Vatikán nateraz neodpovie na list štyroch kardinálov Joachima Meisnera a Waltera Bandmüllera z Nemecka, Carla Caffarru z talianskej Bologne a Lea Burkeho z USA, ktorí od pápeža žiadajú viac jasnosti v prístupe k znovu zosobášeným rozvedeným.
Kongregácia pre náuku viery koná a hovorí „s autoritou pápeža“ a nemôže sa podieľať „na spore názorov“, ako povedal jej prefekt kardinál Gerhard L. Müller vo štvrtok v interview pre „Kathpress“ v Ríme a dodal: „Vidím v tom nebezpečenstvo polarizácie.“
Müller potom poukázal na to, že list je adresovaný osobne pápežovi. Ten však môže poveriť Kongregáciu pre náuku viery ad hoc, aby spor názorov urovnala. Kongregácia je kompetentná pre všetky otázky viery Cirkvi a morálnu náuku.
Štyria kardináli sa pápeža pýtajú, či je teraz vo výnimočných prípadoch povolené prijímanie pre znovu zosobášených rozvedených po jeho exhortácii „Amoris laetitia“. Uverejnenie otvoreného listu odôvodnili kardináli tým, že pápež sa rozhodol im neodpovedať a že chcú napomáhať ďalšiu diskusiu.
Prefekt Kongregácie pre náuku viery vyzval k vecnému vedeniu diskusie o „Amoris laetitia“ a povedal:
„V tomto momente je pre každého z nás dôležité, aby sme zostali vecnými a nenechali sa vohnať do polarizácie, alebo ju dokonca podnecovali.“
K spornému bodu samotnému, či môžu byť rozvedení v odôvodnených prípadoch pripustení ku svätému prijímaniu sa kardinál priamo nevyjadril.
Poukaz na odpoveď kardinála Ratzingera z r. 1993
Kardinál však zdôraznil, že tento dokument sa nesmie interpretovať tak, akoby predchádzajúce výpovede pápežov a Kongregácie pre náuku viery už neplatili. Potom výslovne spomenul oficiálnu odpoveď Kongregácie pre náuku viery na pastiersky list troch nemeckých biskupov z r. 1993 k svätému prijímaniu pre rozvedených. V nej kardinál Jozef Ratzinger ako vtedajší prefekt kongregácie odmietol snahu biskupov umožniť dotyčným v jednotlivých prípadoch pristupovať ku svätému prijímaniu.
„Nerozlučiteľnosť manželstva musí byť neotrasiteľným vieroučným základom každej pastorácie,“ zdôraznil kardinál Müller. „Súčasne chce František všetkým, ktorých manželstvá a rodiny sa nachádzajú v kríze, pomôcť nájsť cestu v zhode so stále milosrdnou Božou vôľou.“
Kardinál Müller ďalej odmietol správy o údajných bojoch vo Vatikáne. Fámy a stereotypy o „mocenskom boji za kulisami, alebo ‘vysokými múrmi Vatikánu’ medzi reformátormi a ľuďmi, čo reformy brzdia“ iba ukazujú, „aké skazené je myslenie a vnímanie mocenských kategórií“. Ide tu o „víťazstvo pravdy a nie o triumf moci!“ ako zdôraznil kardinál.
Kausa „štyria kardináli“ sa v utorok a stredu postarala o celosvetový rozruch, pretože španielsky portál „Religion Confidencial“ citoval dekana vatikánskeho súdu Rímskej róty, arcibiskupa Pia Vita Pinta, slovami, že títo kardináli by mohli stratiť svoju hodnosť.
Táto veta nie je korektná, napísal portál teraz. Dekan skôr zdôraznil, že František nie je pápežom minulosti, ktorý by kardinálom odobral hodnosť. „František to neurobí,“ citoval portál teraz Pinta. Ďalšie kritické pasáže portál nezmenil, medzi nimi otázku Pinta:
„Akú Cirkev bránia títo kardináli? Ich otvorený list je závažným škandálom.“