Rakúski kňazi tiahnu proti Vatikánu

4,463
Kultúra smrti

Vyše tristo rakúskych kňazov a diakonov združených v Pfarrer Initiative(iniciatíva farárov) v polovici júna zverejnilo tzv. Výzvu k neposlušnosti, ktorá požaduje svätenie žien, ženatých mužov a udeľovanie Eucharistie všetkým veriacim dobrej vôle.

Posolstvo rakúskej výzvy je jasné: cirkev odmieta nevyhnutné reformy, biskupi sú nečinní a to kňazov oprávňuje konať autonómne, pridŕžajúc sa len vlastného svedomia. Súčasťou potrebných zmien by malo byť nielen svätenie žien a ženatých mužov, ale aj udeľovanie Eucharistie rozvedeným či povolenie kázať vyškoleným laikom.

Kardinál Schönborn: Som z vás sklamaný

Iniciatíva farárov, ktorá je za touto výzvou, sa zviditeľnila už aj v minulosti. Minulý rok na jar, keď sa znásobili mediálne aktivity usilujúce sa urobiť Benedikta XVI. zodpovedným za sexuálne zlyhania kléru počas uplynulých desaťročí, ho iniciatíva vyzvala k rezignácii na pápežský stolec. Na jeseň 2010 zasa vystúpila s požiadavkou spoluúčasti na výbere nových rakúskych biskupov. Začiatky iniciatívy však siahajú až do apríla 2006, kedy vydala svoje prvé vyhlásenie s názvom Mit brennender sorge. Paradoxne, rovnaký názov nesie aj encyklika Pia XI., v ktorej v roku 1937 „s úzkostlivou starostlivosťou“ („mit brennender sorge“) varoval pred nacistickou ideológiou. Zdá sa, že rakúski iniciátori chcú tentokrát varovať cirkev pred ňou samou.

Pritom nejde ani tak o samotné požiadavky, nakoľko o mnohých z nich sa vedie otvorená teologická diskusia, ale o spôsob ich presadzovania. Zdôraznil to aj viedenský arcibiskup, kardinál Christoph Schönborn, ktorý signatárom odpovedal nezvyčajne otvoreným a kritickým listom. Začiatkom júla ho publikoval diecézny časopis Thema Kirche. Hovorcu iniciatívy Helmuta Schüllera si zároveň pozval na osobný rozhovor.

V úvode listu sa kardinál jeho autorov opýtal, ako by vyzerali rodiny, keby sa v nich z neposlušnosti urobila cnosť. „Nie je nutné vždy súhlasiť s každým rozhodnutím cirkvi, najmä v disciplinárnej oblasti, a je tiež pochopiteľné urobiť v istých prípadoch rozhodnutia odlišné od názoru kúrie. (...) Ale ten, kto jasne odmietne princíp poslušnosti, rozbíja jednotu,“ pokračuje Schönborn s upozornením, že s odpoveďou chvíľu čakal, pretože nechcel odpisovať s „hnevom a mrzutosťou“. Kňazom zároveň pripomenul, že každý z nich pred spoločenstvom veriacich „slobodne a dobrovoľne“ sľúbil úctu a poslušnosť.

Svedomie, na ktoré apelujú signatári, je podľa kardinála potrebné vždy nasledovať – ak je formované a sebakritické. Ak by niekto aj vtedy dospel k presvedčeniu, že Rím sa vybral nesprávnou cestou, ktorá závažne odporuje Božej vôli, musel by v krajnom prípade vyvodiť ten dôsledok, že sa ďalej vydá inou cestou. Túto zaujímavú myšlienku kardinál uzavrel vyjadrením svojho presvedčenia, že k takejto extrémnej situácii nedošlo. Zdá sa však, že tisícky rakúskych veriacich dospeli k inému záveru. Podľa niektorých údajov od roku 1976 vystúpilo z cirkvi v Rakúsku z rôznych dôvodov 1,3 milióna veriacich.

Biskupi „na koberci“

Najnovšia iniciatíva časti rakúskeho kléru napriek všetkému neprekvapuje. Podobné výzvy a apely odtiaľ vychádzajú so železnou pravidelnosťou. Naposledy to bolo memurandum profesorov teológie z nemecky hovoriacich krajín. Zo smerovania rakúskej cirkvi má Vatikán už dlhší čas oči v smútku. V júni 2009 museli zástupcovia rakúskych biskupov, vrátane kardinála Schönborna, ktorý je bývalým Ratzingerovým žiakom, dokonca napochodovať na koberec do Vatikánu. Jedným z hlavných dôvodov bola udalosť zo začiatku roka 2009, kedy musela aj Svätá stolica cúvnuť pred protestmi časti rakúskej verejnosti, ku ktorým sa pridalo aj niekoľko biskupov. Takúto reakciu vyvolal zámer Benedikta XVI. vymenovať za pomocného biskupa Linczu Gerharda Wagnera. Dôvodom boli údajné Wagnerove konzervatívne postoje a kontroverzné vyhlásenia. Ešte pred biskupskou vysviackou sa Wagner zriekol úradu, čo pápež akceptoval.

Rakúskym biskupom sa nepozdával konzervatizmus ich nového spolubrata, ale pritom vo svojich diecézach tolerujú vážne liturgické prešľapy a verejný konkubinát niektorých (aj vysokopostavených) kňazov, napísal vtedy na svojom blogu Palazzo apostolico vatikanista Paolo Rodari. Jeden z takýchto liturgických excesov sa odohral počas slávnosti Kristovho Tela a Krvi v roku 2009 vo farnosti Stadtpfarre Urfahr, v spomínanej diecéze Lincz. Miestny kňaz Helmut Part počas tradičnej eucharistickej procesie spojenej s týmto sviatkom niesol namiesto monštrancie s premenenou hostiou „čosi, čo pripomínalo veľký peceň chleba“ (Rodari). Nečudo, že medzi biskupmi pozvanými do Vatikánu bol vtedy aj biskup Linczu Ludwig Schwarz. Iba biskupi a kňazi, ktorí žijú svoje poslanie „v plnej vernosti II. vatikánskemu koncilu a pokoncilovému magistériu cirkvi“, si môžu byť istí správnosťou svojich krokov, pripomenul im vtedy Benedikt XVI.

Imrich Gazda

DISKUSIA k článku