Skutočný Ježiš z Písma by moderného človeka dosť prekvapil. Ako vidíš Ježiša z roku 30 nl. Ty?

2,396
Matej Trančo
Kultúra života

Tento výborný článok poodhaľuje realitu Blízkeho Východu v dobe Kristovho pôsobenia. Pán by aj dnes (tak ako vtedy) svojím prístupom spĺňal definíciu extrémistu, ak by bol nekompromisný k sporným témam tohto sveta. Hoci vyzeral ako typický rabín tej doby (asi s remienkami na rukách, a odevom so strapcami - no nie ako vo filme Umučenie Krista, tam sú znázornení saduceji, židovská náboženská šlachta), bola to práve jeho odhodlanosť hlásať Božie kráľovstvo čo najviac ľuďom v odľahlých krajoch od Jeruzalema a učenie davov "ako ten, ktorý má moc". Fyzicky silný, s autoritou, nekompromisný? Pozývame vás poodhaliť realitu Ježiša v osobe človeka bez populárneho idealizovania - pozn. šéfredaktora.

Keby sme mohli cestovať späť v čase až do roku 30 n.l. a stretnúť Pána Ježiša ako vykonáva svoju verejnú službu možno by sme boli celkom prekvapení z toho, čo by sme uvideli. Hovorím to preto, lebo väčšina z nás zdedila o ňom celkom filtrovanú predstavu a popis čo je teda viac západné a moderné.

Väčšina si vyobrazuje Ježiša ako štíhleho muža so svetlou pokožkou, s dlhými rovnými vlasmi a jemnou bradou. Toto fyzické vyobrazovanie Ježiša začalo už skôr, a nabralo na obrátkach počas obdobia Renesancie a vytrvalo až dodnes. V tomto článku sa nejdem zameriavať na jeho fyzické vlastnosti keďže som tak už detailne urobil v inom článku: Ako vyzeral Ježiš?

Pokiaľ ide o jeho správanie, väčšina ľudí si ho predstavuje ako príjemného, milého, tichého (s výnimkou keď sa rozpráva so zlými ľuďmi ako napr. Farizejmi), a "milujúceho" v modernom slova zmysle. Predstavy o ňom ako víta deti, ako je Božím Pastierom, hovorí o poľných ľaliách a ako odpúšťa žene prichytenej pri cudzoložstve (ale nie tá časť, kedy jej Ježiš hovorí aby prestala hrešiť), značne prevládajú. Množstvo moderných ľudí uznáva alebo silno zdôrazňuje tieto vyobrazenia (skôr než konzultovanie celého znenia Sv. Písma) pri predstavovaní Ježiša. Pre mnohých tieto preferované vyobrazenia prevyšujú nad to, čo sa píše vo Sv. Písme a to bez ohľadu na to, ako obsiahle môžu byť tieto balansujúce texty.

A teda v prípade, že cirkev, kňaz alebo akýkoľvek kresťan povie niečo, čo znie príliš "tvrdo" moderným ušiam, väčšina začne namietať, že Ježiš je Láska a nikdy by tak nerozprával. Pred niekoľkými rokmi, po tom, čo som odslúžil omšu s homíliou o Pekle a potrebe prípravy na súdny deň, mi žena z farnosti, v ktorej som bol vtedy na návšteve povedala: "Nepočula som ešte o takom Ježišovi ako som sa dnes dozvedela z vašich slov."  Odvetil som, že som citoval práve samotného Ježiša (Evanjelium v tú nedeľu bolo o úzkej ceste k vykúpeniu a širokej ceste do pekla). Tá pani nebola šokovaná a jednoducho odvetila: "Viem, že to On nikdy nepovedal." Jej osobná predstava Ježiša prevážila dokonca aj posvätný text. To je dnes bežné.

Toto sú dôvody prečo si myslím že skutočný Ježiš, tak ako je opísaný v Písme, by prekvapil mnoho moderných ľudí.

Prekvapenie #1: Jeho telesná vitalita a výdrž

Samotná konfrontácia s mapou odhaľuje obrovský a rozmanitý terén kde Ježiš, Jeho rodina, a Jeho apoštoli rutinne kráčali. Každým rokom Ježiš prešiel pešo zhruba 70 míľ na juh do Jeruzalemu a potom späť. Jeho denné putovania Ho previedli cez celú Galileju a dokonca až 35 míľ na sever(Týra, Sidon, Cézarea, Filipi). Terénom v tejto oblasti boli náročné, kopcovité (dokonca hornaté) časti striedajúce sa medzi úrodnými časťami a púšťami na rozlohe aj necelej míle.

Ježiš vyšiel kopce okolo Galilejského mora a hory také vysoké ako hora Tábor. On, Jeho rodina, a Jeho nasledovníci často ušli púte trvajúce veľa dní. Tieto cesty mohli byť nebezpečné pretože lupiči a zlodeji čakali na svoje správne chvíle niekde v zálohe. Dostupnosť ubytovania bola nepredvítateľná a tak veľa nocí boli nútení stráviť vonku, na pospas prírodným živlom.

Počas jeho poslednej cesty do Jeruzalemu si Ježiš vybral púštnu cestu vedúcu cez Jericho. Je to obrovská púšť, ktorá zostupuje viac než 800 stôp (243m) pod úroveň mora. Jeho výstup do Jeruzalema (viac než 2500 stôp/762m nad úrovňou mora) predstavoval teda prevýšenie viac ako 3000 stôp (914m). Napriek tejto náročnej ceste bol hosťom v dome Marty a Márie ešte v ten istý večer a  bol tu Máriou pomazaný drahým vonným olejom.

Väčšina ľudí dnes vie len veľmi málo o takejto Ježišovej vitalite a výdrži. Mnohí z nás majú dosť po výstupe na mierny kopec; a teda myšlienka 70-míľovej chôdze nám môže pripadať takmer nemožná (aj keď v priebehu celého roka). Tí, ktorí v dnešnej dobe navštevujú Svätú Zem a nasledujú tu Ježišove kroky, robia tak zväčša v klimatizovaných autobusoch a sťažujú sa na strmosť kopca, ktorý musí byť vyšliapaný v Nazarete, Ein Karem a Jeruzaleme.

Jednalo sa o vytrvalých ľudí a nie o jemné postavičky, ktoré moderní umelci často znázorňujú. Neznamená to, že boli extrémne svalnatí, ale práve to, že boli zvyknutí na tvrdú fyzickú prácu, dlhé chôdze a iné formy ťažkostí, ktoré by odradili mnoho z nás.

Prekvapenie #2: Jeho hlasné a náročné kázanie

V tých dňoch neboli k dispozícii mikrofóny ani amplifikácie akéhokoľvek druhu. Kazatelia v tej dobe nepoužívali a ani nemohli používať jemný, sugestívny tón. Museli svoje posolstvo vykričať. Z tohto dôvodu boli nazývaní "mestskými krikľúňmi". Dokonca aj v interéri bol nutný zvýšený tón pretože v preplnenej miestnosti je zvuk dosť utlmený.

Ježiš často kázal vonku, občas davom pozostávajúcim z tisícov ľudí. Zvážte opäť Jeho výdrž a že takéto kázania boli viac o kričaní než o obyčajnom rozhovore či nabádaní. Pre nás by to bolo pravdepodobne veľkou výzvou keďže sme zvyknutí skôr na kázanie podobajúce sa skôr diskusii za posledných sto rokov.

Pár rokov dozadu som hovoril o Sviatosti Manželstva k veľkému zhromaždeniu veriacich v kostole. Z nejakého dôvodu ale miestny audio systém nefungoval. Mám síce silný hlas, ale vystupňovať ho v tak veľkej miestnosti vyžadovalo takmer kričanie. Snažil som sa to zmierniť tým, že som používal humor a iné uvoľňujúce metódy, ale okolo polovica publika naznačila (podľa výsledkov dotazníka, ktorý vyplnili), že som vyzeral nahnevane až prísne. Určite som nebol nahnevaný a hoci posolstvo tradičného manželstva je veľkou výzvou v modernom ponímaní, dôraz som kládol na to, že milosť v spolupráci s vernosťou a odpustením sú nevyhnutné pre celoživotnú lásku.

Ďalšou prekvapivou poznámkou k Ježišovmu kázaniu je to, že kázal po sediačky. Posvätný text potvrdzuje túto tradíciu vo viacerých častiach. Všetci starí rabíni kázali po sediačky pretože to bolo znakom autority.

Prekvapenie #3: Jeho nekompromisný postoj

Ježiš fungoval ako prorok, a proroci neboli nikdy z tých, ktorí by boli kompromitujúci či vágny. Akákoľvek analýza Ježišovho pravého posolstva (nie tá vyberavá a filtrovaná moderná verzia) znázorňuje, že robil veľké a nekompromisné nároky na kohokoľvek kto sa mal stať Jeho učeníkom. Musíme vykonávať pokánie a veriť Jeho Evanjeliu. Musíme jasne akceptovať že On je jediným svetlom, jedinou pravdou a jediným Synom Boha Otca. Nesmieme nikoho a nič iné milovať viac, než Jeho samotného. Toto sa týka ako našej rodiny tak aj základných vecí, ktoré potrebujeme k prežitiu ako napríklad naša kariéra či živobytie. Ak tak nečiníme, nie sme Ho hodní. Musíme si svoj vlastný kríž niesť každý deň. Musíme byť ochotní pre neho a jeho učenie trpieť dokonca až na smrť. Nestačí len milovať svojho suseda, ale aj svojho nepriateľa. Nestačí sa vyhýbať cudzoložstvu, musíme mať komplexnú sexuálnu čistotu, ktorá vylučuje všetky formy sexuálnej aktivity mimo biblického manželstva, dokonca aj nečisté myšlienky. Musíme odpustiť tým, ktorí nám ublížili inak Boh Otec neodpustí nám.

Znovu a znovu dookola skutočný Ježiš varoval ľudí o Pekle a o nevyhnutnosti mať triezvy a vážny úsudok o súdnom dni. Ježiš nebol nejaký nahnevaný kazateľ. Ježiš, ktorý nás miluje, varoval, že mnoho z nás nebude schopných a ochotných vstúpiť do Neba podľa jeho podmienok; len pár si vyberie úzku cestu kríža. Nie všetci, ktorí hovoria, "Pane! Pane!" vstúpia do Neba, ale len tí, ktorí plnia vôľu Boha Otca. Mnoho z nich si od Neho vypočuje, "Nepoznám ťa. Neviem odkiaľ si prišiel. Odíď odo mňa."

Neexistuje žiadny kompromis, žiadna tretia cesta. Nemôžeme slúžiť dvom pánom, Bohu a modle. Priateľ sveta je nepriateľom Boha (sám Pán varuje pred "kniežaťom tohto sveta" - pozn. editora). Povedal že nik, kto položí svoju ruku na pluh a neustále sa obzerá späť nie je hoden Božieho Kráľovstva. Na naše výhovorky a prosby o "vykonanie toho spoločne", by mohol odvetiť, "Nechajte mŕtvych pochovať ich mŕtvych, ale vy choďte a hlásajte Božie Kráľovstvo!"

Je len málo toho, čo by sme mohli nazvať jemným či umierneným ohľadom hlavného prúdu Ježišovho kázania. Hoci pozval svojich učeníkov aby ho odhalili ako pravého pastiera, pravého milovníka našich duší, ktorý nám môže dať pravý Chlieb po ktorom prahneme a trvalú vodu na uhasenie nášho smädu, chce od nás aby sme si niesli svoj kríž a nie ležali na gauči. Ježiš vyliečil mnohých, no trval na tom, že viera musí predchádzať vykonaniu zázraku.

Ježišov plán pre nás zahŕňa hlboký paradox; napáda každé z našich očakávaní. Neospravedlňuje sa za to, že urazil naše predstavy. Vyhlásil, že ak sa niekto bude cítiť zahanbený Ním alebo Jeho učením, tak on sa za túto osobu bude cítiť zahanbený v Súdny deň.  S múdrosťou sveta neexistuje žiadny kompromis.

Všetko toto, hoci to je jasne a zrozumiteľne zaznamenané v biblických textoch, je pohodlne zabudnuté. Väčšina moderných ľudí uprednostňuje nuansy a/alebo eufenizmy; preferujú sugestívny a príjemný tón. Ale Ježiš, tak ako proroci toho času, kombinoval spaľujúci úsudok svetských ciest s nekompromisným dôrazom na to, že si vyberáme stranu, ku ktorej sa chceme prikloniť.

Surprise #4: Jeho naliehavosť

Ježiš mal také presvedčenie, ktoré by mnoho z nás interpretovalo ako určitý druh ne-flexibility. Radi o veciach diskutujeme, uznávame spoluprácu a tímovú prácu.

Ježiš do takejto koncepcie vôbec nezapadá. On vedel presne čo chce urobiť. Poslal poslov pred sebou do každého mesta či dediny. Nebral do úvahy žiadne pripomienky od tých, ktorí namietali, že jedol s hriešnikmi. Keď dav namietal voči Ježišovmu učeniu (ako jeho učeniu o Eucharistii v Kafarnaume), neprehodnotil svoje slová a nezaplatil si publikum aby si zlepšil svoj verejný obraz. Nevybral si žiadne cieľové skupiny pre vyskúšanie svojich slov a myšlienok. Nie, Ježiš zdvojnásobil počet týchto sporných hlásaní a potom sa opýtal svojich učeníkov, či sa ho chystajú opustiť. Mal naliehavú úlohu vysvetliť pravdu a nie diskutovať o tom obšírne s kritikmi.

Ježiš bol neustále v pohybe a naliehavo nasledoval Svoju úlohu. Povedal svojim učeníkom, že musí pracovať pokým je stále deň, pretože temnota sa približuje keď práca stojí. Počas jeho poslednej cesty do Jeruzalema sa hovorí, že Ježiš "mal kamennú tvár", vyjadrenie, ktoré naznačuje úplné a pevné odhodlanie. Vydal sa na túto cestu vediac (a oznamujúc) že bude trpieť rukou človeka, zomrie a vstane z mŕtvych.

Ježišovi apoštoli sa zarazili a vzdorovali čudujúc sa tomu, prečo by tam šiel vediac že sa ho predstavitelia budú snažiť zabiť. Keď sa ho Peter pokúsil odradiť, Ježiš sa na neho nahnevane otočil, spochybnil jeho svetské zmýšľanie a nazval ho Satanom.

Nie, Ježiš by sa neodvrátil. V jednej chvíli pokarhal slabú vieru Apoštolov hovoriac: "Ako dlho vás ešte budem musieť tolerovať?!" a taktiež varoval: "Kto sa so mnou nezhromažďuje, rozptyľuje."

Takže Ježiš bol naliehavý a nezastaviteľný. Medzitým jeho Apoštoli kolísali medzi odporom voči hroziacemu nebezpečenstvu, odmietaním a vyhýbaním sa. Viac ako raz sa posvätný text zmieňuje o tom, že sa ho báli opýtať sa akékoľvek iné otázky.

Nič nemohlo Ježiša zastaviť. Dokonca aj pri Poslednej večeri ako povstal a šiel naproti svojmu umučeniu, Ježiš hovorí: "Svet musí vedieť, že milujem Boha Otca a že On ma poslal. Vstaňte. Poďme odtiaľto."

Len krátko (v záhrade) Ježiš vyjadril mierne pochybnosti. No tie boli rýchlo vyriešené: čokoľvek Boh Otec chce, s tým bude súhlasiť. Sme zachránení ľudským rozhodnutím božského človeka.

Prečo takáto naliehavosť? Aby sme boli zachránení! Teraz je moja duša skrúšená. Čo mám povedať? Otče, zachráň ma pred touto hodinou? Veď práve pre túto hodinu som prišiel. (Ján 12:27).

Som presvedčený, že celá táto naliehavosť by nás prekvapila. Sme viac spokojný s Ježišom, ktorý putoval požehnávajúc ľudí, rozprávajúc príbehy a ktorý sa až úplne na záver dostal do problémov. Nič nemôže byť viac vzdialené od zapísanej histórie v posvätnom písme. Vediac o všetkom čo sa udeje Ježiš nebojácne vyrazil naproti svojmu cieľu a nedovolil by ničomu aby ho zastavilo alebo odchýlilo. Toto bola vôľa Jeho Otca a on bol naliehavý.

Áno, domnievam sa, že väčšina z nás by bola prekvapená keby sme stretli Ježiša z doby okolo roku 30 n.l. Tým, ktorí sa nestotožnili s biblickými textami a radšej si svoj obraz Ježiša nahradili modernou verziou, ktorá je na míle ďaleko od zaznamenanej pravdy by Ježiš mohol pripadať arogantný a dokonca aj netrpezlivý. Videli by Ježiša hovoriť hlasne-dokonca otvorene-tak ako to robili proroci. No nebolo by tu nič z milého Ježiša, ktorého každý uprednostňuje? Samozrejme že by bolo, no nie v takom veľkom množstve ako väčšina súčasných ľudí preferuje.

Možno urobím dobre keď to zakončím slovami Rossa Douthata, ktorý vo svojej knihe Zlé Náboženstvo, pekne sumarizuje:

Kresťanstvo je paradoxným náboženstvom pretože Žid z Nazaretu je paradoxnou postavou. Žiadna z historických osobností neobsahuje toľko prostostí ako Ježiš z Nového Zákona. Je celibátnym askétom, ktorý si užíva stolovanie s mýtnikmi a mení vodu na víno počas svadby. Je apokalyptickým prorokom v jednu chvíľu, a starostlivým a múdrym etikom v ďalšiu. ...Sľubuje že postaví rodičov proti svojim deťom a potom neschvaľuje rozvod; stýka sa s prostitútkami zatiaľ čo odsudzuje dokonca aj chlípne myšlienky... Dokáže byť rovnostárskym a hierarchickým, jemným a netrpezlivým, výnimočne štedrým a výnimočne kritickým. Vydá neskutočne ťažké zásady a potom odpustí aj tým najhorším hriešnikom. Žehná pokojným a potom prisľubuje že priniesol meč a nie mier. V jeden moment je nadľudským a v druhý moment narieka.

Pýchou Kresťanskej ortodoxie, tak ako je kodifikované rádmi rannej Cirkvi a vyjadrené v ich učení, vždy bola jej vernosť v osobu Ježiša. ...[Kde kacírstvo hovorí ktorý] Oba tvrdia ortodoxia. Cieľom veľkých kacírstiev, na druhej strane, bolo vždy vytiahnuť z napätia evanjelických príbehov viac konzistentného, efektívnejšieho a neprotirečivého Ježiša [1].