Pozn. šéfredaktora: nenechajte si ujsť postoj Cirkvi k téme slobodomurárov. Lifenews. Renomované články k cirkevným témam. Bez zahmlievania. Bez cenzúry.
Slobodnými murármi (Freemansons, Francmacons, Libremuoratori, Freimauren) sa nazývali stavitelia veľkolepých stredovekých katedrál po celej Európe. Patrili ku katolíckym cechom a viazalo ich prísne dodržiavanie zásad katolíckej viery a morálky. Každá krajina, do ktorej prišli, mala vlastný jazyk a vlastné zvyklosti, a tak si títo stavitelia vytvorili svoj vlastný súbor znakov, symbolov a gest, ktorými si navzájom naznačovali, že k sebe patria. Títo stavitelia boli známi ako „operatívni“ murári.
V 16. a 17. storočí dochádza v Anglicku k úpadku pravej katolíckej viery, vynárajú sa voľnomyšlienkári, agnostici, alchymisti, „antikvariáni“ (zaujímajú sa o predkresťanské náboženstvá), spiritualisti a rosenkruciáni (spoločenstvo, usilujúce sa o obnovenie pozemského raja prostredníctvom vedeckého pokroku a okultných poznatkov), otvorene sprístupňujú priestory, salóny, kluby a formujú tajné spoločenstvá na šírenie svojich zámerov a cieľov. Niekoľko z nich sa v roku 1717 spojilo a vytvorili jednotnú „Veľkú lóžu“ – avšak nie za účelom budovania katedrál na Božiu slávu, ale ´chrámu´, zasvätenému oslave a dokonalosti človeka. Pod pláštikom prestavby Šalamúnovho chrámu, symbolu ľudskej múdrosti, si títo „slobodní stavitelia“, či „špekulatívni“ murári, osvojili obrady a znaky predchádzajúcich staviteľov katedrál a založili tajné spoločenstvo s cieľom vybudovať nový svetový poriadok (Novus Ordo Saeculorum). Tento nový poriadok mal byť, podľa jeho znalcov, založený na ľudských právach, slobode, rovnosti, bratstve a univerzálnom spoločenstve ľudí.
Oslobodené od arbitrážnych záväzkov voči „oltáru a trónu“ sa slobodomurárske lóže rozšírili po celej kontinentálnej Európe a v 18. a 19. storočí vyvolávali politické nepokoje a sociálne revolúcie. Prevažná väčšina revolučných mysliteľov vtedajšej doby, vrátane Rousseaua a Voltaira, boli už zavedenými slobodomurármi.
Lóže lákali svojím vysoko štruktúrovaným triednym systémom a náboženskou rôznorodosťou; do tohto ´dobročinného´ bratstva sa prijímali muži každej spoločenskej vrstvy, stavu a vierovyznania, bez rozdielu. Samo seba prezentovalo slobodomurárstvo ako „vynikajúci systém morálky, zahalený do inotajov a interpretovaný symbolmi“. Ich „remeselná zručnosť“ spočívala v ´premene dobrých mužov na ešte lepších´, a to bez ohľadu na ich náboženskú alebo politickú príslušnosť.
Kdesi pod povrchom tejto vznešenej rétoriky však tlela hlboká nenávisť voči Rímskokatolíckej cirkvi a jej učiteľskému úradu vo veciach viery a morálky. Voltaire napríklad veľa svojich listov končil slovami „Écrasez l´infame“ (Rozdrvte tú ohavnosť), vzťahujúcimi sa na Katolícku cirkev.
The Permanent Instruction of Alta Vendita (Slobodomurársky dokument, objavený v polovici 19. storočia a verifikovaný pápežom Piom IX) sa s Voltairovými slovami celkom zhoduje:
„Naším primárnym cieľom je cieľ Voltairov a Francúzskej revolúcie – definitívne zničenie katolicizmu, ba celej idey kresťanstva. Práca, do ktorej sme sa pustili, nie je otázkou dňa, ani mesiaca, ani roka. Ide o mnoho rokov, možno aj storočie ... Rozdrvte nepriateľa, nech je ním ktokoľvek; rozdrvte mocných lžami a falošnými obvineniami ... Ak príde do Ríma prelát z nejakej provinčnej oblasti, aby vykonával verejnú funkciu, okamžite preskúmajte jeho charakter, jeho prednosti, ale predovšetkým jeho slabosti. Ak sa jedná už o vymenovaného nepriateľa ... nastavte mu osídla kde len môžete; vytvorte mu povesť, ktorá vydesí malé deti a staré ženy ... vykreslite ho ako krutého a krvilačného: vymenujte v súvislosti s ním niekoľko násilných povahových rysov, ktoré sa ľahko vryjú do mysle ľudí.“
Práve pre túto časť dokumentu Katolícka cirkev zakázala od roku 1738 katolíkom členstvo v slobodomurárskych organizáciach, ako aj v iných tajných spoločenstvách. Odvtedy už najmenej jedenásť pápežov vyhlásilo nezlučiteľnosť katolíckych dogiem so slobodomurárstvom a každý katolík, ktorý sa od roku 1738 do roku 1983 stal členom, alebo verejne podporoval, slobodomurárske organizácie, bol odsúdený a automaticky exkomunikovaný Latae sententiae (aktom, ktorý stačil už sám o sebe; nebolo potrebné ďalšie posudzovanie alebo cirkevné vyjadrenie).
Najzreteľnejšie odsúdil slobodomurárstvo pápež Lev XIII vo svojej encyklike Humanum Genus, ktorá vyšla v roku 1884:
„Ľudské pokolenie sa rozdelilo na dva tábory, ktoré sú v ostrom protiklade, a to už odvtedy, ako pôsobením diablovej závisti hanebným spôsobom odpadlo od svojho Stvoriteľa a Darcu nebeských darov – od svojho Boha. Z týchto táborov jeden ustavične bojuje za pravdu a čnosť, a druhý za to, čo je s pravdou a čnosťou v rozpore. Prvý tábor je Božie kráľovstvo na zemi – pravá Cirkev Ježiša Krista a všetci tí, ktorí mu chcú patriť z celej duše. Cieľavedomé úsilie o spásu ich privádza k tomu, aby slúžili Bohu a Jeho Jednorodenému Synovi celou svojou mysľou a s najväčším vypätím svojej vôle.
Druhý tábor je kráľovstvom satanovým, ktorému sú poddaní všetci tí, čo sa riadia zlým vzorom svojho vodcu a prarodičov; tí, ktorí sa vzpierajú poslúchať večný Boží zákon a robia veľa vecí bez ohľadu na Boha, ba dokonca proti Bohu ...
Vybavení najrozmanitejšími zbraňami a rozličnou bojovou taktikou v priebehu všetkých tých stáročí obidva tábory na seba už niekoľkokrát narazili, aj keď nie vždy s rovnakým zanietením a silou. Dnes je však zrejmé, že stúpenci zla sa spolčujú s tzv. slobodomurármi, dávajú sa nimi viesť a podporovať. Slobodomurári tvoria široko-ďaleko rozvetvený spolok, ktorý má pevnú organizáciu, a ktorý sa chystá k rozhodujúcemu úderu.“
Toto vyhlásenie je preto také dôležité, lebo jasne poukazuje na pôvod zložiek, ktoré tvoria slobodomurárstvo. Jeho moderná „remeselná zručnosť“ nevznikla len tak z ničoho nič počas Francúzskej revolúcie, ale je jednoducho prejavom odvekého boja, ktorý začal už v Raji. Ľudstvo sa rozdelilo medzi tých, čo slúžia Bohu a tých, čo slúžia satanovi.
Nepriateľstvo medzi týmito dvoma tábormi bude pokračovať až do konca časov. Neexistuje žiadne prímerie ani zlúčenie Dobra a Zla, ako to navrhuje slobodomurár Albert Pike vo svojich smerniciach Morals and Dogma of Freemasonry v XXII. kapitole „Jeho výsosť Knieža kráľovského tajomstva“:
Pôvodná tradícia jediného zjavenia sa zachovala pod názvom „kabala“ ... ako rovnovážny stav medzi Dobrom a Zlom, medzi Svetlom a Tmou vo svete, ktorý nás uisťuje, že všetko je dielom nekonečnej múdrosti a nekonečnej lásky. (dodatočné zvýraznenie)
Encyklika pápeža Leva nám objasňuje aj to, že pravým cieľom slobodomurárstva nie je zbožštenie človeka, ako je o tom presvedčená prevažná väčšina slobodomurárov a moderných kruhov v rámci Cirkvi*, ale zbožštenie satana. Toto sa dosiahne, podľa Pikea, kabalistickou doktrínou o apokatastasis, čiže o harmonickom zblížení všetkého, čo existuje – dobra a zla, mužov a žien (hermafroditov), Krista a satana; o vzájomnom prepojení a zlúčení všetkého a všetkých pod pláštikom všeobecnej nekonečnej lásky.
Toto je „doktrína okultizmu“, ako ju už celé veky propagujú stúpenci satana, vracajúci sa do Záhrady, ako po novom navrhuje a predkladá k úvahe Helena P. Blavatska – The Secret Doctrine (Pasadena, Kalifornia: Theosophical University Press, 1963), zv. I., str. 414; zv. II., str. 234, 235, 243, 245.
„Kľúč od Genezis je už raz navždy v našich rukách, je to vedecká a symbolická kabala, ktorá nám odkrýva tajomstvo. Starý had z Rajskej záhrady a „Pán Boh“ sú identickí ... Preto keď Cirkev preklína satana, preklína vlastne kozmický obraz Boha ... Pretože to on, ktorý je „nositeľom svetla“, oslnivý Lucifer, otvoril zrak robotovi (Adam), vytvoreného Jehovom, ako sa uvádza; iba ten ktorý prvý zašepkal „V deň, keď z neho budete jesť, budete ako Elohi, ktorý pozná dobro a zlo“, môže byť považovaný za svetlo-Záchrancu. „Protivník“ Jehovov ... stále zostáva v ezoterickej pravde večne milujúceho „posla“ ... ktorý nám udeľuje spirituálnu, namiesto telesnej nesmrteľnosti ... satan, či Lucifer, reprezentuje „odstredivú energiu vesmíru“ v kozmickom zmysle ... Je hodný ... aj jeho stúpenci ... aby ich prijalo „ohnivé more“, lebo to je Slnce ... prameň života v našom systéme, kde sú očistení ... a znovu začiernení, a pripravení na ďalší život; to Slnce, ktoré je ako zdroj aktívneho princípu zeme, je zároveň domovom a východiskom svetského satana ...
(Blavatska bola 24. novembra 1877 prijatá do Grand Orient – Veľkej lóže osvojených obradov Memphisu a Miriam s najvyššou hodnosťou Korunnej princeznej 12.)
Je to zároveň aj okultistická doktrína, ktorú navrhuje Valentin Tomberg, a ktorú vo svojich Meditations on the Tarot zanietene vychvaľuje Hans Urs von Balthasar (anglické vydanie). Žiaľ, dnes ju prijíma aj veľa ľudí v Cirkvi.
A boj zúri ďalej. Aj blahosl. pápež Pavol VI počas svojej generálnej audiencie 15. novembra 1972 varoval, že „Zlo nie je nedokonalá vec; ale práve naopak, ide o nesmierne inteligentnú, zdatnú a pohotovú duchovnú bytosť, ktorá je skazená a sama kazí ďalej. Je to hrozná realita, ktorá je tajomná, no zároveň desivá. „Vieme“, píše sv. Ján Evanjelista, „že my sme Boží, a že celý svet je v moci Zlého.“ Zlý vie, že je už porazený, no vo svojej pýche odmieta tento fakt prijať. Ak by ho ľudstvo len raz akceptovalo ako rovného Bohu, je presvedčený, že aj Všemohúci by musel akceptovať jeho.
Éliphas Levi, “Ako hore, tak dole, ako dole, tak hore” slobodomurársky “Boh vo svojej úplnosti”
Toto je „okultistická“ doktrína, po celé veky známa a vedená ako „Smaragdová doska Hermesa Trismegistusa“, mýtického egyptského súčasníka Mojžiša. Ide o kabalistickú doktrínu harmónie, vyplývajúcu zo zlúčenia protikladov alebo „coincidetia opositorum“ – „Boh“ nadovšetko pravý a falošný, pravdivý a luhajúci, dobrý a zlý. Táto doktrína nanešťastie tajne prenikla aj do našej svätej viery, a to od (ako vo svojich Meditations on the Tarot konštatuje aj von Balthasar) renesancie, ako aj v dnešnom modernistickom hnutí, ktoré kategoricky odsúdil sv. Pius X v roku 1907.
Z Knihy Genezis vieme, že Panna Mária je vyvolená, aby rozmliaždila hadovi hlavu: „Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom; ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu“ (Gn 3, 15).
Kiežby sa toto proroctvo čím skôr vyplnilo!
Modlite sa ruženec!
* Druhý Vatikánsky koncil, Gaudium et Spes, č. 12: „Veriaci i neveriaci takmer jednomyseľne uznávajú, že všetko na zemi má byť usmernené na človeka ako na svoj stredobod a vrchol.“
Nájdi nás na FB: ZA KRESTANSKE SLOVENSKO. čo si myslíte o téme? Napíšte nám do FB komentov.