Prečo sa Fico zľakol pastierskeho listu

17.12.2013SK
2639 0 0
Kultúra smrti

Predseda vlády slovenským biskupom odkázal, aby nedávali odporúčania o tom, koho voliť. Ich list si totiž vypočula aj významná časť jeho voličov.

Niekoľko dní po tom, ako v kostoloch odznel diskutovaný pastiersky list, ozval sa slovenským biskupom aj Robert Fico. Bol to direktívny list. Odkázal im, aby sa nestarali do jeho vecí.

Biskupi totiž v pastierskom liste naznačili, že súčasná vláda si neosvojila princípy toho, čo nazývajú kultúrou života. A že takých politikov by ľudia voliť nemali.

Premiér reagoval o niekoľko dní oficiálnym listom. Podľa informácií denníka SME poslal predseda vlády biskupom dlhý list, v ktorom im odporučil, aby rešpektovali politiku vlády a nedávali veriacim odporúčania ohľadom volieb a volebných kandidátov.

Konferencia biskupov sa k listu vyjadriť nechcela, korešpondenciu považuje za dvojstrannú záležitosť. Úrad vlády do uzávierky nereagoval.

Nezvyčajná výmena

Takúto výmenu názorov medzi konferenciou biskupov a vládou možno považovať za nezvyčajnú. Ide o prvý prípad v novodobej histórii Slovenska, keď biskupi priamo v pastierskom liste kritizovali vládnu moc. Doterajšie verejne vyslovené odkazy boli buď pozitívne, alebo zdržanlivé.

Minimálne od deväťdesiatych rokov, keď na čele biskupskej konferencie stál banskobystrický biskup Rudolf Baláž a na čele vlády Vladimír Mečiar.

Balážova kritika vtedajšej vlády dospela až k tomu, že podľa správy bývalého riaditeľa SIS Vladimíra Mitra sa ho tajná služba pokúsila zdiskreditovať.

Údajne za ním poslala falošného obchodníka s umením, a následný obchod mal byť označený za nezákonný. Prvá Dzurindova vláda sa za túto operáciu tajnej služby biskupovi ospravedlnila. Súdy však jej uskutočnenie nepotvrdili.

Od čias Vladimíra Mečiara žila biskupská konferencia s vládami v prímerí, tak s kresťanskodemokratickými, ako aj so socialistickými. V čase integrácie do Európskej únie boli biskupi skôr eurooptimisti. Medzi biskupmi a vládou sa odohralo len zopár menších epizód. Napríklad pred prezidentskými voľbami 2009 prišiel biskup Baláž do konfliktu s Ivetou Radičovou. Lenže vtedy už nebol predsedom biskupskej konferencie.

Socialisti po slovensky

Aj Robert Fico sa doteraz vyhýbal témam, ktoré by mohli týmto zmierom zatriasť. Aj preto jeho strana nie je taká ľavica, aká je bežná v západnej Európe.

Tam sú to práve socialisti, ktorých spájajú s agendou, ktorú biskupi zahŕňajú pod kultúru smrti, napríklad rozšírenie prístupnosti potratov či legislatívne predefinovanie manželských zväzkov. Na Slovensku sa však ľavica venuje len témam, ktoré sa zmestia pod agendu sociálnych istôt. Hodnotovým témam sa Smer vyhýbal.

V Európskom parlamente sa však poslanci Smeru menia na štandardných európskych socialistov. Ukázalo sa to aj nedávno, keď sa hlasovalo za správu nazývanú Estrela. Hoci agenda europarlamentu záujem širšej verejnosti vzbudzuje len málokedy, toto hlasovanie bolo jednou z výnimiek.

Po celej Únii prebiehali kampane za a proti nej. Europoslanci hlasovali o odporučení pre Európsku komisiu, aby zmiernila reguláciu potratov, zaviedli sexuálnu výchovu pre deti od útleho veku či obmedzili možnosti uplatnenia výhrad vo svedomí.

Hlasovanie o tomto odporúčaní sa konalo dva razy počas dvoch mesiacov a napokon neprešlo len tesne. Europoslanci Smeru ako jediní slovenskí europoslanci hlasovali za túto správu. Spolu s európskymi socialistami. Odporúčanie napokon neprešlo rozdielom iba siedmich hlasov. Slovensko má v europarlamente trinásť poslancov.

Smer potrebuje veriacich

Domácim predstaviteľom tejto agendy sa vo vláde stal minister zahraničia Lajčák. Ten je zodpovedný za prijatie celoštátnej stratégie ochrany ľudských práv. Niektoré z jej bodov sa ideovo podobali na opatrenia, o ktorých sa hlasovalo v europarlamente. Minister výhrady biskupov k obsahu stratégie najprv ignoroval, neskôr postup prác na stratégii zvoľnil.

Rozdiely medzi charakterom slovenskej a európskej ľavice sú dôvodom, pre ktorý môže mať Robert Fico s aktivitou biskupov problém. Keďže hodnotový konflikt medzi socialistami a konzervatívcami na Slovensku nie je vyostrený na hodnotových témach, slovenskí voliči zatiaľ vieru do politického rozhodovania veľmi nepletú.

Svedčia o tom  aj pomerne slabé výsledky kresťanskodemokratických strán v porovnaní s tunajšou religiozitou. Slovenskí katolíci sú taktiež vo veľkom zastúpení aj medzi voličmi Smeru.

V oravských okresoch, kde sa podľa sčítania ku katolíkom prihlásilo deväťdesiat percent obyvateľov, dosiahol Smer také volebné výsledky, ako bol celoslovenský priemer. Na Kysuciach, kde dopadlo sčítanie podobne, dosiahol Smer dokonca výrazne nadpriemerný úspech.

Naopak, v Banskobystrickom kraji a v Banskej Bystrici zvlášť, je viera, najmä katolícka, rozšírená výrazne menej, ako je slovenský priemer. No a práve tam kandidát Smeru pohorel v župných voľbách.

Ku katolíkom sa v Banskej Bystrici prihlásilo len 40 percent obyvateľov. Z toho praktizujúcich je nanajvýš 15 až 20 percent miestnych, podľa toho, čo vieme o zvykoch slovenských veriacich z prieskumov.

Hoci zaznieva názor, že vzostup Mariana Kotlebu v regióne je nejakým spôsobom prepojený s katolicizmom, pravdou je, že ho do vyššej politiky posunul región, kde je táto viera výrazne menšinová.

Navyše, Kotleba v druhom kole pohorel v Banskej Štiavnici, Poltári či vo Veľkom Krtíši. Čo sú najkatolíckejšie okresy v kraji, aspoň vzhľadom na tamojší štandard.

Dosah biskupov

Vzhľadom na tieto špecifiká slovenskej ľavice je pre premiéra nevýhodné stupňovať hodnotový konflikt. Za úvahu ešte stojí, aká veľká je v skutočnosti skupina veriacich, na ktorú majú katolícki biskupi komunikačný dosah.

 

Prameň: European Values Study 2008

 

V sčítaní v roku 2011 sa k rímsko- a gréckokatolíckej cirkvi, ktorých biskupi sú spolu združení v Konferencii biskupov Slovenska,  prihlásilo 66 percent Slovákov. Počet praktizujúcich katolíkov je výrazne nižší. Pri štúdiách, ktoré mapujú vplyv viery na správanie, sa ako praktizujúci označujú tí, ktorí zavítajú do kostola aspoň raz týždenne. 

Podľa výskumu európskych hodnôt z roku 2008 sa k takejto frekvencii návštevy kostola prihlásila tretina Slovákov.

Iné odhady hovoria asi o štvrtine. Pracujme teda s konzervatívnymi odhadmi, že praktizujúcich Slovákov môže byť 25 až 30 percent z populácie. Z tých, ktorí sa prihlásili k viere, ju reálne praktizuje každý druhý až tretí Slovák.

V tom prípade by biskupi mali priamy komunikačný dosah na 1,1 až 1,3 milióna dospelej populácie. 

Ak by sa biskupi rozhodli zreteľne dať najavo svoje voličské preferencie (napríklad odmietnutím niektorých kandidátov) a ich názor by ovplyvnil napríklad len desatinu praktizujúcich veriacich,  môže to mať na výsledok volieb citeľný vplyv.

Zorganizovanie najväčšej občianskej demonštrácie minimálne v novodobých dejinách Slovenska, septembrového Pochodu za život, poukazuje na silný organizačný potenciál, ktorý slovenskí biskupi majú.

Vo vzduchu ostáva visieť otázka, ako odhodlane sú biskupi v tvrdšej konfrontácii s vládnymi politikmi ochotní vydržať. Iných tém, ktoré pravidelne preberajú s predstaviteľmi vlády, je dosť. Od toho, prečo sú žiaci v cirkevných školských zariadeniach ohodnotení nižším normatívom ako žiaci v štátnych školách, cez to, či zrušiť niektorý z nábožensky motivovaných pracovných dní pokoja, až po pomoc s rekonštrukciami historických pamiatok, ktoré pod cirkvi spadajú.

 

DISKUSIA k článku