoj trest za odpadlíctvo, islam by už dnes neexistoval.“
Nemoslimovia musia z moslimského zákona o odpadlíctve urobiť veľkú spornú otázku, ako aj z ostatných zákonov o rúhaní sa, ktoré plnia podobnú funkciu. Moslimských náboženských vodcov tak dovedú do slepej uličky. Nebudú môcť totiž obhájiť tieto svoje zákony bez toho, aby neodhalili totalitnú povahu svojho náboženstva. Toto je najmä pre kresťanov ešte väčší dôvod prečo tlačiť na riešenie tohto problému. Ak by aj kampaň proti zákonu o odpadlíctve neuspela, prinajmenšom pritiahne pozornosť k faktu, že aj napriek opačným tvrdeniam, existuje v islame ozajstný nátlak. Ak nemôžeš opustiť svoju vieru bez strachu z popravy, potom si donútený zostať.
Toto je jeden z dôvodov spúšťania kampaní proti zneužívaniu ľudských práv v islamských krajinách. Nútia totiž moslimov – a médiá – obhajovať neobhájiteľné. Majú dvojaký účinok: oboznamujú nemoslimov o pravej povahe islamu a zároveň o rastúcej nespokojnosti so systémom, ktorý ich drží v zajatí.
Vráťme sa k analógii so studenou vojnou. Winston Churchill hovoril o komunizme ako o „železnej opone“, ktorá sa zatiahla nad Európskym kontinentom. Železná opona slúžila na udržanie východnej Európy v Sovietskom bloku. Fungovala aj ako zábrana alternatívnemu názoru na dôstojnosť človeka a jeho osud. Podobná opona mlčania zahaľuje teraz aj islamský svet. Udržuje moslimov na ich mieste a zároveň udržuje nemoslimov v ľahostajnosti voči povahe islamu.
Prezident Reagan, pápež Ján Pavol II, a nespočetné množstvo ďalších odvážnych duší tyraniu komunistického sveta pochopilo a ich úsilie napokon prinieslo slobodu miliónom ľudí. Súčasná situácia s islamom síce nie je úplne tá istá, no aj tu sa dá od bojovníkov v studenej vojne veľa naučiť. Jedným zo základných pravidiel je, že s každou tyranskou ideológiou sa treba konfrontovať, treba jej čeliť. Mlčanie nie je riešením, pretože ním len zaistíme, že sa útlak rozšíri.
Jedným z rozhodujúcich momentov studenej vojny bolo, keď prezident Reagan zastal pred Berlínskym múrom a povedal „Pán Gorbačov, strhnite ten múr!“ Komunisti robili veľmi veľa na to, aby zabránili chybám – kilometre múrov, ostnaté drôty, pohraničné stráže. Práve preto venovali západní predstavitelia toľko pozornosti Berlínskemu múru. Symbolizoval väzenský charakter komunizmu.
Zákon o odpadlíctve a zákon o rúhaní sa sú islamské ekvivalenty Berlínskeho múru. Sú prekážkami, ktoré mnohým moslimom bránia v prechode na slobodu. Moslimovia nemôžu preto o nič slobodnejšie opustiť islam, než nemohli východní Berlínčania opustiť Sovietsku zónu.
Postavia sa kresťania proti zákonom o odpadlíctve a rúhaní sa? Urobia z ťažko obhájiteľných slabých miest islamu - ako sú FGM, zabíjanie v záujme cti a kruté tresty - sporné otázky? Alebo podľahnú multikultúrnym argumentom, menovite, že to čo robia moslimovia nie je naša vec? Ak sa vám to zdá ako príliš veľký nátlak na moslimov, pouvažujte nad sloganom, ktorý sa príležitostne vyskytuje na moslimských protestných zhromaždeniach: „Islam – naše náboženstvo dnes; vaše náboženstvo zajtra.“
V súčasnosti je už evidentné, že vo Francúzsku, Nemecku, Belgicku, Švédsku a možno aj inde v Európe, chce veľa moslimov zmeniť našu kultúru na svoju.
******** Dolu malá vzorka toho, s čím musia na Západe koexistovať. Ako bonus dostávajú za to občasné teroristické útoky a denno-denné konflikty s majoritný obyvateľstvom, ktoré ustupuje *******
Nájdi nás na FB: ZA KRESTANSKE SLOVENSKO. čo si myslíte o téme? Napíšte nám do FB komentov.