Pre tradicionalistov budú urážky pokračovať až pokým nepríde morálne uzdravenie

1,190
Lucia Salomonová
Neutral

V katolíckej blogosfére sa opäť objavila bežná sťažnosť proti tradicionalistom, že sme nároční a neznesiteľní. Tentokrát to prichádza k nám s láskavou pomocou stránok Unam, Sanctam, Catholicam (blog, ktorý oceňujem a príležitostne si ho rád prečítam).

V jeho najnovšom príspevku sa ale Bonifác (autorský pseudonym) zaoberá vnímaným problémom vulgárnych a neznesiteľných tradicionalistov a diecéznych kňazov, ktorým robia zrejme zo života peklo. Dvaja konkrétni kňazi sú (anonymne) profilovaní: jeden bol v seminári, keď pápež Benedikt vydal Summorum Pontificum a druhý duchovný sa už učil tradičnú latinskú omšu v 2007, keď Benedikt vydal svoj medzník motu proprio.

V článku sa píše, že prvý kňaz úplne vzdal slúženie tradičnej sv. omše a ďalší je tesne pred týmto krokom, zdá sa, pretože:

...ľudia, ktorí navštevovali tradičnú latinskú omšu boli tak hlúpi, veľmi kritickí a tak neznesiteľní, že nakoniec prestal slúžiť tradičnú sv. omšu úplne... (on) nechce mať nič spoločné s komunitou za latinskú omšu.

Navyše druhý anonymný kňaz uvádza, že účastníci tradičnej latinskej omše:

...sú neochotní, aby sa dobrovoľne prihlásili na akúkoľvek farskú akciu alebo na inú farskú funkciu. On (kňaz) urobil zaujímavé pozorovanie a ja parafrázujem, čo povedal: „Je to niečo ako keď latinská omša je ‘fix’, niečo ako naháňať sa stále dookola.“ Hľadajú hocikde, kde môžu dostať ‘svoju’ omšu a potom idú ďalej.“ Cítil, ako keby odmietli zasadiť svoje korene do svojej farnosti. Brali, ale nedávali. Nedávajú nič iné, len bolesti hlavy.

Budem sa zaoberať nedostatkom láskavosti, ktorú (niektorí) tradicionalisti môžu prejaviť neskôr, ale najprv mi dovoľte tento krátky prejav:

Tento konkrétny post v Unam, Sanctam, Catholicam (rovnako ako mnohé z týchto opakujúcich podpichnutí proti „neznesiteľným tradíciám“, ktoré nájdeme na sociálnych sieťach a na internete) odhaľuje oveľa väčší a stále viac prevládajúci dnešný problém v Cirkvi: nepretržitý nedostatok podpory pre tradičnú latinskú omšu.

Prvý kňaz, ktorý sa v článku profiluje, uvádza, že predtým, než to úplne vzdal, ponúkal latinskú omšu „polopravidelne“. Nie som si istý, čo sa píše vo vašom katechizme, ale moje inštrukcie sú, že svätá omša je týždenná povinnosť, nie „polopravidelná“ povinnosť. Viem veľmi málo o komunitách s latinskými omšami, ktorým sa dobre darilo s jednou tradičnou omšou do mesiaca (alebo polopravidelne.)

Zo štatistík vieme, že zo 75-85% sebaoznačujúcich katolíkov hocikde na svete vynecháva omšu v nedeľu. Inak povedané, drvivá väčšina účastníkov katolíckej rodiny Novus Ordo nepocestuje trikrát, štyrikrát alebo päťkrát 10 minúť do svojej geografickej farnosti, kde sa uskutočňuje omša každý týždeň.

Teraz si vezmite tých istých katolíkov a požiadajte ich, aby jazdili jednu alebo dve hodiny na omšu a pozrite sa, koľkí sa obťažujú že sa vôbec ukážu. Od tradicionalistov sa pravidelne očakáva, že naložia svojich 5,6,7 (alebo viacej) detí a pôjdu 2-3 hodiny (spiatočná cesta) raz do mesiaca na omšu. Očakávanie je nerealistické a bezcitné. A aj napriek tomu mnohí takto jazdia, len aby boli kritizovaní za to, že si nezakladajú korene a sú viacej aktívni vo farnosti, ktorá nie je ich vlastná.

Vo všetkej láskavosti by som sa opýtal tých kňazov, ktorí ponúkajú latinskú omšu a sú frustrovaní tradisionalistami aby pochopili, že rodiny, ktoré cestujú (v niektorých prípadoch) z iných diecéz a po mnohých farnostiach aby navštívili latinskú omšu, zvyčajne nemôžu urobiť takúto jazdu viac ako raz za týždeň. Jednoducho to nie je možné.

Navyše, mnohí „naháňajú“ tradičné omše. Musia to urobiť, keďže tradičné latinské omše sa slúžia len jednu nedeľu za mesiac o 16:00 (alebo neskôr) alebo na „polopravidelnej“ báze. Poskytnutie stabilného miesta pre omšu bude prirodzene vyvolávať...stabilitu!

Pokiaľ ide o všeobecnú charakterizáciu týchto kňazov, že väčšina týchto tradicionalistov je neslušná, navrhujem toto: sprístupniť omšu vo vašej vlastnej geografickej komunite. Skončite s vytváraním samo sa naplňujúceho proroctva o nízkej účasti a okrajových účastníkov tým, že plánujete zriedkavé omše a v nevhodných časoch.

Ak ste kňazom, ktorý chápe obrovskú milosť prijímanú z omše, prijímanú z Boha a organicky vyvinutú (s minimálnymi zmenami) počas 2000 rokov, potom to ponúknite priamo uprostred vašich nedeľných omší, ako to robia v diecéznych farnostiach ako Sv. Mária v Norwalku, Connecticut alebo farnosť Sv. Ducha v Tivertine, Rhode Island.

Prosím, dajte nám vedieť, či Novus Ordo dochádzajúci katolíci vo vašej farnosti prijímajú tradičnú katolícku omšu. Potom tých, ktorých máte, nie sú ani neokatolíci, ani tradicionalisti, ale jednoducho katolíci, a tí, ktorí sú hrubí a neznesiteľní budú takí kvôli ich osobným chybám, nie kvôli omši, ktorú navštevujú.

Samozrejme, niektorí tradicionalisti musia prejaviť väčšiu lásku voči svojim farárom. Všetci z nás, bez ohľadu na formu, tak musia urobiť. Veriaci sú našim kňazom dlžní trpezlivosť, uistenie, vďačnosť a predovšetkým modlitby.

Tu však opäť poznamenávame, že kňaz, ktorý ponúka tradičnú sv. omšu raz v nedeľu za mesiac a v 2 hodiny vzdialenom mieste, nemusí nutne plniť úlohu predstaveného duchovného pre tieto duše. Ich biskup vo veľkej miere zlyhal tým, že nepodporoval širšiu dostupnosť latinských omší.

Tam, kde sa týždenne ponúka tradičná nedeľná omša, existuje niekoľko najlepších postupov, ktoré sa môžu použiť na zvýšenie podpory a rozvíjanie rastu. Nie sú v žiadnom určitom poradí:

  • vytvorte malý výbor veriacich účastníkov, ktorí premýšľajú o spôsoboch, ako pokračovať v tradičnej omši bez toho, aby ste sa do toho miešali,
  • určte jedného alebo dvoch lídrov, ktorí budú (výlučne) zodpovední za to, aby si vzbudzovali požiadavky a ponúkli návrhy vášmu farárovi,
  • s povolením kňaza oznámte tradičnú omšu vo farnosti. Môžete to urobiť prostredníctvom informačnej tabuľky alebo stánku na poskytnutie literatúry, ponúkanie predbežne schválených letákov a zapísanie e-mailových adries pre budúce aktualizácie,
  • spolupracujte s kňazom, aby ste vytvorili školu, naplánujte vzdelávacie stretnutia o tradičnej liturgii a trénujte pomocníkov k omši,
  • povzbudzujte účastníkov latinských omší, aby sa modlili za svojho kňaza: kňazom, ktorí prevzali na seba (často nepopulárnu) úlohu tradične priateľských kňazov je možné ponúknuť ružencové kytice, novény a skutky pokánia.

Všetky vyššie uvedené návrhy predpokladajú, že ste v prostredí, ktoré podporuje tradičnú omšu.

Bohužiaľ, pre tradicionalistov sa zdá, že urážky budú pokračovať až kým sa morálka nezlepší. Celkom iste je to kríž, ktorý treba nosiť, ale môže sa to urobiť s milosťou a láskou. Musí sa to urobiť s milosťou a láskou.

A medzitým možno viac duchovenstva a laikov prestane hľadať stereotypy, keď uvidia tradičných katolíkov a začnú vidieť skupinu veriacich, ktorí zúfalo potrebujú komunitu, stabilitu a farský domov.