Prečo argumenty o náboženskej slobode nezaberajú

626
Lucia Salomonová
Kultúra smrti

Som oddaný a verejný obhajca manželstva založenom na rodovej príslušnosti. Mnohí z mojich kolegov - zástancov manželstva muža a ženy citujú náboženskú slobodu ako argument proti predefinovaniu manželstva. Aj keď mám veľkú úctu k tým, ktorí podporujú tento názor, musím s ich hodnotením zdvorilo nesúhlasiť.

Rozruch nad zákonom o obnovení náboženskej slobody v Indiane ukazuje, že argumenty náboženskej slobody už nezaberajú. Nemám z toho radosť, keď to hovorím. Ale argumenty náboženskej slobody nie sú dostačujúce na to, aby prinútili našich spoluobčanov k obetovaniu niečoho, čoho si vážia, a to k obetovaniu sexuálnej slobody.

Myslím si, že je to kvôli trom dôvodom.

Čoraz viac našich spoluobčanov neverí v žiadneho boha. Značný počet sa charakterizuje ako duchovne založení, no nie nábožní.

Náboženská situácia v Amerike bola v čase jej založenia celkom iná. James Madison hovoril za väčšinu, keď považoval náboženstvo za „povinnosť, ktorú dlhujeme nášmu Stvoriteľovi a je to spôsob, ako mu to splatiť.“ Keď si toľko ľudí myslí, že nemajú akúkoľvek „povinnosť ku Stvoriteľovi,“ sociálny základ, ktorý vytvára náboženskú slobodu aktraktívnou alebo dokonca zrozumiteľnou, už naďalej neexistuje.

Čiže, 1. dôvod, prečo náboženská sloboda nefunguje: ľudia, ktorí neveria v Boha by sa nevedeli rozhodnúť, ktorí veriaci sú v praktizovaní náboženstva tou skupinou, ktorá je "viac v problémoch".

Na druhej strane, ich polemiky (duchovne založených verzus veriacich) ohľadom náboženskej slobody sa netýkajú transubstanciácie, Svätej trojice alebo predurčenia. Diskutujeme o sexe: o potratoch, antikoncepcii, homosexualite a podobných témach.

Našich spoluobčanov zaujali a sú verní určitému názoru o význame ľudskej sexuality a jej mieste v našom živote. Milióny ľudí si podľa týchto názorov usporiadali životy. Keďže neexistuje iná, príťažlivá alternatíva, týchto názorov nevzdajú.

Čiže, 2. dôvod, prečo náboženská sloboda nefunguje: žiadame našich spoluobčanov, aby sa vzdali niečoho, čo si vážia, bez toho, aby sme im ponúkli niečo, čo ocenia.

Napokon, keď hovoríme o náboženskej slobode, kladieme dôraz na seba. Nemáme radi HHS kandidátov (?), pretože to škodí našim náboženským inštitúciám. Nemáme radi manželstvá rovnakého pohlavia, pretože je to proti našim presvedčeniam.

Čiže, 3. dôvod, prečo náboženská sloboda nefunguje: znie to, ako keby sme o sebe bedákali. Nikto nemá rád bedákanie.

Úprimne si myslím, že ďalší apel na náboženskú slobodu nebude našej veci nápomocný. Tieto argumenty nepomáhajú nejakej aktuálnej záležitosti, ako napríklad obhajoba manželstva medzi mužom a ženou. A už vôbec argumenty náboženskej slobody neprispievajú k všeobecnej príčine dlhodobej záležisti akou je samotná Cirkev. Odvolať sa raz na náboženskú slobodu dáva zmysel, ale viackrát už nie.

Potrebujeme inú stratégiu: bojovať proti sexuálnej revolúcii, lebo tá zasahuje ľudí najviac.

Mám na mysli celú sexuálnu revolúciu. Mlčky sa presúvame k skorším fázam sexuálnej revolúcie, tým, že o nich hovoríme tak málo. Jedinou vážnou výnimkou tohto všeobecného tvrdenia je potrat: Katolícka cirkev a nedávno aj ďalší kresťania sa postavili vo vznešenom boji proti veľkj mašinérii potratov. Ale čo iné aspekty sexuálnej revolúcie? Rozvod? Antikoncepcia? Sexuálne zneužívanie na školách financované daňovými poplatníkmi? Veľmi nie.

Je to ako keby sme hovorili: „Páči sa nám sexuálne revolúcia: len sa nám jednoducho nepáčia tie časti o homosexuáloch.“ Jednoduché to nebude. Nie je to spravodlivé voči jednotlivcom, ktorých priťahuje rovnaké pohlavie a je to intelektuálne nekonzistentné, pretože akceptovanie manželstva bez ohľadu na pohlavie skutočne závisí od nášho prijatia týchto skorších fáz sexuálnej revolúcie.

Je pravda, že neexistuje žiadny reálny základ, ktorý by vyhral vo voľbách v niektorých z týchto otázok. Veľmi zle. Jednoducho to znamená, že sme v týchto záležitostiach nejednali dosť často a presvedčivo. Pro-life hnutie ukázalo, že je možné vybudovať volebný obvod pre Kultúru života.

Pravda je, že sexuálna revolúcia ublížila miliónom ľudí: deti rozvedených, ktorých rodiny sa rozpadli a nikdy viac sa už necítili ako súčasť skutočnej rodiny. Neochotne rozvedení ľudia, ktorí chceli zostať v manželstve, ale jeden z partnero to ukončil. Zlomené srdcia žien stredného veku, ktoré „mali všetko“, okrem detí. Teraz sú už na to pristaré. Utečenci z kultúry nezáväzného stretávania sa, blázniví, cynickí a zostarnutí ešte predtým, ako prišiel ich čas. Mohol by som spomenúť mnoho ďalších skupín ľudí. Potrebujú našu pomoc pri spájaní bodov medzi klamstvami sexuálnej revolúcie a biedou, ktorú prežívajú.

Nemám na mysli neúctu k niekomu. Mnoho obhajcov náboženskej slobody takisto hovorilo proti tomuto zlu. Moja myšlienka spočíva v tom, že výchova k náboženskej slobode už neposilňuje náš boj: práve naopak, oslabuje ho.

Kresťanstvo má životaschopnú, humánnu, intelektuálnu súvislú alternatívu k sexuálnej revolúcii. Pohlavný styk plodí deti. Deti potrebujú svojich vlastných rodičov. Muži a ženy sú rozdielni. To sú fakty: snažiť sa vybudovať celú spoločnosť okolo ich protikladov je neľudské a nemožné.

Naša spoločnosť zúfalo potrebuje počuť toto posolstvo. Zamerať sa na náš Prvý dodatok ústavy je rozptyľovanie pozornosti iným smerom. Ak veriaci nebudú hlásiť tieto pravdy, kto bude?