Prečo si pro-potratové aktivistky vyzliekajú šaty?

2,353
Kultúra smrti

Videl som veľa bizarných odpovedí na pro-life aktivizmus. Napríklad neslušné transparenty, oplzlé verše, ukážky násilia, nesúrodé vyhrážky, ktoré, zdá sa, často zahŕňajú použité tampóny, či dokonca aktivistov oblečených ako gigantické pohlavné orgány.

Okrem toho ma svojou kontraproduktívnou stupidiou a morálnou zaslepenosťou neprestáva udivovať ešte jeden fenomén, a síce narastajúci počet „feministických“ protestujúcich, takmer výlučne žien, ktoré sa vyzlečú, aby proti niečomu „protestovali.“ Zvyčajne je to proti ochrane nenarodených detí alebo podobným prejavom nesúhlasu s totalinýmm kultom smrti a sexuálnej revolúcie.

Keď sa ma pýtajú, čo je najtrápnejšou reakciou na prácu pro - life organizácií, snažím sa im rozrpávať práve o tomto fenoméne. Je pre nich ťažké tomu uveriť. Aj mne. Ale stále častejšie sa to deje.

Jedna študentka si napríklad nahá sadla priamo pred našu pro-life výstavu na univerzite v Britskej Kolumbii (Kanada). V roku 2012 sa niekoľké protestujúce rozhodli proti nášmu celonárodnému turné prostestovať tým, že prišli od pása nahor nahé. Na prezentácii v Londýne (provincia Ontário, Kanada) sa na pro-life prosteste organizovanom Uniou kanadských autopracovníkov, objavila nahá skupinka pro-potratových aktivistiek. A samozrejme nesmieme zabudnúť na minuloročný Pochod za život, kde sa aktivistka Femen hodila hore bez" na pozoruhodne pokojného biskupa prihovárajúceho sa davu s výkrikom: „J...m vašu morálku.“

Pomysleli by ste si, že takéto správanie vyvoláva skôr hnev ako obdiv. Lenže väčšina miestnych samospráv využíva naše dane v tomto roku na to, aby v podporili" deň, ktorý je venovaný takémuto typu spravania. Je to deň, kedy sa koná pochod Pride.

Aj ženy správajúce sa tak, ako sme uviedli vyššie, sa dnes všeobecne označujú ako „odvážne.“ Dokonca aj obľúbená, ale až únavne ľavicová stránka Upworthy (čiže v preklade „hodnotné, cenné,“ pp.) nedávno propagovala video pouličnej aktivistky, ktorá protestovala proti obťažovaniu „ženy nedávidiacich svíň", pričom stála na ulici len v spodnej bielizni. (Drobný tip: Protestovať proti tým, ktorí nenávidia ženy a posudzujú Ťa iba na základe Tvojho tela, tým, že im ukážeš, čo chcú vidieť, nie je prejavom odporu, ale podrobenia sa. Protestovať proti faktu, že sa k Tebe chlapi nesprávajú s úctou tým, že sa správaš, ako by si žiadnu sebaúctu nemala, je kontraproduktívne. „Ten chlap drzo naznačil, že ma chce vidieť nahú. Dobre, ja mu ukážem! Tým, že mu ukážem, čo chce vidieť! Počkajte ...“)

Prieskum o neslávnej nudistickej aktivistickej skupine Femen („Našou misiou je protest, našou zbraňou holé prsia.“) ukazuje, ako tento fenomén využíva ľudí (aj keď niekedy neúmyselne). V nedávnom dokumente vodca skupiny, Viktor Sviatski, pripustil, že pravdepodobne celú skupinu začal, aby „dostal dievčatá“ a že si  do svojej skupiny dôsledne vyberal iba tie najpríťažlivejšie. Dokument odhaľuje aj to, že Sviatski opisuje dievčatá z Femenu ako „slabé“ a často ich verbálne napáda.

Tieto samovražedné tendenciu moderného feminizmu by vlastne boli na smiech, keby neboli také tragické.

Fenomén verejnej nahoty je však viac ako iba nesúrodé protesty. Je to spôsob, ako donútiť ľudí akceptovať ktorýkoľvek, a zároveň všetky prejavy sexuálnej revolúcie. Ako som si pred časom všimol: verejnosť je teraz pravidelne donucovaná pozerať sa na nevkusné a vysoko exhibicionistické homosexuálne pochody Pride alebo „pochody pobehlíc“ (pochod, kde sú niektoré demonštrantky oblečené ako prostitútky. Týmto spôsobom v roku 2011 impulzívne zareagovali niektoré feministické prúdy na vyjadrenia kanadského policajta, ktorý v dobrom úmysle varoval dievčatá na jednej strednej škole, že „by sa nemali obliekať ako pobehlice“, ale aby aj striedmosťou v obliekaní znížili riziko obťažovania či znásilenia. Z dôvodu diktatúry politickej korektnosti z toho vznikol obrovský škandál v Kanade i vo svete, pp.) Za bizarné sa však nepovažujú exhibície, ktoré organizujú drobné minoritné skupiny. Nie, politici, ktorí sa odmietnú zúčastniť na takomto pochode, sú vysoko postavenými „kňazmi" Nového morálneho poriadku označení za heretikov. Ten však nemá žiadny poriadok, iba hrdosť na to, že ho nemá. 

Liberálni aktivisti nechcú, aby bol štát mimo spálne, chcú, aby bol v spálni. Hlasne tlieskajúc veciam, ktoré sa tam dejú, bez toho, aby niekoho súdil. Ale zároveň pritakávajúceho a platiaceho za pilulky a kúsky gumy, aby zabezpečil, že sa tieto veci neskazia a nevyústia v rozmnožovanie alebo infekcie.

Vaše modlitby nie sú na verejnosti vítané, ale vaše pohlavné orgány áno. Cisár nemá šaty a celkom si to užíva. Kým z odporujúcich katedrál nezavanie štiplavý vietor morálnej pravdy, ktorý by mohol spôsobovať rozpaky. 

Možno však je na obzore nádej. Dôkazom je obrovská popularita kníh ako Návrat k cudnosti od Wendy Shalitovej, rovnako aj narastajúci nezáujem o nudistické pláže na miestach ako je Francúzsko. Niektoré „feministky“ na tieto trendy reagovali podraždene a sťažovali sa, že všetky ťažko vybojované víťazstvá sú odkopnuté nevďačnými deckami dneška. A možno si len veľa žien uvedomilo, že dovoliť mužom, aby na ne na verejnosti zízali ako na nejaké objekty, nemá tú správnu šťavu.

A možno len ľudia začali znova objavovať ľudskú cnosť, ktorá bola kedysi tak vysoko cenená, no dnes je už takmer zabudnutá. Dôstojnosť.